Založ si blog

O mojom (100%) zaujatom blogu

Nikdy nebolo mojím cieľom, aby som sa stal všeobecne uznávaným autorom. Volajú ma grafomanom – pretože obvykle pridám každý deň jeden príspevok do svojho blogu, alebo boli dni, keď som ich pridal aj tri … a boli týždne, kedy ani jeden. Hovoria mi tak ľudia, ktorí z pracovnej zaneprázdnenosti nemajú čas na vlastný blog, ale majú dosť času na desiatky, niekedy aj stovky príspevkov pod blogmi iných …

Nikdy som nemal ambíciu, aby bol môj blog perlou medzi autormi, a už vôbec nie – klenotom objektívnosti. Ľudia sa denne naháňajú za tým, aby boli medzi najlepším a sú pri tejto naháňačke schopní čohokoľvek – aj najväčších špinavostí. Nemôžem si pomôcť, ale túto cenu za úspech nie som ochotný zaplatiť.

Kto chce opisovať oficiálne tvrdenia, a robí mu to dobre, pretože má svoj blog a je autor – jeho vec. Koľko ráz sa stane, že ma pri náhodnom čítaní blogu, zverejneného pred mesiacmi, pochytí smiech a prebehne mi hlavou myšlienka – ty si naozaj blázon, že si niečo také napísal. A napriek tomu si za tým stojím … radšej budem robiť chyby, dokonca ich aj opakovať, než sa prezentovať čiste sterilnými názormi, v dokonalom súlade s tým, čo niekde a niekto – oficiálne tvrdil.

Denne sa stretávam s ľuďmi, ktorí nemajú vlastný názor a stačia im oficiálne tvrdenia. Nemáme čas … nezaujíma nás to … aj tak to nezmeníme …

Akoby sa vracala šedivosť čias jediného, prijateľného názoru. Zatvoríme sa do svojej ulity a zúrivo štekáme do každého, kto si dovolí povedať – poďte von, pozrite sa, nehovoria vám pravdu. Môžeme slobodne cestovať … a už len to je pokrok oproti socializmu. Konštatoval sused, keď sme sa debatovali. Pozrel som vtedy na neho – a kedy si naposledy cestoval ? Kedy si mal dovolenku ? No vieš, akosi som zatiaľ nemal čas … zatiaľ ? A to je odkedy ? No … vlastne som ešte vôbec necestoval, naposledy som bol na dovolenke v Tatrách, niekedy v roku 1992. Prečo teda necestuješ a neoddýchneš si ? Ticho … a po chvíli zahanbene – nemám na to peniaze. Ok, tak choď aspoň do tých Tatier, aj to je niečo. Opäť ticho … no, akosi mi ani na tie Tatry nevychádza.

No povedzte … nie je tá sloboda cestovania naozaj krásna ?

Pravidelne chodím okolo kostola. Vidím ľudí, snívajúcich o pravde a láske … a často žijúcich v pokrytectve. Pokrytectve doby, lebo si myslia, že ak zavrú oči a uši, nič sa ich netýka a všetko je tak, ako má byť. Zlo pre nich neexistuje, lebo ho nevidia a nepočujú. Vždy vidia a počujú len to, čo ich neohrozí. Je to život ?

Možno ja budem na smiech pre svoj blog o minimálnej mzde … a možno ma niekto bude mlátiť aj argumentom o tom, akým spôsobom som reagoval v diskusii. Čo na tom … prežijem to určite s menšími ranami, než človek, ktorý má len sterilné názory a nie je schopný svoj názor povedať … pretože nemá odvahu, aby ho prezentoval. A hoci často druhým vykrikuje, že sú anonymní, sám nemá odvahu ani na tú anonymitu. Tak – som na tom naozaj tak zle ?

Keď pôjdeš do boja s ľudskou hlúposťou a pokrytectvom, budú ťa ľudia nenávidieť a dostaneš mnoho bolestivých rán … a nikdy nebudeš vedieť, či si konal správne a mal pravdu. Ale v tej správnej chvíli budeš vedieť jedno – žil si svoj život, so svojimi chybami a nie život iných, s ich chybami.

