Založ si blog

O mojom (100%) zaujatom blogu

Nikdy nebolo mojím cieľom, aby som sa stal všeobecne uznávaným autorom. Volajú ma grafomanom – pretože obvykle pridám každý deň jeden príspevok do svojho blogu, alebo boli dni, keď som ich pridal aj tri … a boli týždne, kedy ani jeden. Hovoria mi tak ľudia, ktorí z pracovnej zaneprázdnenosti nemajú čas na vlastný blog, ale majú dosť času na desiatky, niekedy aj stovky príspevkov pod blogmi iných …

Nikdy som nemal ambíciu, aby bol môj blog perlou medzi autormi, a už vôbec nie – klenotom objektívnosti. Ľudia sa denne naháňajú za tým, aby boli medzi najlepším a sú pri tejto naháňačke schopní čohokoľvek – aj najväčších špinavostí. Nemôžem si pomôcť, ale túto cenu za úspech nie som ochotný zaplatiť.

Kto chce opisovať oficiálne tvrdenia, a robí mu to dobre, pretože má svoj blog a je autor – jeho vec. Koľko ráz sa stane, že ma pri náhodnom čítaní blogu, zverejneného pred mesiacmi, pochytí smiech a prebehne mi hlavou myšlienka – ty si naozaj blázon, že si niečo také napísal. A napriek tomu si za tým stojím … radšej budem robiť chyby, dokonca ich aj opakovať, než sa prezentovať čiste sterilnými názormi, v dokonalom súlade s tým, čo niekde a niekto – oficiálne tvrdil.

Denne sa stretávam s ľuďmi, ktorí nemajú vlastný názor a stačia im oficiálne tvrdenia. Nemáme čas … nezaujíma nás to … aj tak to nezmeníme …

Akoby sa vracala šedivosť čias jediného, prijateľného názoru. Zatvoríme sa do svojej ulity a zúrivo štekáme do každého, kto si dovolí povedať – poďte von, pozrite sa, nehovoria vám pravdu. Môžeme slobodne cestovať … a už len to je pokrok oproti socializmu. Konštatoval sused, keď sme sa debatovali. Pozrel som vtedy na neho – a kedy si naposledy cestoval ? Kedy si mal dovolenku ? No vieš, akosi som zatiaľ nemal čas … zatiaľ ? A to je odkedy ? No … vlastne som ešte vôbec necestoval, naposledy som bol na dovolenke v Tatrách, niekedy v roku 1992. Prečo teda necestuješ a neoddýchneš si ? Ticho … a po chvíli zahanbene – nemám na to peniaze. Ok, tak choď aspoň do tých Tatier, aj to je niečo. Opäť ticho … no, akosi mi ani na tie Tatry nevychádza.

No povedzte … nie je tá sloboda cestovania naozaj krásna ?

Pravidelne chodím okolo kostola. Vidím ľudí, snívajúcich o pravde a láske … a často žijúcich v pokrytectve. Pokrytectve doby, lebo si myslia, že ak zavrú oči a uši, nič sa ich netýka a všetko je tak, ako má byť. Zlo pre nich neexistuje, lebo ho nevidia a nepočujú. Vždy vidia a počujú len to, čo ich neohrozí. Je to život ?

Možno ja budem na smiech pre svoj blog o minimálnej mzde … a možno ma niekto bude mlátiť aj argumentom o tom, akým spôsobom som reagoval v diskusii. Čo na tom … prežijem to určite s menšími ranami, než človek, ktorý má len sterilné názory a nie je schopný svoj názor povedať … pretože nemá odvahu, aby ho prezentoval. A hoci často druhým vykrikuje, že sú anonymní, sám nemá odvahu ani na tú anonymitu. Tak – som na tom naozaj tak zle ?

Keď pôjdeš do boja s ľudskou hlúposťou a pokrytectvom, budú ťa ľudia nenávidieť a dostaneš mnoho bolestivých rán … a nikdy nebudeš vedieť, či si konal správne a mal pravdu. Ale v tej správnej chvíli budeš vedieť jedno – žil si svoj život, so svojimi chybami a nie život iných, s ich chybami.

