Založ si blog

Agresívna ruská veľmoc 3 – Znovuzrodenie poľského štátu

Preskočíme obdobie, v ktorom definitívne zanikla poľsko-litovská únia, a krátko navštívime časy po skončení 1.svetovej vojny, ktorá skončila pre Nemecko potupným mierom, podpísaným 28.júna 1919 vo Versailles. Výsledkom tejto zmluvy bolo okrem iného aj oživenie poľského štátu, ktorý zanikol na konci 18.storočia rozdelením medzi susedné krajiny – Prusko, Rakúsko a Rusko.

Nedá sa pochybovať, že jednou z najväčších postáv tejto epochy bol J.Pilsudski. Skúsený vojak a politik, ktorý však trpel neduhom, tak dôverne známym mnohým osobnostiam poľskej histórie – nadmernou ctižiadostivosťou a priam neovládateľnou túžbou vrátiť Poľsko na pozície, ktoré opustilo na konci 18.storočia v dôsledku rozpadu a zániku štátu. Jeho životnou túžbou bolo hlavne obnovenie Poľska v hraniciach, ktoré kedysi zahŕňali o.i.aj časti Ukrajiny, Bieloruska a Litvy. Pilsudski nechápal a nechcel uznať realitu vtedajšieho sveta, ktorú nebolo možné dať do súladu s niekdajším stavom na mape starého kontinentu.

Výsledkom jeho neustávajúcej snahy o obnovenie Veľkého Poľska bola nakoniec vojna medzi Poľskom a odvekým nepriateľom – boľševickým Ruskom, do ktorého sa transformovalo niekdajšie cárske Rusko. Vojna začala vo februári 1919 a skončila v marci 1920. 18.marca 1921 bol podpísaný mier v lotyšskej Rige,. pričom konečný stav sa javil ako poľské víťazstvo. Ako sa neskôr ukázalo, v spojitosti s inými udalosťami by lepšie svedčalo, ak by sme poľský úspech nazvali – Pyrrhovým víťazstvom. Avšak k tejto pravde mali dospieť poľské elity oveľa neskôr, až na začiatku 2.svetovej vojny.

Mier v Rige zakotvoval okrem iného aj zmeny, s ktorými nesúhlasilo ani medzinárodné spoločenstvo. Jednalo sa hlavne o rozdelenie územia Bieloruska a Ukrajiny medzi Poľsko a Rusko, pričom plán bol pripravený a realizovaný bez súhlasu zástupcov dotknutých štátov. Štyri milióny Ukrajincov a vyše milióna Bielorusov sa zo dňa na deň ocitli v obnovenom poľskom štáte.

S mierovou zmluvou, podpísanou v Rige, nebol spokojný nikto. Oveľa väčším problémom sa však stali následky vojnového konfliktu v podobe sovietskych zajatcov v Poľsku, ktorí boli umiestnení v rôznych zajateckých táboroch za doslova katastrofálnych podmienok. Odhaduje sa, že do poľského zajatia padlo okolo 45-50 tis.vojakov Červenej armády len počas prehratej bitky, známej ako Zázrak na Visle. Mimochodom (čisto len poznámka) – za tento „zázrak“ by si zaslúžil v Poľsku najväčšiu sochu na večné veky vekov – Stalin. Pretože svojím zasahovaním do vojenského velenia prispel výrazným dielom k porážke – vlastnej armády. Z vyššie spomínaných zajatcov neprežila útrapy poľských táborov väčšina. Odhaduje sa len, že v dvoch zajateckých táboroch Strzalkovo a Tuchola zomrelo asi 30 000 zajatcov.(Závery práce na súbore dokumentov s názvom Poľsko-ruské poznatky o situácii červenoarmejcov v poľskom zajatí (1919-1922), ktorá bola vypracovaná na základe dvojstrannej dohody z 4.12.2000) Príčiny smrti ? Španielska chrípka, týfus, úplavica, rôzne epidémie, hlad či zima. O zaobchádzaní so zajatcami svedčí aj spomienka na osud skupiny Lotyšov, ktorá padla do poľského zajatia – hoci sa dobrovoľne vzdali, na „privítanie“ dostali 50 rán ostnatým drôtom. Prístup k vojnovým zajatcom bol doložený protokolom z 28.júla 1921, kedy sa konalo 11.zasadnutie komisie, zostavenej zo zástupcov Ruska, Ukrajiny a Poľska, akceptovaným najvyššími autoritami Poľska. Neskôr sa ukázalo, že napriek výzvam medzinárodného spoločenstva na zlepšenie podmienok v táboroch dostávali velitelia príkazy z vlády, aby nič – nemenili.

