Založ si blog

Amnestia

Amnestie je velkomyslnost, kterou stát projevuje vůči oněm přestupníkům, které by přišlo příliš draho trestat.

Ambrose Bierce      

 

Výrok amerického spisovateľa presne vystihuje slovenskú realitu. Ak sa pozrieme na využívanie inštitútu amnestie v novodobých dejinách samostatného Slovenska, veľmi rýchlo zistíme, že až na ojedinelé prípady bol tento akt zneužitý v prospech rôznych záujmových skupín, či tzv. celebrít.

Je slovenskou realitou, že dnes sa trestá tvrdšie krádež kukurice  alebo nesplácanie úveru, než smrť človeka. Stačí si spomenúť na nejednu ožratú “celebritu”, ktorá dostala vzhľadom na svoje zásluhy smiešny trest, hoci zavinila smrť člena (členov) nejakej rodiny – napríklad za volantom auta. Stačí si spomenúť na amorálne využitie aktu amnestie, ku ktorému došlo v roku 1995, keď bývalý prezident M. Kováč sa najprv vyjadril, že udelenie amnestie pokladá za nemorálny akt voči obetiam trestných činov, aby o pár dní neskôr udelil amnestiu vlastnému synovi, ktorému hrozil dlhoročný trest väzenia. A rovnako stačí pripomenúť iný, podobne nemorálny akt v podaní V. Mečiara, ktorý amnestoval všetkých ľudí v kauze únosu-neúnosu amnestovaného syna prezidenta. Hoci sa do médií dostali fotografie zbitej obete, pravda o pozadí prípadov sa na povrch nedostane nikdy.

Dávať amnestie či nedávať ? Nesprávna otázka. Skôr by sme sa mali zamyslieť nad niečím iným – ako zmeniť život v tejto krajine, aby amnestie neboli vôbec potrebné ? Nikto nepoprie, že v preplnených slovenských väzniciach si odpykáva tresty možno 80% ľudí, ktorých by v inej krajine policajt alebo sudca skôr nakopli do zadnej časti tela a zverili sociálnemu pracovníkovi, aby im pomohol k návratu do spoločnosti. Rovnako nikto nepoprie, že v prípade, keď má byť trestaná tzv. celebrita, ihneď sa hľadajú dôvody, prečo by potrestaná byť nemala, alebo cesty k čo najnižšiemu trestu, často úplne neadekvátnemu voči previneniu. A argumentuje sa zásluhami celebrity – napríklad pri propagácii Slovenska vo svete. Dokáže však niekomu vrátiť pohľad na olympijskú medailu život ? Alebo – utíši to bolesť pozostalých ? Sotva. Napokon, ak je verejné ocenenie formou odmeny za záslužnú činnosť či úspechy, a celá spoločnosť to akceptuje – rovnako by mali všetci akceptovať, že za porušenie zákona je “odmenou” trest.

Súhlasím s názorom R. Fica, že Mečiarove amnestie sú právnym suterénom, len si dovolím ešte niečo dodať – väčšina amnestií, a množstvo rozsudkov na Slovensku (najmä vo veciach trestných činov, spáchaných známymi “osobnosťami”) sú rovnakým právnym suterénom. Sú výsmechom obyčajných ľudí, ktorým jasne ukazujú, že niektorí ľudia sú pred zákonom rovnejší, ako ostatní. Dôkazom diskriminácie, ktorej obeťou sú často poctiví ľudia. Žijúci pod dennou hrozbou trestu za porušenie zákona, a nútene sa prizerajúci porušeniam zákona zo strany ľudí, ktorí stoja nad zákonom.   

Amnestia bývala kedysi prejavom veľkodušnosti mocnárov – kráľov, cisárov, prezidentov či dokonca aj diktátorov. Mala byť symbolom humanity, a dôkazom, že spoločnosť vie nielen trestať, ale aj odpúšťať. Na druhej strane slúžila aj ako ekonomický nástroj – dočasné uvoľnenie väzníc ušetrilo významné množstvo peňazí, spojených s výkonom trestu. Na Slovensku sa však stala amnestia politickým nástrojom. Jedna časť politikov ju odmieta, aby ukázala obetiam trestných činov svoju neochvejnú podporu zákona a zmyslu trestu (a pritom sa často sama podieľa na rôznych beztrestných škodách, spôsobených štátu), druhá časť ju schvaľuje, aby získala body u príbuzných odsúdencov. Na pravý účel tohoto aktu – všetci kašlú.

Takže – čo keby sme si položili inú otázku – ako zabrániť tomu, aby amnestie udeľovali vagabundi iným vagabundom ? Alebo – ako zabrániť tomu, aby sa amnestie udeľovali výberovo – podľa potreby vládnucej vrstvy a záujmov jej priateľov ?

Môžeme ich aj úplne odmietnuť – je však človekom ten, čo nevie odpúšťať ? A zaslúži si raz aj sám odpustenie ? Kto si bez viny,hoď kameňom – platí aj dnes. Nepoznám človeka, ktorý by niekomu v živote neublížil. Každý potrebuje odpustenie … ale nezaslúži si ho, ak sám nevie odpúšťať. Aj keď je to ťažké.

Raj dutých hláv

20.02.2017

Prečo prehrali Nemci druhú svetovú vojnu ? Oznámili im, že majú na víťazstvo necelé štvrťstoročie ... a potom sa narodím. Poriadna sprostosť, nie ? Pre normálnych ľudí - určite. Otázkou viac »

Pravda . .. tragédia falošných revolucionárov

18.02.2017

Diskutujeme, slušne a k obsahu ... a ajhľa - zrazu zisťujem, že je po diskusii. Proste sa vytratila ... a kebyže pod nejakým príspevkom fanúšika diktatúry, ale ... onen je predsa zarytým bojovníkom viac »

Pribúdajú piliere (budúcej) európskej diktatúry

18.02.2017

Súhlasím s názorom, že teroristov a ich podporovateľov treba tvrdo trestať. Lenže si nemôžem pomôcť, ale pravidelne prijímané právne normy pre boj proti terorizmu vyvolávajú aj iný, neveľmi viac »

Ivo Nesrovnal

Nesrovnal zvolá petičný výbor, chce zopakovať hlasovanie o hazarde

20.02.2017 11:34

Bratislavský primátor Ivo Nesrovnal oznámil, že zvolá petičný výbor k zákazu herní a poradí sa ním o opätovnom hlasovaní oaboslútnom zákaze hazardných hier v Bratislave.

práca, majster, robotník

Miera nezamestnanosti v januári dosiahla 8,64 %

20.02.2017 11:07

Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla ku koncu januára 8,64 %. Oproti decembru minulého roka sa miera znížila o 0,12 percentuálneho bodu.

poplatok, dane, odvody, peniaze, banka

Spotrebiteľská nálada sa v januári zhoršila

20.02.2017 11:04

Nálada spotrebiteľov na Slovensku sa v januári mierne zhoršila. Oproti decembru klesla o 2,2 bodu na záporných 7,2 bodu.

Hitlerov rodný dom, Adolf Hitler, Hitler, Braunau am Inn

Hitlerov osobný telefón vydražili za 243 000 dolárov

20.02.2017 11:04

Osobný telefón nacistického vodcu Adolfa Hitlera vydražili za 243 000 dolárov. Akcia sa konala v nedeľu v americkom štáte Maryland.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,200
Celková čítanosť: 2376558x
Priemerná čítanosť článkov: 1980x

Autor blogu