Založ si blog

Agresívna ruská veľmoc 3 – Znovuzrodenie poľského štátu

Preskočíme obdobie, v ktorom definitívne zanikla poľsko-litovská únia, a krátko navštívime časy po skončení 1.svetovej vojny, ktorá skončila pre Nemecko potupným mierom, podpísaným 28.júna 1919 vo Versailles. Výsledkom tejto zmluvy bolo okrem iného aj oživenie poľského štátu, ktorý zanikol na konci 18.storočia rozdelením medzi susedné krajiny – Prusko, Rakúsko a Rusko.

Nedá sa pochybovať, že jednou z najväčších postáv tejto epochy bol J.Pilsudski. Skúsený vojak a politik, ktorý však trpel neduhom, tak dôverne známym mnohým osobnostiam poľskej histórie – nadmernou ctižiadostivosťou a priam neovládateľnou túžbou vrátiť Poľsko na pozície, ktoré opustilo na konci 18.storočia v dôsledku rozpadu a zániku štátu. Jeho životnou túžbou bolo hlavne obnovenie Poľska v hraniciach, ktoré kedysi zahŕňali o.i.aj časti Ukrajiny, Bieloruska a Litvy. Pilsudski nechápal a nechcel uznať realitu vtedajšieho sveta, ktorú nebolo možné dať do súladu s niekdajším stavom na mape starého kontinentu.

Výsledkom jeho neustávajúcej snahy o obnovenie Veľkého Poľska bola nakoniec vojna medzi Poľskom a odvekým nepriateľom – boľševickým Ruskom, do ktorého sa transformovalo niekdajšie cárske Rusko. Vojna začala vo februári 1919 a skončila v marci 1920. 18.marca 1921 bol podpísaný mier v lotyšskej Rige,. pričom konečný stav sa javil ako poľské víťazstvo. Ako sa neskôr ukázalo, v spojitosti s inými udalosťami by lepšie svedčalo, ak by sme poľský úspech nazvali – Pyrrhovým víťazstvom. Avšak k tejto pravde mali dospieť poľské elity oveľa neskôr, až na začiatku 2.svetovej vojny.

Mier v Rige zakotvoval okrem iného aj zmeny, s ktorými nesúhlasilo ani medzinárodné spoločenstvo. Jednalo sa hlavne o rozdelenie územia Bieloruska a Ukrajiny medzi Poľsko a Rusko, pričom plán bol pripravený a realizovaný bez súhlasu zástupcov dotknutých štátov. Štyri milióny Ukrajincov a vyše milióna Bielorusov sa zo dňa na deň ocitli v obnovenom poľskom štáte.

S mierovou zmluvou, podpísanou v Rige, nebol spokojný nikto. Oveľa väčším problémom sa však stali následky vojnového konfliktu v podobe sovietskych zajatcov v Poľsku, ktorí boli umiestnení v rôznych zajateckých táboroch za doslova katastrofálnych podmienok. Odhaduje sa, že do poľského zajatia padlo okolo 45-50 tis.vojakov Červenej armády len počas prehratej bitky, známej ako Zázrak na Visle. Mimochodom (čisto len poznámka) – za tento „zázrak“ by si zaslúžil v Poľsku najväčšiu sochu na večné veky vekov – Stalin. Pretože svojím zasahovaním do vojenského velenia prispel výrazným dielom k porážke – vlastnej armády. Z vyššie spomínaných zajatcov neprežila útrapy poľských táborov väčšina. Odhaduje sa len, že v dvoch zajateckých táboroch Strzalkovo a Tuchola zomrelo asi 30 000 zajatcov.(Závery práce na súbore dokumentov s názvom Poľsko-ruské poznatky o situácii červenoarmejcov v poľskom zajatí (1919-1922), ktorá bola vypracovaná na základe dvojstrannej dohody z 4.12.2000) Príčiny smrti ? Španielska chrípka, týfus, úplavica, rôzne epidémie, hlad či zima. O zaobchádzaní so zajatcami svedčí aj spomienka na osud skupiny Lotyšov, ktorá padla do poľského zajatia – hoci sa dobrovoľne vzdali, na „privítanie“ dostali 50 rán ostnatým drôtom. Prístup k vojnovým zajatcom bol doložený protokolom z 28.júla 1921, kedy sa konalo 11.zasadnutie komisie, zostavenej zo zástupcov Ruska, Ukrajiny a Poľska, akceptovaným najvyššími autoritami Poľska. Neskôr sa ukázalo, že napriek výzvam medzinárodného spoločenstva na zlepšenie podmienok v táboroch dostávali velitelia príkazy z vlády, aby nič – nemenili.

