Založ si blog

17. november 1939 – deň, na ktorý by sa nemalo nikdy zabudnúť

V ten deň vyhaslo deväť mladých životov, a tisíce boli odsúdené na pobyt v koncentračných táboroch. České vysoké školy boli zavreté … a začala tragédia českého národa pod krvavou čižmou nacizmu, ku ktorej nikdy nemuselo dôjsť, ak by v Mníchove o rok skôr neboli spojenci predali ČSR …

Na Slovensku si pripomíname deň boja za slobodu a demokraciu … sviatok, ktorý budeme možno raz vidieť v úplne iných farbách, než sa dnes oficiálne prezentuje. Možno by sme si mali pripomínať aj následky onoho novembrového dňa v roku 1939, ktorého priamym následkom stratilo možnosť štúdia podľa odhadu 15172 študentov, o prácu prišlo 513 profesorov, 475 docentov, a 345 ďalších pedagógov. České školstvo sa ocitlo v dobe temna.

Možno by sme si mali udalosti krvavého novembrového dňa pripomenúť vždy, keď začíname pochybovať o tom, kým sme a aké je naše miesto vo svete. V každej chvíli, keď nechávame v mene falošných hodnôt spochybňovať vlastnú identitu, a pokrytecky sa hlásime k falošným hodnotám. Pretože uzatvorenie českých škôl bolo len prvým krokom k vymazaniu jedného zo slovanských národov z mapy starého kontinentu, o čom sníval A.Hitler a jeho verní poskokovia. Slovanské národy mali skončiť v plynových komorách koncentračných táborov, alebo ďaleko za Uralom, kde by nezasahovali do životného priestoru Nemecka. Malá časť Slovanov mala skončiť v nemeckých rodinách na pozíciách sluhov a poskokov pre vyvolený národ, pričom mala byť cielene zbavená možnosti reprodukcie. Vtedy sa zvrátené vízie predstaviteľov hitlerovského Nemecka nenaplnili … našťastie.

Žijeme dnes inú dobu, máme iné storočie, no pohľad na vývoj nám veľmi nedáva dôvody k radosti a uspokojeniu …

Kvalitné vzdelanie sa opäť stáva privilégiom úzkej skupiny vyvolených … nedá sa zakryť ani fakt, že sme často len slihami vo vlastnej krajine, a rovnako sa nedá ani zakryť nedostatok úcty voči nášmu národu v očiach našich (údajných) spojencov a priateľov. Asi nebude náhoda, že medzi nimi hrajú prvé husle tí, ktorí nás v roku 1938 zradili, alebo potomkovia tých, ktorí nás chceli zotročiť či vyviezť za Ural … alebo jednoducho povraždiť, a tak vymazať z mapy sveta. Asi nebude náhoda, že náš názor na udalosti a ľudí nikoho nezaujíma, a nepripúšťa sa ani slobodné rozhodnutie – čo sme už zo strany našich spojencov zažili neraz.

17.november 1939 dal nepriamo základ udalostiam, ktoré sa odohrali medzi 17.-25. februárom 1948, a skončili ovládnutím Československa pravdou jedinej strany – komunistickej. Dal základ pre strávenie dlhých rokov a desaťročí pod čižmou jedinej pravdy, ktorá tentoraz nebola symbolizovaná čierno-bielym krížom na červenom pozadí, ale žltým kosákom a kladivom – na rovnakom pozadí. Dal základ krvavému vybavovaniu účtov, ktoré prišlo v ďalších rokoch, a trvalo v podstate až do smrti robotníckeho prezidenta K.Gottwalda. Dal základ tomu, s čím sa mnohí dodnes nevedia vyrovnať. Nacistickú okupáciu, ktorá nasledovala po podpise Mníchovskej dohody, vystriedala okupácia sovietska, ktorá prišla po zrade maďarského povstania v roku 1956 (keď sľúbená pomoc Západu nedorazila) … a bola nevyhnutným následkom stanoviska veľmocí, ktoré pokladali niekdajšie Československo za sféru sovietskeho vplyvu, a ľudia na tomto území ich (opäť) nezaujímali.