Poľsko aj napriek úspechu vo vojne nedosiahlo naplnenie všetkých svojich cieľov. Navyše, bol daný základ pre inú tragédiu, ktorá sa mala odohrať neskôr a na inom mieste – v katynskom lese. V roku 1926 zorganizoval Pilsudski úspešný prevrat a Poľsko sa stalo – diktatúrou. Trochu paradox, ak si uvedomíme, kedy sa stalo republikou.

Pilsudski však nebol stále spokojný a obzeral sa po možnostiach, ako Poľsko „zväčšiť“ na úkor susedov. Prakticky so všetkými susedmi malo Poľsko medzi vojnami zlé, alebo aspoň naštrbené vzťahy. Politika Poľska medzi vojnami vyvrcholila v roku 1934 do podpísania paktu Pilsudski-Hitler, ktorá obsahovala aj tajné dodatky, súvisiace najmä s naplnením územných „ambícií“ nových spojencov. Cieľom malo byť vytvorenie poľsko-maďarskej hranice (na úkor ČSR), získanie rozsiahlych území na východe (na úkor ZSSR), ktoré kedysi patrili do poľsko-litovskej únie, či uvoľnenie koridora pre Nemecko ku Gdansku a Baltickému moru. Niektoré ciele si Poľsko naplnilo po podpise Mníchovskej dohody v roku 1938, no väčšia časť zmluvy sa nenaplnila nikdy, pretože 23.augusta 1939 bol podpísaný pakt Molotov-Ribbentrop, a dejiny sa uberali známou cestou. Z dychtivého (poľského) lovca sa stala (uštvaná) korisť. Daň za chamtivosť a bezohľadnosť ? Možno … ale vo svetle týchto faktov sa naozaj ťažko dá diviť, čo nasledovalo začiatkom roku 1940 v katynskom lese. A vôbec nezáleží na tom, či sa jednalo o pomstu za mŕtvych (skôr umučených) zajatcov z vojny v rokoch 1919 – 1921, alebo len čisto o brutálny akt, nariadený krvavou beštiou v Kremli – Stalinom. Príčiny ? Bez akýchkoľvek pochybností politika Poľska po jeho obnovení. Snaha o obnovenie veľmoci, ktorej znovuzrodenie si neželal nikto, vrátane spojencov Poľska a oponentov boľševického Ruska, neskôr ZSSR.

Správanie poľských politikov v medzivojnových časoch, ale aj po 2.svetovej vojne je často plné pokrytectva a falošných pocitov krivdy. Niekedy pripomínajú samovraha, ktorý skočí pod vlak a po šťastnom prebudení v nemocnici vykrikuje – zavrite rušňovodiča, veď je to – vrah.

_______________________

V tejto súvislosti je potrebné dodať, že atrament na podpisoch Mníchovskej dohody v roku 1938 ani poriadne neuschol, a Poľsko začalo obsadzovať hraničné oblasti bývalej ČSR. Nehovoriac o tom, že už pred jej podpisom trvala poľská diplomacia na naplnení svojich požiadaviek voči ČSR pod hrozbou použitia vojenskej sily. 30.9.1938 poľská strana žiadala ďalšie územné ústupky, súvisiace s Tešínskom, ktoré mali byť naplnené do 24 hodín. Začiatkom novembra 1938 zaslala poľská vláda oficiálnu nótu, ktorou žiadala odstúpenie územia na Kysuciach, Orave a časti Vysokých Tatier. Československá vláda jej tieto územia „dobrovoľne“ odstúpila.