Poľsko aj napriek úspechu vo vojne nedosiahlo naplnenie všetkých svojich cieľov. Navyše, bol daný základ pre inú tragédiu, ktorá sa mala odohrať neskôr a na inom mieste – v katynskom lese. V roku 1926 zorganizoval Pilsudski úspešný prevrat a Poľsko sa stalo – diktatúrou. Trochu paradox, ak si uvedomíme, kedy sa stalo republikou.

Pilsudski však nebol stále spokojný a obzeral sa po možnostiach, ako Poľsko „zväčšiť“ na úkor susedov. Prakticky so všetkými susedmi malo Poľsko medzi vojnami zlé, alebo aspoň naštrbené vzťahy. Politika Poľska medzi vojnami vyvrcholila v roku 1934 do podpísania paktu Pilsudski-Hitler, ktorá obsahovala aj tajné dodatky, súvisiace najmä s naplnením územných „ambícií“ nových spojencov. Cieľom malo byť vytvorenie poľsko-maďarskej hranice (na úkor ČSR), získanie rozsiahlych území na východe (na úkor ZSSR), ktoré kedysi patrili do poľsko-litovskej únie, či uvoľnenie koridora pre Nemecko ku Gdansku a Baltickému moru. Niektoré ciele si Poľsko naplnilo po podpise Mníchovskej dohody v roku 1938, no väčšia časť zmluvy sa nenaplnila nikdy, pretože 23.augusta 1939 bol podpísaný pakt Molotov-Ribbentrop, a dejiny sa uberali známou cestou. Z dychtivého (poľského) lovca sa stala (uštvaná) korisť. Daň za chamtivosť a bezohľadnosť ? Možno … ale vo svetle týchto faktov sa naozaj ťažko dá diviť, čo nasledovalo začiatkom roku 1940 v katynskom lese. A vôbec nezáleží na tom, či sa jednalo o pomstu za mŕtvych (skôr umučených) zajatcov z vojny v rokoch 1919 – 1921, alebo len čisto o brutálny akt, nariadený krvavou beštiou v Kremli – Stalinom. Príčiny ? Bez akýchkoľvek pochybností politika Poľska po jeho obnovení. Snaha o obnovenie veľmoci, ktorej znovuzrodenie si neželal nikto, vrátane spojencov Poľska a oponentov boľševického Ruska, neskôr ZSSR.

Správanie poľských politikov v medzivojnových časoch, ale aj po 2.svetovej vojne je často plné pokrytectva a falošných pocitov krivdy. Niekedy pripomínajú samovraha, ktorý skočí pod vlak a po šťastnom prebudení v nemocnici vykrikuje – zavrite rušňovodiča, veď je to – vrah.

_______________________

V tejto súvislosti je potrebné dodať, že atrament na podpisoch Mníchovskej dohody v roku 1938 ani poriadne neuschol, a Poľsko začalo obsadzovať hraničné oblasti bývalej ČSR. Nehovoriac o tom, že už pred jej podpisom trvala poľská diplomacia na naplnení svojich požiadaviek voči ČSR pod hrozbou použitia vojenskej sily. 30.9.1938 poľská strana žiadala ďalšie územné ústupky, súvisiace s Tešínskom, ktoré mali byť naplnené do 24 hodín. Začiatkom novembra 1938 zaslala poľská vláda oficiálnu nótu, ktorou žiadala odstúpenie územia na Kysuciach, Orave a časti Vysokých Tatier. Československá vláda jej tieto územia „dobrovoľne“ odstúpila.

