Založ si blog

Euroval a nebankovky

SaS spôsobila Slovensku medzinárodnú hanbu tým, že odmietla euroval a následkom jej konania bol pád vlády …. Platili sme dane a máme nárok na odškodnenie, lebo štát zlyhal pri kontrole nebankových subjektov ….

Zaujímavé výroky od rôznych diskutérov. Čo majú spoločné euroval a nebankové subjekty ? Veľa – napríklad bezcharakternosť účastníkov. Pred pár rokmi prišiel za mnou kamarát s nejakou petíciou, ktorej cieľom bolo odškodnenie klientov nebankoviek. Nepodpísal som a on sa urazil – vraj nemám srdce. A tak som mu pripomenul, ako chodil svojho času do krčmy a vychvaľoval sa, koľko zarobil na svojej investícii z rozumu, a rehotal sa nám – somárom, ktorí sme odmietli tento ” skvelý ” kšeft. Kde si nechal srdce vtedy a prečo si sa s nami ” somármi ” nerozdelil ? – opýtal som sa. Zamračil sa a odpovedal, že predsa sa nebude deliť o zisk zo svojich peňazí a rizika, ktoré podstúpil. Ja som sa vtedy zasmial a konštatoval som, že ak sa nechcel deliť o zisk z rizika, prečo by sme mali my prijať podiel zo straty – z jeho rizika ? To je niečo iné, odsekol a odvtedy sa so mnou nebaví.

Má pravdu, je to niečo iné ….

Euroval … prečo vznikol ? Na začiatku boli zbedačené krajiny južnej Európy – napr. Španielsko a Portugalsko po pádoch diktátorských režimov Franca a Salazara, či Taliansko zmietané v chaose pádov vlád pod vedením Kresťansko-demokratickej strany, ktorá dosiahla neprekonateľný rekord – stvorila viac vlád, než bolo rokov, počas ktorých vládla. K tomu prirátajme Grécko, ktoré ovládali najprv Wittelsbachovci, potom vojenská junta a nakoniec pseudo-socialisti. Všetky štáty a vlády mali jedno spoločné – vyrábali dlhy ako na bežiacom páse, a požičiavali si od celej západnej Európy, ktorá počas studenej vojny žila v strachu, že ak im nepožičia – požičajú a ovládnu Sovieti. Výsledkom studenej politiky bol komický systém úverovania krajín – dlžník vydal dlhopis, a na jeho základe dostal pôžičku od veriteľa, pričom obaja – dlžník i veriteľ – vedeli, že záruka je bezcenná a peniaze nebudú nikdy splatené. Všetci však boli zdanlivo spokojní – teda až na obyvateľstvo, ktoré potrebovalo na prevzatie výplaty skôr fúrik, než peňaženku. Problémy sa začali hromadiť koncom 80. rokov, a mnohým krajinám hrozil štátny bankrot. Našťastie – Sovieti mali na čele Gorbačova …. a ten sa rozhodol, že je čas, aby si každý išiel svojou cestou – priatelia buďme a dlhy si plaťme. Niektorí to pochopili rýchlejšie, iní pomalšie, ale na začiatku roku 1990 bol východný blok minulosťou … a na obzore sa zjavila záchrana.

Stačí položiť východoeurópske ekonomiky

Krajiny východnej a strednej Európy bolo možné rozdeliť na dve skupiny – v prvej boli bohatšie, ktoré mali vyrovnané hospodárske bilancie, lebo sa riadili zásadou – na čo nemáme, to neberieme. I za cenu dočasného nedostatku na trhu. Sem patrili bývalé Československo, Juhoslávia, či NDR. Relatívne dobre bolo na tom aj Bulharsko. V druhej skupine boli krajiny, ktorých ekonomiky veľmi kolísali – Poľsko, zmietané nepokojmi počas výnimočného stavu, Rumunsko – ovládané karpatským ” géniom ” Ceausescom, či Maďarsko s kádarovským mačkopsom – trhovým socializmom. Všetky krajiny mali však jedno spoločné – dopyt na trhu presahoval ponuku, keďže boli dlhé roky vydierané ” demokratickým ” Západom, a mohli obchodovať poväčšine medzi sebou. Tomu druhu politiky sa vtedy hovorilo – embargo. V preklade

buď budeš robiť to, čo chceme my, alebo nebudeme kámoši ….