Mal som pätnásť, keď mi tieto slová povedal starý otec. Povedal mi aj iné slová … napríklad o tom, prečo ľudia neznášajú, ak niekto nejde s davom … alebo prečo mnohým vadí, ak chce byť niekto sám sebou. Jeho slová sa skoro vždy potvrdili … potvrdilo sa aj to, čo povedal tesne po prevrate, keď pri pohľade na tribúny konštatoval, že raz ešte budú ľudia veľmi ľutovať, ako prešli z dažďa pod odkvap. Napriek tomu ho nikdy neopustil optimizmus, a tvrdil, že raz príde doba, keď budú mať opäť hodnotu ľudia práce, a nie ľudia – prázdnych rečí.

Kto je po krk v latríne, necíti zápach

Za socializmu koloval vtip. Idete na poradu, kde bude štyridsať ľudí. Koľkí vás budú po jej skončení nenávidieť ? Ak sa ozvete – všetci. Ak sa neozvete – tiež všetci. V prvom prípade preto, že ste sa ozvali, zdržujete, otravujete so zbytočnými otázkami (však aj tak je všetko rozhodnuté) … v druhom prípade preto, lebo sami nemajú odvahu sa ozvať, a pokladajú za zradu, že ste sa v ich mene neozvali vy – a neniesli vlastnú kožu na trh.

Iste, doba pokročila, už nemáme socializmus. Dnes vás po porade nenávidia aj tí, ktorí na nej neboli. Ak očakávali prospech a neprišiel – je to vaša vina. Ak prospech prišiel, nevedia ako sa pozrieť do očí a prekáža im, že majú pocit dlhu. Ešte aj obyčajné poďakovanie berú ako nepredstaviteľnú a neprimeranú daň. Opäť ste – zlí. Berú ako akt nepriateľstva všetko, čo by mohlo narušiť ich pohodlné mlčanie …

Kto nemá rád seba, sotva bude mať vzťah k iným … z cudzieho sa tak dobre ” pomáha “

Som Európan … povedia mnohí a mne sa pred očami objaví obraz gorily, bubnujúcej päsťami po vlastnej hrudi … ach tá naša malosť ducha. Nikdy som nevedel pochopiť, prečo niektorí ľudia trpia akousi neodolateľnou chuťou dokazovať si svoju veľkosť, alebo význam. Akoby sa hanbili za to, odkiaľ pochádzajú a čím sú – a tak sa snažia vtesnať do veľkého stáda s pokrikom – pozrite, ako nás je veľa. Často ma vtedy napadne ironická odpoveď – ľudí vidím veľa, ale kde si ty – Človeče ?

Mnohí mi v diskusiách opakovane vytýkajú postoje, súvisiace s imigrantmi … vraj nemám v sebe cit, neviem byť solidárny a mnoho iných výčitiek … možno preto, lebo vidia svet úplne inak, než ja. A možno preto, že sami hľadia do diaľav a nevidia to, čo majú priamo pred očami … ako by som sa pozrel do očí susedom, ktorí majú denne množstvo neriešiteľných problémov, pretože sú na okraji verejného záujmu, keď by ma videli, ako podporujem iných … hoci im sa pomoci nedostáva ? Pritom sú doma, priamo pred očami mocných, ktorí hovoria o ľudskosti a solidarite – prečo sa tak nesprávajú k vlastným ?

Z cudzieho sa naozaj dobre ” pomáha ” … prečo neprispeješ, začudovane na mňa pozrel kamarát, keď som nevšímavo prešiel okolo jednej verejnej zbierky. Omyl, priateľu – prispejem, ale účelne – môj príspevok musí skončiť tam, kde naozaj patrí. Ale veď aj v zbierke skončí tam, kde patrí … oponoval kamarát. A tak som vytiahol z internetu jednu výročnú správu, vložil mu do ruky kalkulačku a požiadal ho, aby vypočítal, koľko percent z rôznych príspevkov nakoniec skončilo na skutočnom mieste určenia. Trápil sa s tým asi hodinu a výsledkom bol jeho zarazený pohľad – veď je to sotva 30% všetkých prostriedkov … ale všetko je v súlade so zákonom, dodal nechápavo. Iste, so zákonom je všetko v súlade – ale koľkí by naozaj prispeli, keby vedeli, že z každého eura pôjde sedemdesiat centov na náklady ?

