Založ si blog

Dotácie sú nesystémové, diskriminujú a deformujú trh

Spomínate ? Presne tieto slová, možno v inom poradí, ale s rovnakým významom padali začiatkom 90. rokov. Ich nositeľom boli ľudia, ktorí dnes tlieskajú politike Bruselu, založenej na eurofondoch – teda dotáciách – teda nesystémovom opatrení, ktoré diskriminuje a deformuje trh.

Koľko slovenských podnikov skrachovalo zásluhou toho, že ich štát prestal podporovať ? Koľko pracovných miest zaniklo zásluhou toho, že niekto povedal – nech prežije len to, čo je zdravé a životaschopné ?

Len v poľnohospodárstve sa stratilo bezmála štvrťmiliona pracovných miest. Tých miest, ktoré poskytovali obživu tým skupinám obyvateľstva, ktoré disponovali nižším vzdelaním, pochádzali zo sociálne slabších skupín a nemali nádej na zamestnanie v inom sektore hospodárstva, no ich práca napriek tomu prinášala úžitok.

A to nemusíme hovoriť o iných, bývalých štátnych podnikoch. Takže sa vynára oprávnená otázka – prečo vtedy boli dotácie neprijateľným opatrením, a dnes sú základom prežitia národného hospodárstva ?

Odpovede môžu byť dve – prvá, že hospodárstvo dostali do rúk absolútni diletanti, ktorí sa štýlom pokus – omyl učili riadiť štát na náš účet. Druhá – vedome a cielene sa dopustili ekonomickej vlastizrady, a na základe niekoho politickej objednávky zničili hospodárstvo štátu, rozvrátili jeho príjmy a vytvorili prostredie, v ktorom sú privilegované len tie spoločnosti, ktoré nie sú pod priamou kontrolou štátu, alebo sú podriadené cudzej legislatíve – napríklad platnej v Spojených štátoch. Teda mimo dosahu slovenskej justície, a na základe čiastočne utajenej zmluvy o podpore investícií dostatočne chránenej pred nepredvídanými okolnosťami, napríklad nástupom neprijateľnej vlády.

Možno si kladiete otázku, či je vláda R. Fica prijateľná pre dlhodobé udržanie pozície zahraničných spoločností na Slovensku. Budete sa diviť, ale je. Jej zloženie je síce možno neprijateľné, ale môže sa pohybovať len v mantineloch uzatvorených medzinárodných zmlúv, čo obmedzuje jej manévrovacie schopnosti a navyše to je – stabilná vláda, pretože nie je zložená z množstva subjektov s protichodnými záujmami. Takže – ak sa SMER-SD nepohne výrazným smerom proti záujmom Bruselu, je prijateľným partnerom. A bude aj (hoci neverejne) podporovaným partnerom.

Je možná obnova slovenskej ekonomiky a návrat nezávislosti na Bruseli – aspoň čiastočnej ? Je, ale bolo by to spojené s naozaj bolestivými reformami, alebo to povedzme pravdivo – s návratom toho, čo sme nepremyslene dovolili zahodiť začiatkom 90. rokov. Museli by sme obnoviť štátnu podporu pre poľnohospodárstvo, obmedziť dovoz ” lacných ” potravín, opätovne získať pod kontrolu strategické podniky a vytvoriť štátny orgán, ktorý by dokázal v dlhodobom horizonte naplánovať a kontrolovať obnovu hospodárstva. Obsadený odborníkmi s hmotnou zodpovednosťou za rozhodnutia, bez politických väzieb a podriadenosti politickému nátlaku.

Je to možné ? Zlá správa znie – nie je to možné bez výrazných politických zmien, ktorých priamym následkom by bolo uvrhnutie Slovenska do politickej i ekonomickej izolácie. Toho stavu, ktorému svojho času čelil V. Mečiar, pretože sa nechcel deliť o moc a majetok na Slovensku. Brusel je riadený politikmi, ktorých jediným cieľom je ovládnutie celého kontinentu, všetkých jeho zdrojov, a obmedzenie akejkoľvek nezávislosti krajín – politickej i ekonomickej. Akýkoľvek pokus o narušenie tohoto plánu by skončil úplne rovnako, ako nevydarený prevrat na Ukrajine. Krviprelievaním, v horšom prípade aj vyprovokovaním občianskej vojny. Známych to praktík Bieleho domu.

