Založ si blog

Netúžim mať spomienky dedov

Starý i prastarý otec prežili oba svetové konflikty minulého storočia. Stratili množstvo príbuzných a priateľov, naopak získali množstvo spomienok, ktoré im roky bránili v pokojnom spánku. Skúsme si však pripomenúť, čo k týmto konfliktom viedlo, ako sa im podobajú konflikty v 21. storočí a hlavne – skúsme sa zamyslieť, čo by to mohlo znamenať pre nás.

Prvá svetová vojna bola oficiálne následkom atentátu na habsburského následníka. V skutočnosti bola len vrcholom dlhodobého vývoja, a sociálnych nepokojov, ktoré by ku vzniku konfliktu viedli aj tak. Geto národov pod vedením habsburského rodu sa pomaličky rozpadalo, a cisár už nebol schopný vzhľadom na svoj vek krajinu riadiť.

Druhá svetová vojna bola priamym následkom špinavej politiky veľmocí, ktoré napriek poznaniu, že správanie A. Hitlera je nepriajteľné, s ním skúšali spolupracovať a doslova rozpredávali svojich spojencov, prípadne uzatvárali fiktívne mierové zmluvy s Nemeckom, aby aj sami z toho profitovali. A tak Briti s Francúzmi prodpísali Mníchov, a Stalin zase delil Poľsko. Mimochodom, práve to Poľsko, ktoré veľmi šikovne využilo mníchovskú dohodu, a tiež si čosi utrhlo od zradeného suseda. Samotný konflikt začal paradoxne napadnutím toho, kto spočiatku z rôznych špinavých dohôd ťažil – Poľska. Zímienkou bolo inscenované napadnutie stanice v Gliwiciach … a konečný účet všetci poznáme.  Dovolím si len podotknúť, že vznik a politika bábkového slovenského štátu boli priamym následkom zrady Londýna a Paríža v Mníchove.

Druhá svetová vojna ani poriadne neskončila, a začínali iné konflikty. Vo Vietname sa rozhorel boj proti návratu francúzskych jednotiek, ktorý vyvrcholil vietnamskou vojnou, kde si veľmoci urobili z krajiny ihrisko pre súboj ideologií. Málokto vie, že okrem masívneho využitia rôznych chemikálií využili americkí velitelia túto vojnu aj na bombardovanie Kambodže a Laosu. Ešte pred rozhorením vietnamského konfliktu sa začala vojna na korejskom poloostrove, ktorá skončila rozdelením krajiny a vznikom dvoch štátov. Prišli 80. roky a sovietska invázia do Afganistanu, na pozvanie Kremľom dosadenej vlády B. Karmala. Na Blízkom východe sa zase strhla vojna Irak – Irán, kde chcel Biely dom za výdatnej pomoci Iraku a režimu S. Husajna zničiť iránsku revolúciu, ktorej výsledkom bolo zvrhnutie šacha. Biely dom sa poučil z Vietnamu a tentoraz sa do bojov nezapojil vojensky, ale predajom plánov na výrobu zbraní hromadného ničenia – a to Iraku. O čosi neskôr sa strhol škandál, súvisiaci s Iránom, kde sa o.i. odhalilo, že Biely dom zarábal aj na dodávkach pre druhú stranu konfliktu – Irán, prostredníctvom CIA a tretích krajín.

Europsky kontinent dostal prvú vojnovú facku na Balkáne v 90. rokoch. Predchádzala mu smrť J.B.Tita v roku 1980, ktorý bol asi jediným politikom, schopným udržať vášne rôznych národností a vierovyznaní na uzde, a tak došlo k bratovražednej vojne, kde všetci túžili po moci a ústupky nechcel robiť nikto. Výsledkom týchto konfliktov je bábkový štát Kosovo, ktorý je doslova drogovou diaľnicou na kontinente. Medzitým si Rusko riešilo problém s čečenskou republikou, a samovražednou akciou Gruzínska, ktoré sa nechalo vyprovokovať k vopred prehranej vojne. Kremeľ ťažko niesol rozpad niekdajšieho ZSSR, ale napokon – už sme zabudli na krvavé boje v niekdajších koloniálnych príveskoch Francúzska, Belgicka, Británie či iných krajín ? Však si spomeňme len okrajovo na udalosti v Kongu, či krvavú vojnu v Alžírsku. Alebo britsko-argentínsku vojnu o Falklandy, ktoré by väčšina Britov ani nevedela nájsť na mape.

