O Slovensku

… na ktorej plánujem začať dôležitou informáciou, že som sa dnes dobre najedol, nemal som problémy s vyprázdnením, slniečko svietilo, na cestách som nestretol žiadnych bláznov okrem dvoch šialencov, predbiehajúcich cez dvojitú plnú čiaru, či dvoch „šoférov“ parkujúcich na hulváta, teda krížom cez všetky parkovacie miesta pred poliklinikou … akosi mi nejde do hlavy pomer – čím luxusnejšie auto, tým väčší kre.én za volantom …

Ako vyššie spomínané pomôže občanom Slovenska k lepšiemu životu ? Nijako, ale keďže nie som verejný činiteľ a neprežieram denne ich ťažko zarobené peniaze, tak im to môže byť jedno, aký som mal deň, a či som vôbec pre nich niečo urobil. A aj keby som pre nich neurobil nič, plakať či hladovať pre to určite nebudú. Inak je to v prípade aktívneho politika.

Ak totiž niekto zvolá tlačovú besedu len preto, aby v prvej vete oznámil, čo si myslí o spôsobe komunikácie predsedu NR SR – teda či svoje stanovisko vyjadrí ústne alebo písomne, osobne alebo prostredníctvom poštového holuba, tak rozhodne nepatrí do verejnej funkcie, ale skôr niekde inde. Nehovoriac o tom, keď akoby z vešteckej gule odhaľuje, prečo niekto píše list, alebo odstupuje od nejakej zmluvy a tvrdí, že to je určite preto, lebo chce niečo zamaskovať, zakryť či utajiť. Možno by podobne začínajúce vystúpenie pôsobilo aj komickým dojmom, nebyť spomienky na iné udalosti, nie tak dávne, kde sa ktosi iný – presnejšie hlavný rečník na tlačovej besede – krútil ako had, keď sa odhalili podivné praktiky inštitúcie pod jeho vedením. Asi zabudol, nie ? Ktovie …

Politika je panské huncútstvo, povedal ktosi …

Inde som si vypočul, že súčasná koalícia je vraj jediná možná. Hej, akosi od stvorenia sveta platí, že páni sú minimálne vo vlastných očiach nenahraditeľní a jedineční, a veru, nebyť ich prítomnosti, Zem by sa prestala otáčať, Slnko svietiť a Mesiac strážiť naše sny … hoci musím uznať, konkurencia je slabá ako gruzínsky čaj, a predstava jej víťazstva, spojeného s následným vládnutím je príťažlivá asi tak, ako vitriol s jahodami na raňajky. Smutné je, že množstvo ľudí trpí akousi podivnou formou sadomasochizmu, a ešte aj po štvrťstoročí veria, že ak nahradia lajno iným lajnom, budú mať v rukách – konvalinky. A nakoniec sa divia, že to stále smrdí, niekedy viac – inokedy menej.

Dobrou správou pre (telenovelami a iným svinstvom) osprostený ľud je, že konkurencia je pripravená prevziať moc, ak to bude potrebné. Už som sa zľakol, že niekto ešte vyhlási aj ochotu prevziať zodpovednosť, bol by to taký šok, že by som musel asi zvážiť návštevu lekára. Aj keď teda v rámci vyhlásení je všetko možné, napríklad aj to, čo si pamätám z prvej povolebnej diskusie – zabudnime na akési fotografie a skúsme sa seriózne dohodnúť. Veru, chechtal som sa neskôr do popuku, keď na inom mieste rovnaký človek tvrdil, že poznať darebáka, či mať s ním v minulosti obchody, znamená – byť darebákom. Niektorým ľuďom naozaj závidím, sú tak dobre vybavení, že v prípade veľkej potreby nepotrebujú ani hľadať či platiť – stačí otvoriť ústa. Pri pohľade na slovenskú politiku mi často vŕta v hlave, čo vlastne tak neodolateľne priťahuje k osobitej forme slovenského politického wrestlingu – teda organizovanie a financovanie súbojov medzi tými, čo majú nas.até v hlave, a tými, čo majú to isté – v ústach. Akoby sme sa vyžívali v živote – po krk v latríne.

Vulgárny blog ? Kdeže, nie je o nič vulgárnejší, ako reálny prejav tých, čo žijú z našich daní. Už stratili akýkoľvek rešpekt, a pokojne povedia či urobia čokoľvek … niekedy mám pocit, že niektorí z nich musia nosiť vo vrecku papierik s pripomenutím, kto vlastne sú a kde žijú, taká záplava klamstiev a inej špiny prichádza z ich strany.

Niekedy závidím Číňanom – tam sa za korupciu či poškodzovanie štátneho záujmu odmeňuje jednosmernou letenkou na stretnutie so Stvoriteľom. Lenže po prevedení na slovenské reálie by sme asi museli zmeniť jeden vtip, možno takto – je pravdou, že väčšina slovenských politikov cestuje v súčasnosti za Stvoriteľom ? Je. Hm, a kto vám vládne ? Deti do troch rokov … hm, iste sa môžeme vyškierať nad každodennou fraškou, ktorou nás skúšajú kŕmiť naše volené elity, ale pravdou je, že je to skôr na zaplakanie. Pretože za tie peniaze, ktoré sme počas dlhých rokov „investovali“ do týchto „ctihodných“ občanov, mohol byť už zrejme každý občan Slovenska minimálne raz na dovolenke v Karibiku, vrátane detí a bezdomovcov.

Ale ináč sa máme na Slovensku fajn. nie ? Napríklad včera mi stačilo so známou obísť len pätnásť zubárov, kým ju jeden prijal za pacientku a ošetril. A predstavte si, stačilo obísť len dva okresy, čo je naozaj zázrak. Inokedy musím obísť tri-štyri okresy … dokonca som stihol ešte domáci obed, no naozaj neuveriteľné.

No povedzte, koho by v tak dokonalej spoločnosti nepotešil poslanecký „kabaret“ ?