Otvorenie východných trhov zachránilo na istý čas nielen dlžníkov, ale aj veriteľov. Za pomoci skorumpovaných východoeurópskych politikov zlikvidovali konkurenciu, a obsadili dovtedy nedostupné trhy. Možno by sa ekonomiky juhoeurópskych krajín aj spamätali, nebyť toho, že politika obchodu so vzduchom – teda požičiavania za bezcenné záruky – pokračovala. V spojení s presťahovaním výrobných liniek na východ kontinentu a vyplácaním podpriemerných platov tak vznikla vražedná kombinácia – trhy, preplnené tovarom a obyvateľstvom so slabou kúpnou silou.

Konečná, vystupovať … došiel benzín

Nikto nemyslel na to, čo sa stane, ak sa vytuneluje hospodárstvo východnej a strednej Európy. Nikoho nenapadlo, že chudoba a nezamestnanosť povedú nevyhnutne k sociálnym nepokojom, a tie môžu ohroziť mocenské záujmy niektorých krajín. Prijatie krajín ako Česko, Slovensko, Maďarsko či ostatných do rôznych ” európskych ” štruktúr bolo skôr taktickým manévrom, ktorý mal zaistiť dohľad nad ” správnym ” vývojom. Veľmi drahý dohľad … po tom, ako ich vyspelé demokracie hospodársky zničili. A opäť začali pribúdať dlhy. Na jednej strane boli krajiny južnej Európy, ktorým ani otvorenie nových trhov nepomohlo znížiť zadĺženosť, a na druhej strane nové krajiny, ktoré o všetko prišli a neustále naťahovali ruku – daj, daj ….

Výsledok ? Euroval …. alebo zúfalý krok na utajenie pravdy ….

Ako by asi znášali Nemci, Francúzi či Briti poznanie, že ich bankári a vlády zneužívali postavenie, nakupovali bezcenné dlhopisy za peniaze klientov a daňových poplatníkov ?

Euroval sa stal presne tým istým nástrojom, ktorý odmietli občania v prípade nebankoviek. Nástrojom na náhradu škôd, ktoré napáchali zločinci v politike, previazaní na finančné kruhy – teda zločincov v bankách. Záchranou kšeftu, na ktorom zarábalo niekoľko vyvolených, ale následky mali niesť všetci – teda aj oklamaní a okradnutí. Európe nevadilo odmietnutie eurovalu R. Sulíkom na Slovensku – desila sa však toho, že na základe otvoreného postoja Sulíka v tejto veci sa môže zamyslieť aj niekto iný a povedať si – prečo mám robiť koňa zlodejom a podvodníkom ? Prečo mám platiť škody, ktoré napáchali svojimi zločinmi ?

Je zaujímavé, že v prípade eurovalu kričali rozhodné – Áno – najviac tí, čo pobúrene protestovali proti odškodneniu klientov nebankoviek. Košeľa by mala byť bližšia ako kabát … ale nie je.

________________________________

Nie som proti eurovalu, ani proti odškodneniu klientov nebankoviek. Kto chce podporiť euroval, môže – vlastným majetkom. Nevidím dôvod, aby som sa podieľal na splácaní škôd, s ktorými nemám nič spoločné. Podobne to vidím aj v otázke nebankoviek – existujú predsa zoznamy tých, čo zarobili. Stačí, ak vrátia výnosy … a ostatní si ich môžu deliť. Nevidím však žiadny dôvod, aby som sa delil o straty s ľuďmi, ktorí by sa určite nedelili so mnou o zisk. Prečo ?