A prišiel 11. september 2001. Najväčší podvod v 21. storočí. Pád WTC, smrť skoro tritisíc ľudí a vojna v Iraku a Afganistane na základe vykonštruovanej zámienky. Niekde som už spomenul, že existujú stovky analýz udalostí toho strašného dňa, ale ani jedna nehovorí v prospech oficiálnej verzie Bieleho domu. A neveria jej ani pozostalí po obetiach. Mohli by sme povedať, že to boli Gliwice podľa G.W.Busha. Vôbec nešlo o zbrane hromadného ničenia v Iraku (však technologie tam predali USA), a ani nešlo o bradatého fanatika niekde v kamenných jaskyniach na afganských pláňach. Netreba totiž zabúdať, že aj tento fanatik bol produktom výcvikových táborov počas sovietskej invázie do Afganistanu, a teda niekdajším spojencom Bieleho domu. Nehovoriac o jeho rodine, ktorá mala dlhoročné obchodné vzťahy s klanom Bushovcov, a obchoduje s nimi dodnes.

Svet ? Ten mlčal a prizeral sa, prípadne tlieskal ako kedysi účastníci straníckeho aktívu … už chýbal len fanatický pokrik v štýle ” nech žije …” Výsledkom mlčania sú občianske vojny v Sýrii a Líbyi, miliony utečencov a tisíce obetí. A následný vznik perverznej verzie islamského štátu, kde tisíce fanatikov dostali zelenú a vraždia všetko, čo sa len o milimeter odchyľuje od ich chápania ” pravej ” viery. Vo svete právnikov platí jedna nepísaná zásada – nedávaj otázky, na ktoré nepoznáš odpovede, a ak ich predsa položíš, nediv sa, aké následky majú. Aj vo svete politiky a moci platí jedno nepísané pravidlo – nepracuj na zvrhnutí režimu, ak ho nevieš nahradiť. Irak, Líbya i Sýria ukázali, že jediným cieľom bolo ovládnutie krajín s obrovským nerastným potenciálom, ktoré – nevyšlo.

A svet sa stále prizerá a mlčí nad zločinmi, za ktoré nie tak dávno súdili v Haagu Miloševiča, Karadžiča a mnohých iných. Absurdnosti pokračujú, lebo civilizovaná Europa sa prizerá, ako zločinný režim v Bielom dome zavliekol konflikt aj na starý kontinent. A hoci pozná dokonale následky špinavých ťahov v zákulisí, opäť mlčí, alebo prihlúplo tlieska. Aj konflikt na Ukrajine má podobné korene, ako Irak, Sýria či Líbya. Skryté financovanie opozície, vyhrážky na adresu legitímne zvolenej vlády, neskôr krviprelievanie v uliciach, lebo prevrat sa nepodaril tichou cestou. A snaha ukazovať vinníka niekde úplne inde. Výsledok ? Občianska vojna na dostrel od Slovenska, vydieranie Ruska …. a vlastne, o čo ide na Ukrajine naozaj ?

O to, čo Ukrajina už nemá pod kontrolou. O námorné základne Ruska. Ale predtým si položme jednu otázku – čo by sa dialo, ak by sa strhli nepokoje v Turecku, a hrozilo by, že NATO príde o základňu na Incirliku ? Prizeralo by sa nečinne ? Alebo, ak by hrozila strata základní v Nemecku ? Hoci, tam sa sotva dá hovoriť o základniach NATO, presnejšie by bolo hovoriť o amerických základniach.

Predpokladom pokoja na starom kontinente sú dobré vzťahy s Ruskom. Ale o tie nikomu nejde – prečo ? Prečo niekto chce určovať pravidlá vstupu do europskych štruktúr, ak ich môže niekto iný veselo ignorovať ? Ak môže mať Británia stovky výnimiek vo vzťahu k europskej legislatíve, prečo by ich nemohlo mať aj Rusko ? Prečo sa niekto snaží za každú cenu obkolesiť túto krajinu svojimi vojenskými základňami, ale na druhej strane hovorí o ruskej agresii, ak sa Rusko chová podobne – dokonca už dnes vydáva za prejav agresie aj pohyb ruských vojsk na ruskom území ! Akú logiku má, že ospevujeme spoločné vojenské cvičenia v tesnom susedstve Ruska, ale vyvolávame pocit neistoty pri ruskom cvičení na ruskom území ?

Ale má to logiku, a veľkú. Ukrajina je len pešiakom vo veľkej hre. Jej jedinou úlohou je vyprovokovať Rusko k zásahu, a dať tak zámienku na otvorený útok proti Rusku. Médiá slúžia podobne, ako pred zločinným útokom Bushovej a Blairovej administratívy na Irak. Akú informačnú hodnotu má správa, kde sa konštatuje, že v ruskej kolone na východ Ukrajiny sa nachádza ” až pätnásť ruských vojakov … okolo pätnásť vojakov …” a podobne ? Vari celý ukrajinský národ býva v jednom hoteli, že ho môže ohroziť pätnásť vojakov ?