Mal som pätnásť, keď mi tieto slová povedal starý otec. Povedal mi aj iné slová … napríklad o tom, prečo ľudia neznášajú, ak niekto nejde s davom … alebo prečo mnohým vadí, ak chce byť niekto sám sebou. Jeho slová sa skoro vždy potvrdili … potvrdilo sa aj to, čo povedal tesne po prevrate, keď pri pohľade na tribúny konštatoval, že raz ešte budú ľudia veľmi ľutovať, ako prešli z dažďa pod odkvap. Napriek tomu ho nikdy neopustil optimizmus, a tvrdil, že raz príde doba, keď budú mať opäť hodnotu ľudia práce, a nie ľudia – prázdnych rečí.

Kto je po krk v latríne, necíti zápach

Za socializmu koloval vtip. Idete na poradu, kde bude štyridsať ľudí. Koľkí vás budú po jej skončení nenávidieť ? Ak sa ozvete – všetci. Ak sa neozvete – tiež všetci. V prvom prípade preto, že ste sa ozvali, zdržujete, otravujete so zbytočnými otázkami (však aj tak je všetko rozhodnuté) … v druhom prípade preto, lebo sami nemajú odvahu sa ozvať, a pokladajú za zradu, že ste sa v ich mene neozvali vy – a neniesli vlastnú kožu na trh.

Iste, doba pokročila, už nemáme socializmus. Dnes vás po porade nenávidia aj tí, ktorí na nej neboli. Ak očakávali prospech a neprišiel – je to vaša vina. Ak prospech prišiel, nevedia ako sa pozrieť do očí a prekáža im, že majú pocit dlhu. Ešte aj obyčajné poďakovanie berú ako nepredstaviteľnú a neprimeranú daň. Opäť ste – zlí. Berú ako akt nepriateľstva všetko, čo by mohlo narušiť ich pohodlné mlčanie …

Kto nemá rád seba, sotva bude mať vzťah k iným … z cudzieho sa tak dobre “ pomáha „

Som Európan … povedia mnohí a mne sa pred očami objaví obraz gorily, bubnujúcej päsťami po vlastnej hrudi … ach tá naša malosť ducha. Nikdy som nevedel pochopiť, prečo niektorí ľudia trpia akousi neodolateľnou chuťou dokazovať si svoju veľkosť, alebo význam. Akoby sa hanbili za to, odkiaľ pochádzajú a čím sú – a tak sa snažia vtesnať do veľkého stáda s pokrikom – pozrite, ako nás je veľa. Často ma vtedy napadne ironická odpoveď – ľudí vidím veľa, ale kde si ty – Človeče ?

Mnohí mi v diskusiách opakovane vytýkajú postoje, súvisiace s imigrantmi … vraj nemám v sebe cit, neviem byť solidárny a mnoho iných výčitiek … možno preto, lebo vidia svet úplne inak, než ja. A možno preto, že sami hľadia do diaľav a nevidia to, čo majú priamo pred očami … ako by som sa pozrel do očí susedom, ktorí majú denne množstvo neriešiteľných problémov, pretože sú na okraji verejného záujmu, keď by ma videli, ako podporujem iných … hoci im sa pomoci nedostáva ? Pritom sú doma, priamo pred očami mocných, ktorí hovoria o ľudskosti a solidarite – prečo sa tak nesprávajú k vlastným ?

Z cudzieho sa naozaj dobre “ pomáha “ … prečo neprispeješ, začudovane na mňa pozrel kamarát, keď som nevšímavo prešiel okolo jednej verejnej zbierky. Omyl, priateľu – prispejem, ale účelne – môj príspevok musí skončiť tam, kde naozaj patrí. Ale veď aj v zbierke skončí tam, kde patrí … oponoval kamarát. A tak som vytiahol z internetu jednu výročnú správu, vložil mu do ruky kalkulačku a požiadal ho, aby vypočítal, koľko percent z rôznych príspevkov nakoniec skončilo na skutočnom mieste určenia. Trápil sa s tým asi hodinu a výsledkom bol jeho zarazený pohľad – veď je to sotva 30% všetkých prostriedkov … ale všetko je v súlade so zákonom, dodal nechápavo. Iste, so zákonom je všetko v súlade – ale koľkí by naozaj prispeli, keby vedeli, že z každého eura pôjde sedemdesiat centov na náklady ?