Niekto hovorí, že november 1989 bol krachom socialistického systému, jeho ekonomickej i politickej podstaty.  Z môjho pohľadu boli zmeny vo východnej a strednej Europe dlhodobo plánované, pričom v prípade, ak by tento plán zlyhal, zrejme by sa celý kontinent ocitol vo vojnovom virvare. Je pravdou, že ZSSR nesmierne trpelo obrovskými výdavkami na zbrojenie, ale ani opačná strana nebola na tom lepšie – celá južná časť kontinentu stála a padala na financovaní svojich ekonomík za pomoci vydávania nekrytých aktív a získavania nesplatiteľných pôžičiek. Kto o tom pochybuje, nech si položí otázku, prečo grécky vývoj spôsobil najväčšiu paniku v Nemecku a Francúzsku. Studená vojna vyčerpala všetkých, pretože ak si Kremeľ kupoval svojich partnerov (alebo satelity) hospodárskou podporou, na druhej strane to robili Berlín, Londýn a Paríž pre Madrid, Lisabon, Atény, či Rím. Alebo si myslíte, že hrdopyšné výroky talianskych bossov mafie, že štát stojí a padá s mafiánskou prosperitou – stáli na vode ? Potom si položte otázku, prečo od konca II. svetovej vojny bola v Taliansku pri moci výhradne jediná strana, a to až do začiatku 90. rokov. Prečo malo Taliansko za necelé polstoročie štyridsaťsedem vlád ? A prečo to nevadilo jeho partnerom ?

Koľko by trvala obnova slovenského hospodárstva ? Neviem … svojho času som pomáhal kamarátovi postaviť na nohy firmu, ktorá mala obrat čosi cez stotisíc eur, a dva-tri dlhy … a poviem na rovinu, zvládli sme to len s odretými ušami, a mali sme pri tom takú kopu šťastia, akú môže mať človek – no, možno raz za život. Neviem si vôbec predstaviť, koľko by mohla trvať obnova štátu po štvrťstoročnom humpľovaní, ale som presvedčený, že ja by som sa nedožil ani návratu do stavu vyrovnanej bilancie, aká bola v roku 1990. A poznajúc vývoj v rozvojových krajinách, ktoré mali to ” šťastie “, že sa dostali pod kuratelu Washingtonu, Bruselu, Londýna či Paríža … v týchto ” baštách ” demokracie je povolené úplne všetko – aj likvidácia politických oponentov. Aj vojenské napadnutie na základe vykonštruovaných obvinení.

November 89 bol možno úspechom národa … ale neskorší vývoj bol prehrou a hanebným zlyhaním, za ktoré by niekdajší bojovníci za práva slovenského národa najradšej teraz všetkým – napľuli do tváre. To, čo tento národ nevedel získať dlhé stáročia, dokázal stratiť za jedenásť rokov !!!

Máme nádej na zmenu ? Naša generácia asi nie … a nerád to hovorím, ale naša generácia bude šťastná aj z toho, ak prežije svoj život bez účasti v krvavom, vojnovom konflikte.

Spravodlivosť, advokáti, sudcovia, pravda a – korčuľovanie

27.06.2017

Človeče, mať o desať rokov menej, tak som majstrom sveta v korčuľovaní, zahlásil kamoš. O deň neskôr, na improvizovanom súde (klzisku) po asi desiatom páde na piatich metroch zahlásil - asi viac »

Všetci majú (maslo) na hlave

26.06.2017

Realitou minulosti je, že do roku 1990 mal štát vlastné "servisné" organizácie, ktoré realizovali rôzne zakázky a boli plne pod jeho kontrolou. A nemuselo sa plytvať miliónmi korún či dnes viac »

Klesajúca nezamestnanosť a iné “dobré” správy

25.06.2017

Nezamestnanosť by mohla klesnúť pod 7% ...zdanlivo dobrá správa, ale realita je úplne iná. Pretože hlavným problémom Slovenska nie je nezamestnanosť ... Skutočným problémom je mlčanie ľudí viac »

Donald Trump, prezident, usa

Trump je arogantný, netolerantný a nebezpečný, myslí si väčšina svetovej populácie

27.06.2017 21:21

Trump je arogantný, netolerantný, nebezpečný a nie je schopný pozitívne vplývať na svetovú politiku, myslí si veľká väčšina svetovej populácie. Ukázal to prieskum amerického Pew Research Center.

Autobus, autobusová stanica

Slovak Lines zdvíha platy vodičom v bratislavskej župe

27.06.2017 20:56

Spoločnosť Slovak Lines zvyšuje mzdu vodičov v prímestskej autobusovej doprave v Bratislavskom samosprávnom kraji.

náboje, zbraň, poprava

V martinskom muničnom sklade chýba 300-tisíc nábojov

27.06.2017 20:39

V Sklenom pri Martine, kde sídli muničný sklad sa pri kontrole zistilo, že chýba 300-tisíc kusov nábojov využívajúce sa pri športovej streľbe a výcviku jednotlivca.

Peter Pellegrini

Pellegrini: Eurofondy by sa nemali krátiť ani po brexite

27.06.2017 20:31

Eurofondy po roku 2020 by podľa podpredsedu vlády Petra Pellegriniho nemali byť krátené napriek odchodu Veľkej Británie z Európskej únie.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,304
Celková čítanosť: 2649797x
Priemerná čítanosť článkov: 2032x

Autor blogu