Nie, cieľ je úplne iný. Ekonomicky oslabiť Rusko, a prinútiť jastrabov v Kremli, aby situáciu nezvládli, a reagovali – napríklad prevratom a zvrhnutím Putina, ktorý sa obmedzuje len na varovné slová a demonštráciu možností Ruska.

Aké je vlastne pozadie dnešného vývoja ? Ekonomické. Hoci civilizovaný západ predpokladal, že svoj krach, ktorý hrozil v dôsledku šialeného zbrojenia počas studenej vojny, oddiali obsadením východného bloku – nestalo sa. Tu nejde o finančnú krízu, ale krízu hodnôt. Roky sa rozdávali neexistujúce prostriedky na všetky svetové strany, financovali prevraty a obsadenia krajín – však Slovensko to poznalo po roku 1998, ale nikto nemyslel na to, čo bude potom, ako sa zruinuje hospodárstvo týchto krajín. Môžete vyrábať, môžete ponúkať – ale ak nie sú klienti, lebo nemajú financie na vaše výrobky, ste v probléme. Banky síce ponúkajú úvery, ale klienti si ich nemôžu dovoliť, alebo sa tak zadlžujú, že sa stávajú neplatičmi a prichádzajú aj o to málo majetku, čo ešte vlastnia. V rukách bánk sa tak ocitne množstvo majetku, ktorý nevedia a nemôžu speňažiť – tí, čo majú peniaze, nemajú záujem – a tí, čo majú záujem, nemajú peniaze. A problémy narastajú do gigantických rozmerov, lebo ak súkromná osoba môže skrachovať a prísť o všetko – také Grécko, Taliansko či Portugalsko – nemôžu. Ich krach by totiž znamenal nielen obrovské straty bánk, ale aj prasknutie hnisavého vredu, z ktorého by sa vyvalila korupcia, podvody, špekulácie a iné zločiny politikov. Znamenal by rozpad potemkinovej dediny, ktorou je únia, stratu vplyvu na krajiny bývalého východného bloku a obrovské hospodárske i sociálne otrasy.

A tak nás niekto ťahá do konfliktu s Ruskom v zúfalej nádeji, že oddiali nevyhnutné – odhalenie podvodu so spoločným europskym domom, odhalenie, že vlastne vôbec nejde o ľudí, slobodu a demokraciu, ale len o moc a peniaze. Pri rozbití východného bloku a rozpade ZSSR, ktorému tak celý Západ nadšene tlieskal, nikoho nenapadli aj možné následky – a tým najhorším je, že Rusko sa zbavilo príťaže, ktorá ho vysávala po ekonomickej i vojenskej stránke, a po skončení komického režimu B. Jeľcina sa začalo ekonomicky stavať na nohy. Maloverní povedia – čo má Rusko okrem surovín a armády ? Ukáž mi ruský mobil, auto, práčku či televízor … to sú však hlúposti, však prečo vyrábať to, čo sa dá lacnejšie kúpiť, nie ? Prečo trieštiť sily vymýšľaním vymysleného ?

Nechcem a netúžim po spomienkach dedov na vojnové časy. Ukazuje sa však, že niekto iný nás do konfliktu ťahá, a my – mlčíme. Politický ťah Ruska s odtrhnutím Krymu nie je príčinou, ale následkom. Následkom špinavej politiky tých, čo nás klamú a okrádajú minimálne od roku 1990, ak nie aj skôr. Rusko od rozpadu ZSSR neprejavilo žiadny záujem o krajiny bývalého východného bloku. Kto chcel – s tým spolupracovalo. Kto nechcel – jeho vec. Ak niekto odsudzuje ruský postup v čečenskom konflikte, prečo neodsudzuje aj postup Bieleho domu vo veci snahy Indiánov o určitú formu nezávislosti ? Alebo niekto naozaj verí, že by Biely dom v prípade snahy napr. Nového Mexika o nezávislosť postupoval tak, ako to žiada od iných ? Zabudnite …

Ukrajina a jej problémy nikoho nezaujímajú. Je to len nástroj, a nikdy nebude viac. Najlepšie o tom svedčia priame ” nariadenia “, ako má vyzerať budúci ukrajinský kabinet (aj to sme zažili, však), kto tam má byť a kto zase nie, či nenápadné varovania, že bez Jaceňuka – v žiadnom prípade. Jaceňuk je totiž poistkou, ak by sa veci vyvíjali nežiadúcim smerom. Skúste si položiť otázku, prečo prezidenti iných krajín sa do Bieleho domu nikdy nedostali, alebo čakali roky … ale nevolený premiér sa tam dostal takmer okamžite. Prečo ?

