Založ si blog

Smeruje Poľsko k slobode, alebo diktatúre ?

Súčasné pomery v Poľsku kritizuje najmä Brusel. Má obavy o základy právneho štátu, najmä v súvislosti so zachovaním nezávislosti justície. Lenže – má vôbec niekto v Bruseli predstavu, ako má vyzerať právny štát ? A vôbec – je správne, ak sa národná legislatíva trvale a bez výnimiek podriaďuje pravidlám medzinárodného a beztvarého spolku, ktoré aj vedúce krajiny rešpektujú len podľa vlastných potrieb ?

Skúsme sa zamyslieť, čo je naozaj problémom ? Na jednej strane vplyv politikov na justíciu a jej rozhodnutia, na strane druhej praktická nedotknuteľnosť sudcovského stavu, ktorý rozhoduje o sebe prakticky autonómne, čo neraz nedáva žiadne predpoklady na vylúčenie sudcov, ktorí opakovane vynášajú pochybné verdikty, pričasto v prospech určitých mocenských skupín ?

Nezávislé súdnictvo, ktoré zároveň rozhoduje objektívne a v súlade so zákonom – to je skôr chiméra, než reálny  a dosiahnuteľný cieľ. Pokiaľ nebude možné brať sudcu na zodpovednosť za následky jeho rozhodnutí, bude pohľad na jeho rozhodnutia vždy len otázkou subjektívneho názoru. Iste, platí nespochybniteľný fakt, nech rozhodne súd a sudca akokoľvek, vždy bude niekto nespokojný. Ale aj tak by sme mali hľadať rozdiel medzi zákonnosťou rozhodnutia a spokojnosťou s rozhodnutím. Pretože zákonnosť a spokojnosť – to sú dve odlišné veci.

Čo sa vlastne deje v Poľsku ? Nič zvláštne, len sa k moci dostala istá forma politického extrémizmu, ktorá stavia na uspokojení najnižších pudov niektorých vrstiev obyvateľstva (napríklad prebúdzaním odvekej rivality a nenávisti vo vzťahu k Rusku), a skrýva sa za zdanlivo humánne myšlienky – napríklad posilnenie vplyvu náboženského presvedčenia v bežnom živote a poľskej spoločnosti. Nič nové, však primitívne ciele a túžby sa odjakživa skrývali za vzletné myšlienky.

Kto si pozornejšie všíma vystupovanie a správanie predsedu strany Právo a Spravodlivosť J.Kaczynského, nemôže prehliadnuť hlbokú nenávisť voči Rusku a neutíšiteľnú túžbu po pomste za smrť brata Lecha, bývalého poľského prezidenta. V bežnom živote by človeka podobného zmýšľania a vystupovania možno označili za duševne chorého, v politike je v zásade prijateľné a prehliadnuteľné všetko. Pokiaľ sú peniaze a potrebná podpora, môže byť prezidentom či najvyšším predstaviteľom akejkoľvek krajiny – hocikto. Aj D.Trump, ktorý sa neraz nevie zrozumiteľne vyjadrovať, či v pohodlí – napiť z pohára.

Kaczynski sa dlhodobo snaží o koncentráciu výkonnej moci vo svojich rukách. Istý čas možno veril, že legenda jeho tragicky zosnulého brata ho posunie do funkcie poľského prezidenta, ale po počiatočnom neúspechu rýchlo pochopil, čo je v politike výhodnejšie. A medzi reprezentatívnou funkciou prezidenta alebo držiteľa výkonnej moci je aj v Poľsku veľký rozdiel. Istý čas vyhovovala jeho politika aj predstaviteľom v Bruseli. Všetko sa zmenilo vo chvíli, keď sa strana PIS dostala k moci, a začala uskutočňovať politiku podľa vlastných predstáv, a hlavne sa začala (ľudovo povedané) hrať na veľmoc, a akéhosi vodcu križiackej výpravy proti Rusku. Bruselu vyhovuje zmrazený konflikt s Moskvou, rôzne drobné zámienky na sankcie, ale nemá chuť (a ani možnosti) ísť do otvoreného konfliktu s Kremľom – a to ani vtedy, ak po tom túži Varšava. Aj podpora režimu v Kyjeve je presne ohraničená, a nikdy neprekročí hranice akéhokoľvek rizika pre Brusel.

Poľské reformy sú len zámienkou, aby mohol Brusel vyšticovať svoje neposlušné dietko a ukázať mu hranice, pokiaľ môže zájsť. Alebo varovanie, aby Varšava neblokovala ambicózny nemecký projekt pokračovania ruského plynovodu, ktoré by obišlo nejednu doterajšiu tranzitnú krajinu, vrátane Slovenska a nezanedbateľné príjmy by sa presunuli do správnych vreciek. Realizácia spomínaného projektu je pre eurospolok mimoriadne dôležitá, pretože prípadná alternatíva v podobe rusko-tureckého riešenia by mohla spôsobiť množstvo problémov, a to najmä vo vzťahoch ku Ankare, ktorú Brusel a jeho predstavitelia dlhé desaťročia zavádzajú v otázke členstva.

Kam teda smeruje Poľsko ? Porovnávajúc praktiky rozhodovania Bruselu a Varšavy, obe mocenské centrá sa uberajú rovnakým smerom, akurát v prípade Varšavy to nevonia európskym veľmociam. Podľa hesla – čo je povolené pánovi, nie je dostupné volovi.

Gorily v hmle (slovenské)

23.10.2018

Čas letí ako bláznivý, doba je už dávno nepodobná tomu, čo sme poznali v detstve alebo mladosti. Napriek tomu akosi čakáme, že určité hranice sa neprekročia. Márne ... Podozrenie, že novinár viac »

Niekoho ulica vyženie, Sulíka ani nepustí . ..

21.10.2018

O tom, či ulica vyhnala alebo nevyhnala z funkcie R.Fica, by sa dalo polemizovať. Na tom nakoniec ani nezáleží, ale skúsme brať meter R.Sulíka vážne. A potom je na to horšie, než Fico. Ak Fica viac »

Čas na odvolanie (neschopného) župana

19.10.2018

Následky omylu menom J.Lunter sú dnes jasne vidieť. Doteraz sa župan nezmohol na viac, ako vyhrabávanie špiny na svojho predchodcu. Jeho schopnosti na riadenie kraja sa rovnajú nule. Prvá otázka viac »

NRSR schôdza zasadnutie

Poslanci nezmenili spôsob voľby ústavných sudcov

23.10.2018 23:29, aktualizované: 24.10.2018 00:19

Sudcovia Ústavného súdu SR sa budú voliť tak ako doteraz. Parlament napokon neschválil novelu ústavy, ktorá mala zmeniť spôsob ich voľby.

Peniaze, libra, dolár, euro

Brexit môže upchať hranice. Briti zvažujú dovoz na lodiach

23.10.2018 23:11

Na rokovaní britskej vlády zaznelo, že v v prípade neriadeného brexitu by potrebné potraviny a lieky mohli do krajiny voziť charterové lode.

eskalátor, pohyblivé schody

Pri poruche eskalátora sa zranilo 30 futbalových fanúšikov z Ruska

23.10.2018 23:03

Stupne eskalátora sa prepadli pravdepodobne v dôsledku preťaženia.

Alpy, hory, sneh, zima, Zugspitze

V Rakúsku pátrajú desiatky ľudí po dvoch českých horolezcoch

23.10.2018 22:47

Nezvestní sa v pondelok mali vybrať na najvyšší končiar pohoria Vysoké Taury - Hochalmspitze - v okrese Spittal an der Drau.