Pomoc áno … ale adresná … napríklad odviezť susedu k lekárovi, ktorý je odtiaľto tridsať kilometrov, počkať ju a doviezť späť … alebo jej poskytnúť právnika, keďže ju chcú deti obrať o byt (a zaplatiť mu “ na tajnáša „, aby sa stará pani neurazila) … to pokladám za pomoc. Pre niekoho malú, pre susedu – významnú.

Nepotrebujem byť elitný bloger … nepotrebujem si dokazovať, že som niekto. Dosiahol som všetko, po čom som v živote túžil … a ostali mi aj sny, ktoré si sotva splním, ale práve preto ma život baví … nepoznám bohatšieho človeka, pretože mojím bohatstvom sú ľudia, ktorých mám rád ja a ktorí majú radi – mňa. Aj keby bolo aj dnes Slovensko oplotené, ako onehdá za tej starej éry … aj tak by som bol slobodný … pretože ľudia, slobodní duchom nepoznajú hranice …

Značkové handry, autá, elektronika … luxusné domy či dovolenky … o tom nie je život a nikdy nebude. Život je o radosti … a môj blog o nespokojnosti s mnohými vecami, ktoré sú navôkol nás, pretože je ich toľko, že by som musel denne napísať desať-pätnásť príspevkov a aj tak by to bola len kvapôčka v oceáne … niekto ma nazve grafomanom, ale sám nenapíše riadka … vari je so všetkým spokojný ? Nemá čas … nie je to určitá forma sebectva, kritizovať iných, ale sám sa – nevyjadriť ?

Preto je môj blog 100% zaujatý … tým, čo sa mi naozaj … nepáči.

Šťastná rodina nie je ničím iným, než predčasným nebom (G.B.Shaw)   

 

 

 

Neustrážila chatu a chce riadiť štát ?

20.09.2018

Poslankyňa Remišová s obľubou súdi iných. Na adresu F.Imreczeho sa vyjadrila, že ako bude strážiť rozpočet, ak si neustrážil finančnú správu ... Ak budeme merať metrom poslankyne Remišovej, viac »

Do basy a zahodiť kľúč . .. .

19.09.2018

Nie je podstatné, koľko výjazdov denne má rýchla lekárska pomoc (ďalej RLP). Podstatné je, aby bola včas na mieste vtedy, keď to pacient najviac potrebuje. Nech hovoria pracovníci ministerstva viac »

Trápne výmysly prezidenta Kisku

19.09.2018

Čím skôr skončí obdobie výkonu prezidentského úradu podnikateľom A.Kiskom, tým lepšie bude. Už dnes sa dá bez zaváhanie konštatovať, že to bude najhorší prezident v dejinách Slovenska viac »

palestína, izrael, dym, demonštrácia, protest

Izraelskí vojaci počas protestov smrteľne zranili 15-ročného Palestínčana

20.09.2018 11:05

V pásme Gazy sa od konca marca konajú protesty proti 11 rokov trvajúcej prísnej izraelskej blokáde.

Peking, Čína, zápcha

Čína plánuje niektoré dovozné clá znížiť

20.09.2018 11:01

Čína plánuje zníženie dovozných ciel, pričom tento krok by sa mal týkať väčšiny jej obchodných partnerov.

Pjotr Verzilov NEPOUŽÍVAŤ

Pussy Riot: Otrava Verzilova súvisí so smrťou novinárov v Afrike

20.09.2018 10:48

Podľa dostupných informácií novinári natáčali reportáž o ruských žoldnieroch bojujúcich v Sýrii a Iraku.

farská, šeliga, pellegriny, za slušné slovensko

Iniciatíva Za slušné Slovensko: Rozhodnutia vo veci trestného oznámenie na Fica sa ešte nedočkali

20.09.2018 10:32

Na expremiéra Roberta Fica podala iniciatíva Za slušné Slovensko trestné oznámenie za šírenie poplašnej správy a ohováranie 15. júna.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,782
Celková čítanosť: 4037418x
Priemerná čítanosť článkov: 2266x

Autor blogu