Založ si blog

. .. aj omastený chlieb s vodou stačí . ..

Neprijateľný na spoluprácu, nevhodný, neschopný … bez cieľa … veru, kedysi som si na jednej porade vypočul aj takéto, dosť nepríjemné slová. Išlo o pozíciu, bolo viac záujemcov a každý chcel úspech, len miesto bolo jedno … a tak niektorí vytiahli aj podpásovky, či vyslovené provokácie … nakoniec to skončilo trochu nečakane, rozdelením právomocí a vytvorením miesta navyše … ale o tom som vlastne nechcel … skôr o pozadí ľudskej povahy a o jej neuveriteľnej prispôsobivosti okolnostiam …

V máloktorej oblasti života môžeme hovoriť o férovom boji či rovných podmienkach. Dokonca ani tí, čo sa snažia o objektívnosť, poctivosť a férový prístup … občas využijú zadné vrátka, pretože ich k tomu môže prinútiť situácia a obvykle aj – prinúti. Kto tvrdí, že si nikdy neskrátil cestu krížom cez pole alebo lúku, klame sám seba … a stalo sa aj mne, že som občas utekal – skratkou. Však nie sme nikto dokonalý … aj keď máme medzi sebou občanov, ktorí občas či trvale veria vo vlastnú božskosť a jedinečnosť …

Aj preto som sa dobre bavil na reakciách svetových politikov a médií v súvislosti s americkými voľbami. Od jednoznačného vyhranenia sa k dnes istému víťazovi, cez šokované mlčanie dokázali prejsť k výrokom typu – budeme si hľadať cestu spolupráce a porozumenia … a bla-bla-bla. Tak to už vo svete chodí – keď nemôže byť švédsky stôl, nech je aspoň omastená kôrka s vodou ….vzniká však otázka, koľko perspektívy môže priniesť spolupráca so škrípajúcimi zubami.

Priznám, do podobnej situácie som sa dostal raz (a už nikdy viac nechcem), a v podstate dodnes ľutujem, ako som ju riešil, hoci o správnosti riešenia som presvedčený aj dnes … keďže niekoľko ľudí vyjadrilo presvedčenie, že v prípade môjho postupu si nevedia predstaviť spoluprácu, po oznámení rozhodnutia šéfov som vtedy dotyčným oznámil, že s nimi – nerátam. Nevedel som si predstaviť spoluprácu s ľuďmi, ktorí majú voči mne antipatie, pochybujú o mojich schopnostiach a navyše podľa potreby vytiahnu kyjak alebo fajku mieru …

Politik si podobné riešenie nemôže dovoliť, nech by bol o jeho správnosti akokoľvek presvedčený … v prípade takého D.Trumpa by po vyhláseniach jeho potenciálnych partnerov skončili Spojené štáty v izolácii, alebo akejsi novodobej verzii postkomunistického bloku s Ruskom a Čínou. Nemôžem si pomôcť, ale život (a nielen v politike) mi často pripadá ako šachová partia, kde musí hráč sledovať nielen figúrky na šachovnici, ale počítať aj s tým, čo drží súper za chrbtom. Akosi sme zabudli žiť na báze starého a osvedčeného podania ruky, ktoré potvrdilo všetko a bez výhrad, či dodatočných zmien. Často ma to desí, pretože to pokladám za úpadok spoločnosti, nehovoriac o chvíľach, keď niekto vyriekne slová, ako istý svedok v kauzách M.Černáka, ktorý povedal – ten a ten menil názor podľa potreby, ale čo povedal Černák, to vždy platilo … vtedy mi akosi prebehnú zimomriavky po chrbte, pretože si uvedomujem nemenný fakt, súvisiaci s politikou – politik dodrží slovo len vtedy, ak je to v jeho záujme … smutné, nie ?

Často sa hovorí, že čím krajší sľub, tým viac ľudí pritiahne … iste, kto by nemal rád krásne obrazy zo života, nie ? Mnohí kritizujú, že ľudia priveľa veria a málo preverujú … a pritom je pravda možno úplne iná.

Pravda je totiž ošemetná vec … všetci po nej túžia, ale málokto s ňou dokáže tancovať do konca a hľadieť jej do očí. Často sa jej ľudia dokonca boja a vyhýbajú sa stretnutiu. Vždy však príde povestná chvíľa, kedy pokrievka nadskočí nad hrncom, a často sa vyvalí nevábny obsah. A všetci sa divíme, čože sa to stalo

Pozerám sa na stránky denníkov, na obsah, ktorý budú mnohí čítať až v ranných hodinách … vidím obraz, ktorý nie je ani krásny, ani vábny … ale dokonale odráža pokrytectvo súčasnej spoločnosti, biedu nášho ducha. Palcové titulky, štylizované fotografie, umelé úsmevy … falošné už na prvý pohľad. Obsah vyvoláva pobúrenie, ale aj smiech. Smiech nad tým, ako dokážu ľudia prevrátiť kabát a tvrdiť, že čo bolo včera zlé a neprijateľné, môže byť zajtra celkom dobré a znesiteľné. Niekde vnútri tomu hovorím absurdným slovným spojením – teória vysnívanej poslednej sekundy života … možno by sa tomu dalo aj priradiť niečo iné, napríklad teória plesnivého krajca chleba, ktorý po natretí maslom a medom vyzerá vlastne dobre, pretože chlieb s maslom a medom nemôže byť predsa zlý … čo na tom, že je plesnivý, nie ?