Navyše – nikto sa nepýtal, keď išiel investovať alebo požičať. Môj názor nikoho nezaujímal – bol som a stále som pre tých ľudí – nikto. Prečo by som mal byť teraz – niekto ?

A na záver – zlyhala naozaj kontrola štátu, alebo skôr úradovala chamtivosť ? Ako nazvať človeka, ktorý založí dom, aby mohol investovať a ohrozí tak rodinu a jej existenciu ?

V prípade nebankoviek si každý mohol overiť činnosť spoločností. Skoro nikto to neurobil, stačili sľuby a ľudia sa doslova vrhali s peňaženkami do kancelárií. Väčšina spoločností nemala žiadnu obchodnú činnosť, niektoré len bezvýznamnú – a tá zďaleka nezodpovedala tomu, čo sľubovali. Reálnu činnosť vyvíjal možno Drukos … ktorý zrejme doplatil na paniku trhu. Mimochodom – každá banka by skrachovala, ak by sa všetci klienti rozhodli vybrať vklady naraz. Ale – to je iný príbeh.

______________________________

Mimochodom – najväčšou nebankovkou na svete je Brusel. Rozdáva bezcenné peniaze a nesplniteľné sľuby …. a požaduje absolútnu oddanosť, ktorú si bezohľadne vymáha … vtedy ide demokracia bokom  a prichádzajú praktiky špinavej diktatúry.

Blbosť s názvom – 13. plat

26.05.2017

Typický populistický návrh, ktorého jediným cieľom je získanie potenciálu do blížiacich sa volieb. Ale žiadne riešenie sa za týmto návrhom nedá nájsť. Kto chce zlepšiť príjmy a teda viac »

Cíger vs Kohút – dišputa o ničom

25.05.2017

Jeden sa upol na bezvýznamnú časť sporu, druhý sa len točil v kruhu a okrem opakovania niekoľkých fráz vlastne nevedel povedať, kde je problém a prečo ho tak vidí. Tak mi pripadala diskusia viac »

Ad: “Šokujúca” milosť pre Kajínka

24.05.2017

Kto čaká kritiku prezidenta Zemana, obhajobu Kajínka alebo čokoľvek v tomto zmysle, nemusí čítať ďalej. Pretože podstatou prípadu Kajínek, udelenej milosti nie je konanie Zemana, či vyjadrenia viac »

Afganistan, taliban

Pri útoku Talibanu na základňu pri Kandahári zahynulo 15 vojakov

26.05.2017 21:31

Pätnásť afganských vojakov bolo zabitých pri novom útoku bojovníkov hnutia Taliban v juhoafganskej provincii Kandahár. Pri následných bojoch prišlo o život 20 príslušníkov Talibanu.

GLOBSEC 2017

Svet zažíva ťažké časy. Čo na to Globsec?

26.05.2017 19:02

Snaha nájsť odpoveď na to, kam tento svet smeruje a čo s ním. Je to úloha pre tradičnú konferenciu Globsec, ktorá sa v piatok začala v Bratislave a potrvá do nedele.

Václav Mika

Manažéri v RTVS majú rozprávkové platy

26.05.2017 18:48

Niektorí vysokí manažéri RTVS brali až osemtisícové platy, teda oveľa vyššie ako napríklad predseda parlamentu či premiér. Vyplýva to z uniknutých dokumentov, ktoré sa v piatok dostali do médií.

Donald Trump, G7

Štáty G7 sa dohodli na spoločnom boji proti terorizmu, rozpory ohľadne klimatickej dohody pretrvávajú

26.05.2017 17:59, aktualizované: 20:59

Ako urobiť sedmičku opäť veľkou? Nájsť v tom zhodu nie je ľahké. Z lídrov, ktorí sa v piatok zišli na summite skupiny G7, sú štyria nováčikovia.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,278
Celková čítanosť: 2578726x
Priemerná čítanosť článkov: 2018x

Autor blogu