Založ si blog

Teória prosperity . .. alebo realita ? Chudobné Slovensko je to druhé . ..

Keďže sme členmi spolku, charakterizovaného akousi podivnou variantou vlajky a hviezd, údajne sme bohatí … lebo sme členmi bohatého klubu. Hovorí sa tomu – teória prosperity, pretože o skutočnom stave to nevypovedá absolútne nič. Prosperita, charakterizovaná členstvom v nejakom spolku, je presne rovnakou absurdnosťou, ako tvrdenie, že ak na vašej ulici býva miliardár – ste miliardármi aj vy sami.

Je to niečo podobné, ako nedávno tvrdil jeden z našich susedov, ktorý hodnotil postavenie a majetok ľudí cez optiku toho, čo videl. A tak je podľa neho bohatý a ctihodný pán, ktorý býva o ulicu ďalej, lebo má luxusný rodinný dom (na dlh), nového Tuarega (na leasing), jeho žena má novučičké Audi (na leasing), deti majú krásne nové byty (na dlh) … a naopak, podľa neho som na tom zle ja, lebo mám staršieho Lexusa (vlastného), tri staršie byty (dva vlastné, jeden s úverom), moja partnerka nejazdí žiadnym autom … vraj, asi si nemôžem dovoliť viac, keď mi stačí to, čo mám. Áno, je to jeden druh pohľadu na veci …

Iný pohľad však hovorí o niečom inom – ak obaja s mojím hypotetickým konkurentom stratíme príjmy, budem na tom zjavne lepšie ja. V jeho prípade je celá rodina bytostne závislá na prosperite firmy, ktorú vlastní. V prípade problémov, neúspechu či prípadného krachu firmy, sa ocitne celá rodina zoči-voči problému, ako splatiť všetky záväzky, ktoré má … udržať si záruku existencie, teda bývanie (a samozrejme aj kryť náklady, ktoré sú s prevádzkou luxusnejšieho bývania spojené) a ešte nájsť nejakú medzierku čiže rezervu na obživu.

V mojom prípade je to jednoduchšie – jediný dlh, ktorý mám, sa v podstate spláca sám, keďže zaťažený byt je v prenájme. Nemám síce z neho ani cent zisku, ale nemusím ho dotovať. V prípade straty príjmu môžem prenajať druhý byt (a úprimne povedané, keby som vlastnil aj desať bytov, bolo by to málo vzhľadom na záujem, ktorý v súčasnosti panuje), a v treťom môžem pokojne bývať. Základné výdavky budem mať plne pokryté, a v podstate si budem musieť zaistiť len drobné na bežné výdavky, súvisiace so stravou a ošatením.

Kto je teda naozaj bohatý a kto chudobný ? Sused vidí ako bohatého môjho hypotetického konkurenta. Z môjho pohľadu mám, čo potrebujem, necítim sa bohatý, ale svoju existenciu v budúcnosti mám slušne zaistenú. Mám niečo, čomu sa dnes hovorí (či skôr nadáva) – istota. Niečo, čo je podstatou spomienok mnohých dôchodcov na pokojný život počas socializmu, niečo – z čoho sa mnohí dnes vysmievajú, lebo naivne veria, že dlh sa rovná prosperita a blahobyt … možno by si mali niečo naštudovať o kríze v 30.rokoch minulého storočia.

Môžem len čerpať zo spomienok prastarého otca, ktorý nám kedysi dávno rozprával o tých časoch, ktoré sám zažil. Ako ľudia vtedy prichádzali o všetko, vrátane strechy nad hlavou. Ako mnohí skončili na ulici, lebo stratou práce stratili aj schopnosť platiť za bývanie, v ktorom boli len ” návštevníkmi “, nie však pánmi. Ako padali firmy a spoločnosti, pretože nemali na krytie svojich záväzkov. Ako páni fabrikanti, ale aj bankári neraz siahli na vlastný život, lebo situáciu jednoducho nezvládli. Áno, aj prostí ľudia na dedine mali problémy … mali však niečo, čo bolo síce chabou, no predsa len istotou – možnosť si základné potreby obstarať z vlastnej produkcie. Stačila malá záhrada, políčko … a prežívali, hoci za pomoci driny a neuveriteľnej skromnosti. Vstávali a zaspávali ” so sliepkami “, neraz celá rodina v jedinej izbietke, ale vedeli prežiť. Mali istotu … boli na svojom. Chudobní, ale nezadĺžení.

Boli chudobní z pohľadu veľmi naivnej optiky. Pretože odjakživa platí, že každý sa má prikryť len takou perinou, na akú má. Rovnako platí aj to, že lepší vrabec v hrsti, než holub na streche. A konečne – všetky spolky ťahajú čertove volky … nikde to naplatí tak dokonale, ako v dnešnom svete.