Utešujeme sa, že veci nie sú také, aké by sme ich chceli mať … ale vieme žiť aj s takými, ktoré sme vôbec nechceli mať. Obliekame svoje pokrytectvo do hávu skromnosti, tolerancie, slobodnej voľby či demokracie a hladkáme svoje ego, ako je všetko fajn … hoci nič tak nepôsobí. Nezamýšľame sa nad príčinami, prečo veci nie sú v súlade s našimi predstavami, uspokojíme sa aj s tým, že naša predstava je aspoň vzdialene podobná nechcenej realite.

Čo vlastne od života chceme ? A čo chceme zanechať našim potomkom ?

Kráľovstvo krivých zrkadiel, zdeformované naším pokrytectvom, strachom, a osobnou – zbabelosťou ? Pripadám si pri tejto predstave ako na futbale pred troma desaťročiami, keď jedno mužstvo uštedrilo druhému osemgólový debakel a všetci v médiách nadšene básnili, ako skvele hralo … ako si užili to množstvo gólov a nádherných akcií. Pritom predstavenie organizoval jeden bystrozraký pre vyše pätnásťtisíc (povinne) platiacich a nevidiacich … bystrozraký bol v pruhovanom drese a pískal porazeným nešťastníkom aj škaredý pohľad na súpera, či utrápený pohľad na hodiny, ktorý jasne volal – po konci trápenia, v ktorom nebolo férové a slušné absolútne nič. Nikto neprotestoval, nikto sa nesťažoval … ak teda nerátame krčmy.

Hrdíme sa, že žijeme na dobrej adrese … čo na tom, že každý deň vychádzame do ulíc našich životov zo smradľavej latríny ? Však to nikto na vizitke nevidí … ďakujem Gabovi, že na to upozornil, pretože práve jeho blog ma prinútil k tomuto zamysleniu … ako sme sa uspokojili s omasteným chlebom, ktorý je pod vrstvou masti – plesnivý.

Len návrat domov je . .. dôležitý !

15.12.2018

Mám rád jazdu autom v zime ... všetko vyzerá akosi inak, milšie ... príroda sa odeje do bieleho hávu, a dokonalosť zážitku kazia len šialenci (vytínajúci stromy okolo ciest) a blázni (za viac »

Kadiaľ cesta (proti Ficovi) . .. nevedie . ..

14.12.2018

Čím viac sa rozpráva a píše o R.Ficovi, tým viac sa stavia predseda SMER-u na nohy, a obnovuje sa potenciál jeho strany. Nehovoriac o účelovo šírených klamstvách, ktoré z neho robia obeť, viac »

Komu tečie v BBSK do topánok ?

13.12.2018

Prečo sa ide súdiť banskobystrický kraj s dopravcami o neplatnosť dodatkov k zmluvám ? Stručne povedané - niekomu tečie do topánok, a dopravcovia to rozhodne nie sú. Zhrňme si fakty - kraj viac »

Pavel Brunovský

Vo veku 84 rokov zomrel matematik Pavel Brunovský

16.12.2018 12:48

Matematik a vysokoškolský pedagóg, profesor Brunovský zomrel po ťažkej chorobe.

mäso, nákupy, hydina, supermarket

VIDEO: Lesk a bieda potravín, zahraničné valcujú domáce

16.12.2018 12:00

Obchod s potravinami čaká zlatý vianočný týždeň. A práve teraz sa ukazuje lesk aj bieda ponúkaných potravín - prevahu majú dovážané výrobky nad domácimi.

Island Autobus Nehoda

Pri havárii autobusu v Srbsku zomreli traja ľudia

16.12.2018 11:51

Ďalších 32 ľudí utrpelo zranenia.

Francúzsko, Štrasburg, Cherif Chekatt, IS

Otec útočníka zo Štrasburgu tvrdí, že jeho syn podporoval IS

16.12.2018 11:38

Od podpory džihádistov sa svojho syna údajne pokúšal v minulosti odhovoriť.

cudzinec

Zásluhou politikov som sa stal cudzincom na Slovensku, pretože každý pobehaj má viac práv, ako slovenský občan. Je čas ukázať politikom, že sú volení, ale nie vyvolení. Národu majú slúžiť, a nie rozkazovať. Budem voliť KSS. Majú aspoň program pre ľudí, ostatní si všimnú ľudí len vtedy, keď po nich šliapu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,883
Celková čítanosť: 4387790x
Priemerná čítanosť článkov: 2330x

Autor blogu