Založ si blog

Jóži Báči

Starý otec prežil skoro všetky režimy, ktoré na Slovensku vládli. Narodil sa za „císaře pána“, dospieval v prvej republike, bojoval a hladoval za Tisovho štátu, zažil oslobodenie, kombinované s dlhoročným a neželaným výletom do krajiny osloboditeľov, ale aj pár rokov zo súčasnej éry. Jeho častou reakciou na mnohé udalosti bolo konštatovanie – “ svine ostávajú sviňami, len kabát má inú farbu „

Jóži Báči bol dedkov rovesník, spolu rástli, drali školské lavice, ale neskôr sa ich cesty rozišli. Stretávali sa len občas, a každé stretnutie bolo spojené s nejakou stratou a sklamaním. Po skončení školy sa Jóži rozhodol, že najlepšie je tam, kde sú peniaze. A tak počas mnohých štrajkov za lepšie pracovné podmienky bolo množstvo štrajkujúcich zmlátených, alebo zatknutých a nejeden – práve na základe udania z úst Jóžiho. Hovoril dedkovi, vraj nemá rád anarchiu a bordel na uliciach. Pánov treba poslúchať, preto sú páni. Podstata štrajkov ho nikdy nezaujímala,bohatí a chudobní musia byť … a pokladal za normálne aj to, že pracovali aj dvanásťročné deti, či ľudia napriek otrockej práci umierali hladom, lebo dostávali žobrácku mzdu.

Keď prišlo rozbitie Československa a Mníchov, Jóži sa prispôsobil. Obliekol si rajtky, biele podkolienky a pravidelne chodil hajlovať na rôzne pochody. Nemecký národ je historicky predurčený na vládnutie … papagájoval. Zriekol sa otca i matere, lebo pomohli Židovi a skončili niekde v lágri. Už nikdy sa nevrátili, ale Jóžimu to nevadilo – kto sa hrá s ohňom, môže sa spáliť … povedal raz dedkovi. Pri spomienke na jeho slová si dedko vždy odpľul. Žil, ako mohol, ale nikdy neklesal na úroveň dážďovky. Nemci chodili a neustále niečo vypytovali – tu mlieko, tam maslo či vajcia. Ako dedko povedal, do posledných dní aj platili. Prišlo SNP a dedko sa rozhodol – pôjde bojovať. Vlastne ani nemal na výber, lebo partizáni sa často chovali ako hyeny, a vôbec im nerobilo problém, aby zastrelili aj vlastného – ak nechcel dať potraviny, alebo prenocovať. Keď prišlo oslobodenie, dedka požiadali, aby pomohol osloboditeľom – vrátil sa až v roku 1957. O tejto dobe nikdy nehovoril … ale viem si predstaviť, čo asi zažil.

V tom čase Jóži podporoval obnovu republiky a súdy s kolaborantmi. Hrdo vysedával na súdoch, a často hovoril babke – treba ich obesiť alebo postrieľať. Zradcovia a kolaboranti patria na šibenicu. Babka mlčala, keďže ho poznala a hlavne jeho pomstychtivosř. Prosila, aby zistil, či ešte dedko žije, ale Jóži mávol rukou, vraj určite niečo vyviedol a on nemôže… nedá sa. Nemal Nemcom predávať potraviny.

A prišiel február 1948 a prevrat. Jóži zacítil pach zmeny a okamžite sa prispôsobil. Vraj bol v Prahe na námestí počas Gottwaldovho prejavu a nadšene tlieskal zmenám. Neskôr srdnato bojoval proti kulakom a odporcom družstiev, babke surovo vynadal a povedal, že sa má radovať – nebude musieť drieť na poli, a nebude ani visieť za svoju zradu. Vstúpil do strany, a liezol po priečkach funkcií. Po návrate dedka sa ani nepozdravil – nebude predsa drať ústa na nejakého kulaka, nie ?