Pomoc áno … ale adresná … napríklad odviezť susedu k lekárovi, ktorý je odtiaľto tridsať kilometrov, počkať ju a doviezť späť … alebo jej poskytnúť právnika, keďže ju chcú deti obrať o byt (a zaplatiť mu ” na tajnáša “, aby sa stará pani neurazila) … to pokladám za pomoc. Pre niekoho malú, pre susedu – významnú.

Nepotrebujem byť elitný bloger … nepotrebujem si dokazovať, že som niekto. Dosiahol som všetko, po čom som v živote túžil … a ostali mi aj sny, ktoré si sotva splním, ale práve preto ma život baví … nepoznám bohatšieho človeka, pretože mojím bohatstvom sú ľudia, ktorých mám rád ja a ktorí majú radi – mňa. Aj keby bolo aj dnes Slovensko oplotené, ako onehdá za tej starej éry … aj tak by som bol slobodný … pretože ľudia, slobodní duchom nepoznajú hranice …

Značkové handry, autá, elektronika … luxusné domy či dovolenky … o tom nie je život a nikdy nebude. Život je o radosti … a môj blog o nespokojnosti s mnohými vecami, ktoré sú navôkol nás, pretože je ich toľko, že by som musel denne napísať desať-pätnásť príspevkov a aj tak by to bola len kvapôčka v oceáne … niekto ma nazve grafomanom, ale sám nenapíše riadka … vari je so všetkým spokojný ? Nemá čas … nie je to určitá forma sebectva, kritizovať iných, ale sám sa – nevyjadriť ?

Preto je môj blog 100% zaujatý … tým, čo sa mi naozaj … nepáči.

Šťastná rodina nie je ničím iným, než predčasným nebom (G.B.Shaw)   

 

 

 

Alibizmus život nezlepší

17.08.2017

Hľadajte spôsoby, ako sa dá žiť lepšie a nehľadajte dôvody, čo a ako sa nedá. Pretože ste povinní dať svojim deťom to najlepšie, čo sa dať dá ... a súčasná forma demokracie je všetko viac »

Kompromisy prospievajú len politikom

16.08.2017

B.Bugár možno ľutuje, že sa nenašiel kompromis, ale krátke dejiny novodobého samostatného Slovenska jasne potvrdzujú, že každý kompromis vždy poškodil slovenského občana a prospel len tým, viac »

Odvolanie Plavčana nestačí, nech podá demisiu celá vláda !

16.08.2017

Odvolanie ministra školstva P.Plavčana je len lízatkom, ktoré má upokojiť verejnú mienku. Ak bol R.Fico presvedčený o jeho neschopnosti, mal ho odvolať ihneď a nevyhovárať sa na SNS. Aj preto viac »

Smolíková

Meno ministra školstva môže byť známe budúci týždeň

18.08.2017 18:00

Súčasný minister školstva je jednou nohou na odchode, o novom sa zatiaľ vedú dohady.

Barcelona, útok

Slovenku v Barcelone zachránila šťastná náhoda

18.08.2017 17:27

Stačilo päť minút, a všetko mohlo byť inak. Slovenka Zuzana Frešo len šťastnou náhodou unikla teroristickému útoku na barcelonskej ulici Las Ramblas vo štvrtok podvečer.

Rusko, Moskva, Červené námestie

Moskva pripravuje vojenské cvičenia so spojencami zo sovietskej éry

18.08.2017 17:07

Rusko oznámilo, že uskutoční spoločné vojenské cvičenia s bývalými sovietskymi republikami zo Strednej Ázie v reakcii na regionálne hrozby.

Mideast Pakistan Malala Shooting

Malalu prijali na Oxford. Ako školáčku sa ju Taliban pokúsil zabiť

18.08.2017 16:34

Bojovníčka za práva dievčat na vzdelanie Malala Yousafzaiová oznámila na svojom Twitteri, že ju prijali na prestížnu univerzitu Oxford.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,365
Celková čítanosť: 2777938x
Priemerná čítanosť článkov: 2035x

Autor blogu