Vo svete diplomacie platia určité a nepísané pravidlá – napríklad rokovania politikov na rovnakej úrovni. Premiér obvykle rokuje s premiérom, minister zahraničia s ministrom zahraničia, prezident s prezidentom. Sú určité výnimky, napríklad v prípade monarchie a republiky. Tam sa môže stať, že premiér rokuje s prezidentom, pretože kráľ (alebo iná hlava štátu) je obvykle len formálnym reprezentantom krajiny, ktorý do jej chodu priamo nezasahuje. Ale – skúste si napríklad spomenúť na ” slávne ” pôsobenie M. Dzurindu vo funkcii ministra zahraničia. Porušil nepísané pravidlo, že expremiér neprijíma neskôr nižšie funkcie a ako to dopadlo ? Hoci to nechcel pripustiť, bol zahraničnými partnermi ignorovaný. A komunikovali s ním len v nevyhnutných prípadoch. Diplomatická etiketa je beštia – neodpúšťa. Nikto vás otvorene neodmietne, ale veľmi rýchlo pochopíte, kam nepatríte. Ak teda niekto i napriek nepísaným pravidlám urobí výnimku, obvykle má nejaké postranné úmysly.

Ukrajinský konflikt a správanie Bruselu či Bieleho domu sú predzvesťou niečoho, po čom asi nikto netúži. Tak, ako mal byť, ale nebol predzvesťou 11. september 2001. Dnes však vieme, k čomu táto provokácia viedla, koľko mala obetí a poznáme aj pravdu – niekto síce hovorí o konšpiračnej teorii, ale tento argument sa vytiahne najčastejšie tam, kde hrozia nepríjemné odhalenia. Ako napríklad v prípade vraždy prezidenta Kennedyho, kde aj oficiálna vyšetrovacia komisia tvrdila, že L.H.Oswald bol najlepším cvičiteľom akrobacie na svete, lebo naučil kúsok olova robiť kotrmelce a zákruty tak, že sa dokonca ani nepoškodil.

Nedajme sa vtiahnuť do nového konfliktu … naše deti si to nezaslúžia. A ak je jedinou cestou opustenie spolkov fiktívnych partnerov a spojencov – neváhajme a urobme to. Nijaký partnerský či spojenecký záväzok nestojí nad zodpovednosťou voči vlastnej rodine a deťom.

Alibizmus život nezlepší

17.08.2017

Hľadajte spôsoby, ako sa dá žiť lepšie a nehľadajte dôvody, čo a ako sa nedá. Pretože ste povinní dať svojim deťom to najlepšie, čo sa dať dá ... a súčasná forma demokracie je všetko viac »

Kompromisy prospievajú len politikom

16.08.2017

B.Bugár možno ľutuje, že sa nenašiel kompromis, ale krátke dejiny novodobého samostatného Slovenska jasne potvrdzujú, že každý kompromis vždy poškodil slovenského občana a prospel len tým, viac »

Odvolanie Plavčana nestačí, nech podá demisiu celá vláda !

16.08.2017

Odvolanie ministra školstva P.Plavčana je len lízatkom, ktoré má upokojiť verejnú mienku. Ak bol R.Fico presvedčený o jeho neschopnosti, mal ho odvolať ihneď a nevyhovárať sa na SNS. Aj preto viac »

Smolíková

Meno ministra školstva môže byť známe budúci týždeň

18.08.2017 18:00

Súčasný minister školstva je jednou nohou na odchode, o novom sa zatiaľ vedú dohady.

Barcelona, útok

Slovenku v Barcelone zachránila šťastná náhoda

18.08.2017 17:27

Stačilo päť minút, a všetko mohlo byť inak. Slovenka Zuzana Frešo len šťastnou náhodou unikla teroristickému útoku na barcelonskej ulici Las Ramblas vo štvrtok podvečer.

Rusko, Moskva, Červené námestie

Moskva pripravuje vojenské cvičenia so spojencami zo sovietskej éry

18.08.2017 17:07

Rusko oznámilo, že uskutoční spoločné vojenské cvičenia s bývalými sovietskymi republikami zo Strednej Ázie v reakcii na regionálne hrozby.

Mideast Pakistan Malala Shooting

Malalu prijali na Oxford. Ako školáčku sa ju Taliban pokúsil zabiť

18.08.2017 16:34

Bojovníčka za práva dievčat na vzdelanie Malala Yousafzaiová oznámila na svojom Twitteri, že ju prijali na prestížnu univerzitu Oxford.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,365
Celková čítanosť: 2777990x
Priemerná čítanosť článkov: 2035x

Autor blogu