Život je potvora. V novembri 89 chcel dedko vidieť ľudí na námestiach, a nadýchnuť sa vetra nádeje. Vzali sme ho na námestie, medzi ľudí … keď dedko sa zrazu zháčil, a pri pohľade na tribúnu si poriadne odpľul. Čosi si zašomral a chcel ísť domov. Dlho sme nevedeli, čo sa stalo, až nakoniec dedko nevydržal a povedal – hádam nebudem tlieskať Jóžimu na tribúne ? Všetci sme vtedy zmeraveli. Dobre sme si pamätali dedkove a babkine spomienky na Jóžiho. Nedalo nám a išli sme sa pozrieť… a naozaj – Jóži s kokardou na klope, odznačikom a vysmiaty od ucha k uchu. Vždy som hovoril, že komunizmus je zločinom … povedal vtedy sestre. Pozreli sme sa na seba a … spoločne sme si odpľuli.

Dedko vtedy povedal – svine ostávajú, mení sa len farba kabáta. Doba nebola dobrá, ale vracia sa oveľa horšia, podotkol. Jóži zomrel v roku 1991, pohreb bol odbavený s veľkou pompou a rečnili na ňom mnohé „osobnosti“, hoci ho mnohí ani nepoznali. Národ utrpel vážnu stratu odchodom – štrajkokaza – ľudáka – komunistu – demokrata …. človeka, ktorý bol všetkým, len nie – človekom. Dedko zomrel o čosi neskôr, a na jeho pohrebe bola blízka rodina. Ľudia, ktorí ho mali radi. 

Dedkov hrob býva  vždy ozdobený kvetmi a nikdy nechýba horiaca sviečka. Jóžiho hrob je pustý a prázdny. Reči zazneli, a chlieb sa je ….

Aktuálny “srandista”

25.04.2018

Keď som počul poludňajšiu diskusiu na vlnách Sro, musel som sa smiať. Niektorí ľudia majú naozaj čudnú optiku života, keď u svojich idolov ignorujú to, čo iným v antipatii vykrikujú - viac »

Kedy bude život viac, ako peniaze ?

23.04.2018

Udavač, vrieskal vodič kamióna na iného vodiča, ktorý po zhliadnutí niekoľkých manévrov “profesionála”, len zázrakom neukončených tragédiou, jednoducho zavolal políciu. Skúsme si teda viac »

Ťažká to matematika . .. do troch

23.04.2018

Podľa Schutza sú Špačince - Slavkov II. Ako rátam,tak rátam - majú poradové číslo III., a nie II. Dvojkou je totiž súčasne riešená kauza okolo pozemkov popradského zubára Franca a prezidenta viac »

Trump

Obchdná vojna na obzore. Nemecko ráta s Trumpovými clami

26.04.2018 11:50

Nemecká vláda nepočíta s tým, že sa podarí predĺžiť pre Európsku úniu výnimku týkajúcu sa amerických ciel na oceľ a hliník.

poplatok, dane, odvody, peniaze, banka

Na darovanie 2 % dane už máte len aprílové dni

26.04.2018 11:38

Zamestnanci môžu darovať percentá zo svojich zaplatených daní len do 30. apríla tohto roka.

Rakúsko Kurz Strache

Po Ficovi či Orbánovi vytiahli 'Sorosovu kartu' aj rakúski slobodní

26.04.2018 11:38

Podľa slobodných je dôvodné podozrenie, že miliardár cielene podporuje imigráciu do Európy. Rakúsky kancelár Sebastian Kurz útoky na Sorosa jasne odmietol.

Vyjadrenie nedôvery Denise Sakovej

Iniciatíva Za slušné Slovensko: Nomináciu Sakovej považujeme za výsmech ľuďom

26.04.2018 11:00

Desiatky prevažne mladých ľudí sa vo štvrtok zúčastnili na proteste pred Prezidentským palácom.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,655
Celková čítanosť: 3566208x
Priemerná čítanosť článkov: 2155x

Autor blogu