O Slovensku

Súdiac podľa množstva agresívnych príspevkov na adresu A.Danka, predsedu SNS, niekoho poriadne vyľakali prieskumy verejnej mienky a jeho súčasné postavenie v očiach respondentov. Nehovoriac o (pravicovo) objektívnych médiách a ich komentátoroch, ktorí špekulujú nad všetkým možným, no najviac nad tým, ako nenechať na predsedovi národniarov ani jednu nitku – suchú.

Musím priznať, že ma zaskočila úroveň týchto útokov, ktorá len potvrdzuje hlboký úpadok tejto spoločnosti, a hlavne kritikov. No máloktorý kritik, najmä z radov liberálov a OĽANO si uvedomuje, ako svojím správaním potvrdzuje slová A.Danka tesne po voľbách, keď presne pomenoval stav spoločnosti, organizačnú úroveň niektorých zoskupení a ich reálny potenciál. Pre ilustráciu – malé pripomenutie, ako sa správali potenciálni “ partneri “ SNS v povolebnej diskusii.

Ak niekto po zhliadnutí relácie ešte pochyboval o dôvodoch, prečo národniari nemali veľa chutí na vstup do pravicovej koalície, dnes už asi pochybnosti nemá. Pretože slová A.Danka o tom, že politika I.Matoviča stojí výhradne na vyvolávaní konfliktov, a desí sa predstavy, že by v parlamente boli len ľudia ako predseda OĽANO – sa naplno potvrdili. Horšie však je, že tento druh “ fekálnej “ politiky začali preberať aj iné, dovtedy aspoň zdanlivo seriózne pôsobiace subjekty.

Trochu sa vrátim ku kauze Bonaparte. Dnes som počul zaujímavý názor – pokračovanie v protestoch, ktorých úspešnosť je prakticky mizivá, podľa diskutujúceho nesúvisí so samotnými osobami aktérov kauzy, ale niečím úplne iným. Presnejšie – s poslednými výsledkami prieskumov, kde predseda národniarov začína získavať príliš pevnú pôdu pod nohami, a lídrom súčasnej opozície reálne hrozí, že po odchode R.Fica do politického dôchodku, teda z postu premiéra, sa opäť ocitnú v opozícii, lebo vysnené miesto im obsadí – A.Danko. Zaujímavý názor, nie ?

Nová metla vraj dobre metie, hovorí sa. Úprimne povedané, kauzy spájané s osobou predsedu národniarov z dávnejšej minulosti, ma akosi neoslovili. Nie snáď preto, že by nebolo čo riešiť, prípadne kritizovať – ale pokiaľ sa niečo malo riešiť v akejkoľvek právnej rovine, malo sa to riešiť vtedy, keď to bolo aktuálne. Keďže sa to neriešilo, dnes je to irelevantné, pretože platí – kde niet žalobcu, tam niet vinníka. Rovnako je to aj s vytýkanými právnymi službami, ktoré mal A.Danko poskytovať rôznym subjektom – ak niekto uzatvoril nevýhodné zmluvy, malo sa to riešiť a vyvodiť príslušná zodpovednosť. Vytýkať však Dankovi, že zarobil – keď mohol – to je čisté pokrytectvo. Napokon, ak mi dobre pamäť slúži, Bratislava bola odjakživa baštou pravice, takže to asi neboli ľudia z okolia SNS, čo Dankovi výhodné zmluvy umožnili podpísať. Napokon – ani spomienky na činnosť R.Sulíka v OLO nie sú práve pozitívne, súdiac podľa diskusií (nielen) na internete.

Priznám sa, neviem si dobre predstaviť, akým premiérom by bol A.Danko. Nepochybujem, že by dokázal primerane reprezentovať. Rovnako nemám pochybnosti, že by sa dokázal vyhnúť prešľapom R.Sulíka z čias, keď šéf liberálov vykonával funkciu predsedu parlamentu. Ostatné by ukázala až realita …

Keď už spomínam šéfa liberálov, občas mi prebleskne hlavou otázka, čo je v pozadí jeho averzie voči SMER-u. Najmä preto, že v rokoch 2006-7 bol poradcom J.Počiatka, ktorý vtedy vykonával funkciu ministra financií. Vtedy mu SMER a R.Fico nevadili ? Myslím, že voči strane a osobe R.Fica sa Sulík vyhranil z iných, oveľa pragmatickejších dôvodov.

Po prvé, pri R.Ficovi by mohol byť vždy len ten druhý, s množstvom konkurentov vo svojom najbližšom okolí. Po druhé, v tej dobe sa začínalo ukazovať, že tradičné pravicové strany začínajú strácať podporu voličov, čo sa spájalo najmä s M.Dzurindom a I.Miklošom. Takže zrejme vyhodnotil situáciu tak, že na pravej strane spektra je pre jeho ambície oveľa viac priestoru, im nádej, že sa bude na vrchole mocenskej pyramídy. A po tretie, ak si chcel získať voličov pravice, musel sa jasne postaviť proti R.Ficovi a všetkému, čo súčasný premiér stelesňuje.

Z týchto dôvodov je pravdepodobné, že sú v pozadí začínajúcej poľovačky na predsedu národniarov, ktorého popularita začína nepríjemne rásť. Navyše, A.Danko je pre R.Sulíka oveľa väčšou hrozbou, než súčasný premiér. Pretože šéf národniarov má šance nielen získať časť voličov SMER-u, ale môže pokojne loviť aj v pravicových vodách. Existuje množstvo voličov, ktorí sa posledných volieb nezúčastnili, pretože boli znechutení z praktík SDKÚ, nechceli voliť SMER, ale ani R.Sulíka či jeho sprevádzajúcu kohortu s I.Matovičom a spol. Avšak neplánovali byť trvale medzi radmi nevoličov, skôr len čakajú, kým sa objaví vhodný politik. Môže ním byť Danko ? Asi áno …

Takže, čo je naozaj v pozadí liberálnych útokov proti Dankovi ? Skôr obava, že ich šéf národniarov definitívne vytlačí od toho, čo si vysnili, než jeho činnosť v parlamente a snaha o zavedenie pravidiel. A keďže poznáme neutíchajúcu ochotu liberálov v podávaní trestných oznámení na kohokoľvek, nepochybujem, že ak by bolo pravdou to, čo tvrdila L.Nicholsonová o správaní A.Danka voči jej osobe – už dávno by nejaké oznámenie padlo. Keďže však nepadlo a len pokračuje mediálna kampaň, potvrdzuje sa predpoklad, že liberáli (a nielen oni) sa Danka obávajú ako silného, politického protivníka – a využijú akékoľvek prostriedky, vrátane neférových, aby ho oslabili. Napokon – na ich praktiky majú čerstvé spomienky aj R.Procházka či B.Bugár, nie ?