Mnohí sa dnes tvária, že nevedia, o čom vlastne hovoríme … dobre si pamätajú sovietsku okupáciu, ale v ostatnom sa tvária, akoby ani nevedeli, že sa to stalo a kto to spôsobil … kto pošliapal spojenecké zmluvy, kto uprednostnil svoje (čisto) sebecké záujmy … koho sme nezaujímali, pokiaľ nebola príležitosť k vlastnému prospechu.

Mnohí sa tvária, že naše dejiny začali komunistickým prevratom (a zabúdajú na neslávnu úlohu prezidenta E.Beneša), iní sa tvária, že naše dejiny začali 17.novembrom 1989. Nech sa tvárime akokoľvek, dejiny národa nemôžeme zmazať.

Dnes si už nikto nechce spomenúť ani na to, koľko pobúrenia vyvolala myšlienka niektorých sovietskych nohsledov v Československu, ktorí nahlas uvažovali, že naša vlasť by sa mala stať jednou zo sovietskych republík. Zaujímavé však je, že ľudia, ktorí si na túto zvrátenú myšlienku spomenuli a pripomínajú ju ako dôkaz sovietskych imperiálnych snáh, nás na druhej strane presviedčajú, že byť súčasťou iného impéria a stratiť identitu – je dobré, a v súlade s našimi záujmami. Ako chápať tento ich postoj ? Jednoducho – sú predajní najvyššej ponuke, a v skutočnosti by neboli protestovali ani proti onej, zvrátenej myšlienke v súvislosti s bývalým ZSSR – ak by niekto dobre zaplatil, alebo rezervoval teplé miestečko.

Ktosi sa ma pýtal, prečo sa pozerám na súčasnosť s toľkou nechuťou. Možno to bude tým, že som poznal niekoho, kto bol nepriateľom spoločnosti za každého režimu. Pred svetovou vojnou nikoho nezaujímal, počas nej skončil v lágri, kde prežil len zázrakom … v podstate len preto, že kým sa dostal “ na rad „, prišlo oslobodenie. Ešte sa ani poriadne neobzrel po slobode, a opäť skončil vo väzení – tentoraz bol nepriateľom iného režimu. Keď začal veriť v zmenu, prišli do jeho vlasti “ spojenecké “ vojská, ktoré všetko zmenili. Skoro okamžite stratil prácu, pretože kedysi sedel a tak bol opäť podozrivý … dostal ako náhradu pracovné miesto pri odvoze smetí … a tak sa rozhodol, že napriek svojmu presvedčeniu opustí vlasť a skúsi to niekde inde. Podarilo sa … a skončil v utečeneckom tábore, odkiaľ nebolo cesty, pretože nebol užitočný a odmietol verejne prezentovať to, čo mu napísali na papier. Jedinou cestou bol ponižujúci návrat, so všetkým, čo k tomu patrilo. Nasledovali roky ponižovania a ústrkov, ktoré skončili tým … že na revolučných tribúnach uvidel ľudí, ktorí mu roky strpčovali život, v pozícii bojovníkov za – slobodu, pravdu, lásku a demokraciu.

Naposledy som ho videl pár týždňov predtým, než skonal. Už vedel, že koniec sa neodvratne blíži, a tak pri rozlúčke pozrel na mňa pohľadom, na aký sa nezabúda a povedal – chlapče, som rád, že už prichádza koniec a vôbec ti nezávidím. Pretože ľudia sa nemenia, mení sa len doba a pravidlá hry, v ktorej sú slušní ľudia len – obeťami. Uplynuli bezmála tri desaťročia … mal pravdu, zmenili sa pravidlá, ale ľudia ostali.

Stal som sa cudzincom vo vlastnej krajine. Občanom, ktorého práva prídu na rad až vtedy, keď sa uspokoja práva privilegovaných, či rôznych vandrákov a špekulantov. Občanom, ktorému denne kážu o potrebe platiť, byť slušný a rešpektovať všetko a všetkých – pokiaľ nejde o rešpekt k nemu samému. Občanom v krajine, riadenej zbabelcami, ktorí sa mlčky nechajú nakopnúť tam, kde chrbát stráca svoje meno a ešte aj poďakujú – namiesto toho, aby kopanec vrátili a jasne ukázali svoju hrdosť na to, kde žijú, odkiaľ pochádzajú a koho zastupujú.