Operácia Fall Weiss alebo nemecká invázia do Poľska začala 1.9.1939, a áno – aj za účasti slovenskej poľnej armády „Bernolák“ pod vedením F.Čatloša. Treba však otvorene povedať, že v tej dobe už Poľsko nebolo zo slovenského pohľadu nič viac, než agresor a okupant, ktorý sa spoločne s hitlerovským Nemeckom a prisluhujúcimi veľmocami – Veľkou Britániou a Francúzskom – podieľal na rozbití bývalej ČSR, a vzniku bábkového slovenského štátu. Poľsko bolo v priebehu mesiaca porazené a de facto zaniklo spôsobom, aký chcelo tesne predtým uplatniť na svojom susedovi – ČSR. 2/3 poľského územia obsadilo nacistické Nemecko, zbytok pripadol Sovietskemu zväzu. Sen Pilsudského a jeho nasledovníkov o poľsko-maďarskej hranici na úkor niekdajšieho Československa sa zmenil na krutú realitu – nemecko-sovietsku hranicu na úkor – Poľska.

Od skončenia vojny tvrdí poľská strana s obľubou, že sa stala obeťou stalinského ZSSR, a samozrejme aj hitlerovského Nemecka. Som presvedčený, že sa týmto prístupom len chce ospravedlniť za agresívnu politiku, ktorú viedlo Poľsko v období medzi vojnami voči svojim susedom, a zakryť tak výrazný podiel svojej viny na udalostiach pred začatím 2.svetovej vojny. Rovnako som presvedčený, že aj dnes by sa snažili poľské elity o presadzovanie poľskej „veľmocenskej“ politiky na úkor susedov, ale nemajú na to možnosti a prostriedky. „Strach“ z Ruska je skôr vhodnou maskou na zakrytie túžby po obnovení Veľkého Poľska, a túžby po odplate Rusku za príkoria, ktoré sa však neraz spôsobilo samotné Poľsko – vlastnou politikou.

A nemôžem si pomôcť, ale vyťahovanie ruskej hrozby pri každom vojenskom cvičení mi dosť pripomína situáciu pred podpísaním Mníchovskej dohody. Presne rovnaké vyjadrenia vtedy zaznievali na adresu ČSR, a to v každej oblasti, či už spájané s jej vojenskou silou, alebo údajným útlakom menšín, najmä nemeckej menšiny. História sa opakuje ? Možno, ale zoznam účastníkov je pomerne zhodný …

(zdroje:Internet)

 

 

Hokejové finále, alebo falošný nárek . .. neúspešných

18.04.2018

Hoci HC 05 B.Bystrica vedie vo finálovej sérii nad Trenčínom už 3:0 na zápasy a k obhajobe titulu mu chýba jediný triumf, zaujalo má niečo iné - opakované náreky trénerov menej úspešných viac »

Sloboda slova za poplatok

17.04.2018

Možno pripadá niekomu pokuta, udelená M.Mazurekovi za jeho výroky - spravodlivá, ale v skutočnosti len potvrdzuje smerovanie spoločnosti do absurdnosti. Aj komunisti kedysi verili, že ak zakážu viac »

Chrapúňska balada . . . nebude

16.04.2018

Hlavný chrapúň sa prepočítal.Opäť sa potvrdilo, že vie len tárať, vykrikovať a urážať tých, na ktorých iným spôsobom nemá. Cnie sa mi za časmi, keď sa chrapúni, bezočivo útočiaci viac »

Saudská Arábia kino prvé verejnosť otvorenie

Saudskoarabská verejnosť mohla ísť prvýkrát po 35 rokoch znovu do kina

20.04.2018 22:02

Konzervatívne kráľovstvo v rámci rozsiahlych reforiem rozhodlo znovu otvoriť kinosály a obnoviť v nich premietanie.

porosenko

Porošenko chce vziať občianstvo krymským Ukrajincom s ruským pasom

20.04.2018 20:50

Krymské vedenie dosadené Ruskom v reakcii oznámilo, že v spolupráci s ruským ministerstvom zahraničia prijme kroky na zabezpečenie záujmov všetkých krymských obyvateľov.

putin

Rezort diplomacie USA: Režimy Číny, Ruska, KĽDR a Iránu sú odsúdeniahodné

20.04.2018 20:03

Režimy podľa amerického ministerstva zahraničia denne porušujú ľudské práva a sú zdrojom nestability.

španielsko, vlajka

Španieli sú už bohatší než Taliani

20.04.2018 19:23

Španielsky HDP na obyvateľa prekonal vlani úroveň Talianska, ukázali nové údaje Medzinárodného menového fondu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,650
Celková čítanosť: 3549919x
Priemerná čítanosť článkov: 2151x

Autor blogu