Operácia Fall Weiss alebo nemecká invázia do Poľska začala 1.9.1939, a áno – aj za účasti slovenskej poľnej armády „Bernolák“ pod vedením F.Čatloša. Treba však otvorene povedať, že v tej dobe už Poľsko nebolo zo slovenského pohľadu nič viac, než agresor a okupant, ktorý sa spoločne s hitlerovským Nemeckom a prisluhujúcimi veľmocami – Veľkou Britániou a Francúzskom – podieľal na rozbití bývalej ČSR, a vzniku bábkového slovenského štátu. Poľsko bolo v priebehu mesiaca porazené a de facto zaniklo spôsobom, aký chcelo tesne predtým uplatniť na svojom susedovi – ČSR. 2/3 poľského územia obsadilo nacistické Nemecko, zbytok pripadol Sovietskemu zväzu. Sen Pilsudského a jeho nasledovníkov o poľsko-maďarskej hranici na úkor niekdajšieho Československa sa zmenil na krutú realitu – nemecko-sovietsku hranicu na úkor – Poľska.

Od skončenia vojny tvrdí poľská strana s obľubou, že sa stala obeťou stalinského ZSSR, a samozrejme aj hitlerovského Nemecka. Som presvedčený, že sa týmto prístupom len chce ospravedlniť za agresívnu politiku, ktorú viedlo Poľsko v období medzi vojnami voči svojim susedom, a zakryť tak výrazný podiel svojej viny na udalostiach pred začatím 2.svetovej vojny. Rovnako som presvedčený, že aj dnes by sa snažili poľské elity o presadzovanie poľskej „veľmocenskej“ politiky na úkor susedov, ale nemajú na to možnosti a prostriedky. „Strach“ z Ruska je skôr vhodnou maskou na zakrytie túžby po obnovení Veľkého Poľska, a túžby po odplate Rusku za príkoria, ktoré sa však neraz spôsobilo samotné Poľsko – vlastnou politikou.

A nemôžem si pomôcť, ale vyťahovanie ruskej hrozby pri každom vojenskom cvičení mi dosť pripomína situáciu pred podpísaním Mníchovskej dohody. Presne rovnaké vyjadrenia vtedy zaznievali na adresu ČSR, a to v každej oblasti, či už spájané s jej vojenskou silou, alebo údajným útlakom menšín, najmä nemeckej menšiny. História sa opakuje ? Možno, ale zoznam účastníkov je pomerne zhodný …

(zdroje:Internet)

 

 

Niekoho ulica vyženie, Sulíka ani nepustí . ..

21.10.2018

O tom, či ulica vyhnala alebo nevyhnala z funkcie R.Fica, by sa dalo polemizovať. Na tom nakoniec ani nezáleží, ale skúsme brať meter R.Sulíka vážne. A potom je na to horšie, než Fico. Ak Fica viac »

Čas na odvolanie (neschopného) župana

19.10.2018

Následky omylu menom J.Lunter sú dnes jasne vidieť. Doteraz sa župan nezmohol na viac, ako vyhrabávanie špiny na svojho predchodcu. Jeho schopnosti na riadenie kraja sa rovnajú nule. Prvá otázka viac »

Muž cez palubu

18.10.2018

V núdzi poznáš priateľa ... niektorí by však mohli povedať - kým máš peniaze, máš aj priateľov. Pri pozorovaní chaosu, ktorý vládne medzi politikmi a obchodníkmi v posledných dňoch a viac »

Jordánsky kráľ Abdalláh II.

Jordánsko ruší časti mierovej zmluvy s Izraelom

21.10.2018 21:56

Jordánsky kráľ Abdalláh II. má v úmysle odstúpiť od dvoch dodatkov k mierovej zmluve z roku 1994.

zlato, tehly

Centrálne banky zvyšujú svoje zlaté rezervy

21.10.2018 20:54

Veľa centrálnych bánk začalo v čase poklesu cien zlata navyšovať svoje zlaté rezervy. Za prvý polrok 2018 nakúpili podľa Svetovej rady pre zlato 193,3 tony zlata.

SR Vrátna Dolina Výročie Cintorín Symbolický ZAX

Na symbolickom cintoríne vo Vrátnej si uctili obete hôr

21.10.2018 20:50

Svätú omšu na symbolickom cintoríne celebroval vojenský ordinár František Rábek.

andrej danko

Lenč: Kvórum neodstráni stranícku oligarchiu

21.10.2018 20:00

Podľa politológa novela zákona o politických stranách nerieši najdôležitejšie neduhy, ktoré zmietajú stranami.