A predsa – hoci by som mohol kedykoľvek odísť, zavrieť dvere a povedať si – predsa môžem a viem žiť lepšie, neurobím to. Ostávam v krajine, ktorá je mojou vlasťou, hoci ju riadia ľudia, ktorí zo mňa urobili cudzinca. Pretože pred problémami utekajú len zbabelci … pretože otrávené jedlo chvália len tí, čo sedia pri inom stole. Pretože na Slovensku stále žijú ľudia, pre ktorých stojí za to povedať svoj názor a nechať sa za jeho prezentáciu opľúvať a haniť …

Pokojne si pripomínajme 17.november 1989, ale nemali by sme zabúdať na 17.november 1939. S našou súčasnosťou i budúcnosťou súvisia obe výročia … a obe by mali byť pre nás mementom …

Vysvetlenie pre ochranárske „trúby“

20.03.2024

Hlavne pre jedného magora Erika. Skúste napchať do 2-izbového bytu dvadsať ľudí.Stačí na pár dní.A pochopíte (ak máte čím),že potrebujete pomoc psychiatra. Slovensko nie je nafukovacie, v knihách nájdete,aké územie potrebuje jeden dospelý medveď. Na vaše sprosté rady,čo strčiť do záhrady,aby tam nechodili medvede,si nájdite seberovných magorov. A choďte príkladom [...]

Každý vládca má svojho šaša (akurát nám nie je do smiechu)

22.01.2024

Matovič a Heger mali Remišovú,Fico má Šimkovičovú Dámy majú jedno spoločné – nedostatok výbavy na pochopenie vlastnej neschopnosti.Niekto s priemerným intelektom by reagoval diplomaticky.A priznal by kritikom právo nesúhlasiť.V prípade hlupáka príde arogancia.Niečo na štýl „Čo si to dovoľujete? Viete,kto som ja ?“ Pri hlupákoch sa dobre vládne.Alebo [...]

Kandidatúra A. Danka je drzosťou najhrubšieho zrna

21.01.2024

A len potvrdzuje, že úrad prezidenta je zbytočný.Namiesto osobností máme ponuku politických pobehajov. Čo neplatí len o Dankovi.Všimol si napríklad Korčok,ako vyzerá žiadosť o vstup na územie nášho „spojenca“ USA ? Američania cestujú na Slovensko bez obmedzení, Slováci pri ceste do USA musia súhlasiť so stratou práva na ochranu osobných údajov a zdieľaním [...]

Štefan Harabin

Harabin vyzval ľudí, aby išli voliť. Svoj hlas dá Pellegrinimu

28.03.2024 09:00

Podľa Harabina sa Pellegrini prihlásil k častiam programu, ktorý presadzoval v prvom kole.

Vladimir Putin

Rusko nezaútočí na Pobaltie, Poľsko či Česko, je to úplný nezmysel, ide len o strašenie ľudí, tvrdí Putin

28.03.2024 08:00, aktualizované: 08:28

"Voči týmto štátom nemáme žiadne agresívne úmysly," povedal ruský prezident.

Joe Lieberman

Zomrel Joe Lieberman, bývalý demokratický senátor a kandidát na viceprezidenta

28.03.2024 07:42

Vo veku 82 rokov zomrel dlhoročný americký senátor a vplyvná, hoci kontroverzná osoba v rámci Demokratickej strany.

Škola / Školstvo / Žiak /

Školákom sa začali veľkonočné prázdniny, do lavíc sa vrátia o týždeň

28.03.2024 07:30

Veľkonočné prázdniny sú pre školákov posledným dlhším voľnom pred koncom školského roka.

cudzinec

Kto sa nepoučí z vlastnej minulosti,je nútený si ju opakovať.Budúcu koalíciu volili tí,ktorí dali moc do rúk šialencov a hlupákov vo voľbách 2020.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,444
Celková čítanosť: 9431806x
Priemerná čítanosť článkov: 3859x

Autor blogu