Pred časom prišiel známy s návrhom, aby sme išli spoločne do jedného, údajne skvelého obchodu. Prvá otázka, ktorá mi napadla, bola … ak je ten obchod taký skvelý, prečo si prišiel za mnou, však ho môžeš urobiť aj sám, nie ? Vysmial sa mi, že som sprostý a prehnane opatrný, a preto nebudem mať nikdy nič poriadne … no, možno naozaj nemám nič poriadne, ale on dnes nemá – vôbec nič. Skvelý obchod akosi nevyšiel,  a on prišiel úplne o všetko, keďže založil aj vlastný dom. Kto je na tom lepšie, to je zjavné …

Nikto nerozdáva peniaze len tak, ako sa hovorí … naverímboha. Každý investuje s predpokladom budúceho zisku. Kto verí v opak, je blázon. Nikdy to tak nebolo a nikdy nebude, aby niekto rozdával zo svojho, a to len z čistej, kresťanskej lásky … bez akéhokoľvek očakávania. Možno aj áno … päť korún. Ale nie milióny či miliardy, ktoré údajne tečú z eurofondov. Dokonca ani tie, ktoré sú nekryté a len tak natlačené … aj za tie sa očakáva protihodnota. Aká ? Nemalá … čas ukazuje, že sa od nás očakáva oklieštenie vlastnej suverenity, úplné podriadenie zákonom, ktoré často ani ich tvorcovia nedodržiavajú, či absolútny súhlas s politikou, ktorá v nejednom prípade je v rozpore s našimi národnými záujmami. Trochu pridrahá pomoc, nie ?

Nikto vraj nestojí o európsky kontinent, rozdelený na množstvo národných štátikov, hrajúcich sa na vlastnom piesočku. Tak tvrdia rôzne prostitútky, nielen v Bruseli, ale aj tie v diskusiách, za ktoré by sa hanbili aj ich vlastné matere. Keby sa zobudil de Gaulle, dal by nositeľom týchto absurdných myšlienok takú po pysku, že by ich nenašli ani s pomocou googla. Pretože vlastná identita, nezávislosť a sloboda rozhodovania sú tým najcennejším, čo máme. Ak ich stratíme, nebudeme mať vôbec nič … teda, možno nám ostanú dlhy, lebo tie raz bude niekto chcieť splatiť.

V náväznosti na minulý blog – boli sme bohatí ? Boli … mali sme síce málo, ale bolo to naše. A dnes sme chudobní – štát nemá skoro vôbec nič, to čo aj vlastní, ťaží množstvo dlhov … a ľudia sú na tom podobne. Dnes sme väčší žobráci, ako tesne po druhej svetovej vojne … a nie je to vina tých, čo vládli do roku 1989. Je to vina tých, čo nevedeli spravovať (to údajné málo) vlastníctvo štátu a plnili rozpočty z predaja majetku štátu … a vraj ekonomický tiger … asi by sme si to mali dať patentovať, pretože ten údajný tiger dokázal zmutovať na – dážďovku … naozaj genetický úspech.

Keď už o slovenskej ekonomike . . .

20.07.2017

... tak v duchu slov lídra liberálov by som bicykel nezveril nikomu z tých, čo sa podieľali na správe samostatného Slovenska od roku 1993. A teda ani jemu samému ... Poďme, ďalej kričme "za viac »

SaS a spol. – metelescu blescu

19.07.2017

Cesta pod Strečnom neprejazdná ... a samozrejme problémy nedali na seba dlho čakať - najmä s nákladnou dopravou. Sulík a spol.chcú zavrieť bane a baníkov voziť do Jaguaru. A nakoniec sa starostovia viac »

Klubové dinosaury dnešnej doby

18.07.2017

Dá sa súhlasiť s názorom, že súčasná politika predstaviteľov Maďarska a Poľska je zvláštna a často pre mnohých aj nepochopiteľná. Možno to vyplýva z neznalosti minulosti oboch štátov, viac »

Peniaze, jen, euro, libra, dolár

Euro je voči doláru najsilnejšie za dva roky

21.07.2017 06:15

Dolár vo štvrtok na devízovom trhu oslaboval a k euru klesol až na najnižšiu hodnotu za takmer dva roky. Dôvodom bol komentár šéfa ECB Maria Draghiho.

muž, dom, zničený dom, požiar, Doneck, Donbas

Ukrajinská armáda hlási krvavé boje na východe krajiny

20.07.2017 22:15

Štyria ukrajinskí vojaci prišli o život, jeden sa dostal do zajatia a sedem utrpelo zranenia v zostrených bojoch s proruskými separatistami v oblasti Donbasu na východe Ukrajiny.

Senate FBI Wray

Výbor amerického Senátu schválil nomináciu Wraya na šéfa FBI

20.07.2017 20:17

Dvadsaťčlenný výbor pre súdnictvo Senátu amerického Kongresu jednohlasne schválil nomináciu Christophera Wraya na šéfa Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI).

strečno,žilinca,cesta

Popod Strečno už neprejdú ani vodáci

20.07.2017 20:00

Cestu pod hradom Strečno skôr ako na konci mesiaca určite neotvoria. Najnovšie pre stále sa odlamujúce skaly z brala dokonca vyhlásili zákaz splavovania Váhu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,325
Celková čítanosť: 2702473x
Priemerná čítanosť článkov: 2040x

Autor blogu