Založ si blog

Šachista

Šach je rovnako tajomný, ako žena … (Cecil Purdy)

Prvú šachovnicu som dostal, keď som išiel do prvej triedy základnej školy. Viac-menej to bol omyl, pretože otec hľadal nejaký darček k narodeninám, a pretože vyberanie darčekov, zodpovedajúcich veku detí nebolo jeho silnou stránkou, v podstate kúpil to, čo prvé prišlo pod ruku. Nie, určite som nebol sklamaný, akurát som nevedel jeho dar akosi využiť. Nikdy predtým som nevidel niekoho hrať šach, a nemal som ani potuchy, ako sa hrá … a samozrejme, o čo vlastne ide.

Pomoc otca skončila naučením ťahov jednotlivých figúrok a vysvetlením niektorých pojmov, samozrejme najdôležitejším bol – mat. Pravdou je, že počas môjho detstva som z krabice šachu viac utieral prach, než ju otváral – otec so mnou hrával málokedy, a len dovtedy, kým nezačal pravidelne prehrávať. Určite som nebol lepší, než otec – ale na rozdiel od neho som nemusel premýšľať, ako sa postarať o rodinu, čo sa bude robiť zajtra … alebo o týždeň. Iste, túto pravdu som pochopil až oveľa neskôr, ako dieťa som bol nadšený, že vyhrávam a vedel som to aj patrične dať najavo … možno aj to liezlo otcovi na nervy, neviem. S kamarátmi som mohol na šach zabudnúť, v tej dobe frčal hokej či futbal, a pomaly začínal byť v kurze tenis … ale šach určite nie.

Uplynuli roky, a k šachu som sa vrátil, keď som mal tridsať. Opäť náhodou, kolega z práce organizoval amatérsky turnaj a do pavúka mu chýbal jeden hráč. Varoval som ho, že viem len posúvať figúrky a som asi taký šachista, ako nevidiaci – strelec … nevadilo mu to, a tak som sa zúčastnil.

Slovo zúčastnil dokonale ilustruje moje výsledky na turnaji. Vyhral som v prvom kole, ale nie preto, že by som bol lepší … súper ma bil od začiatku ako žito, moje figúrky končili vedľa šachovnice neuveriteľnou rýchlosťou, a vtedy urobil chybu – v očakávanom víťazstve prestal dávať pozor. A mne pomohla náhoda. V ďalšej partii som už podobné šťastie nemal, a rýchlo skončil. Ale spoznal som Fera, ktorý sa mal stať na dlhé roky mojím stálym protihráčom, a musím priznať – často aj zdrojom pobavenia. Vlastne – hrávame spolu dodnes, len už to nie je taká zábava, keďže bývame od seba stovky kilometrov, hrávame prostredníctvom internetu a navzájom sa nevidíme. A práve osobný kontakt a pohľad na jeho reakcie počas hry bol zdrojom mojej zábavy.

Fero bol rovnaký šachista ako ja. Posúval figúrky vo viere, že niečo z toho vznikne a on vyhrá. Nejaký plán hry alebo jej vývoja – to sme nemali ani jeden. A tak aj vyzerali naše partie. Vyhrával ten, kto mal šťastie a lepšie uložil figúrky. Alebo mu ostali – posledné figúrky. V mojom prípade sa hra končila, ak som poznal, že už s tým veľa nenarobím a radšej som ju ukončil, než by som sa zlostil. Fero bol iný … najprv začal spomínať všetky „vybrané“ slová … potom zazeral na mňa a nakoniec … áno, lietali figúrky. Niekedy sme viac zbierali figúrky, než hrali. Nazlostila ma žena … mešká nám výplata …. akosi mi neurobili dobre raňajky … rôzne výroky lietali z Fera, ako svojho času moje figúrky na turnaji, kde sme sa zoznámili. Nekomentoval som … a v podstate ani nad tým nepremýšľal.

Éra počítačového šachu a rôznych simulátorov nás zastihla v najvhodnejšom okamihu. Akurát vo chvíli, keď sme sa vzdialili a už spoločné partie nepripadali do úvahy. Zaregistrovali sme sa na jednom portáli, a začal hrávať online. Partie začali byť zaujímavejšie, pretože sa dali využiť rôzne funkcie, vrátane osobného poradcu … aj keď sa priznám, mnohé jeho rady som nechápal, aj keď viedli k úspechu (asi na šach naozaj nemám bunky). Pri jednej partii sa Fero pochválil, že má aj samostatný program v počítači, s ktorým hráva a má skvelú štatistiku – vtedy dokázal prehrať z päťdesiatky partií len štyri, čo bolo naozaj skvelé. Priznám sa, aj ma to trochu škrelo, pretože moje výsledky boli oveľa horšie – z približne rovnakého počtu hier som dokázal vyhrať dvakrát, a aj to viac-menej pôsobilo ako štatistická chyba, potvrdzujúca nemilosrdnú realitu – šachista zo mňa rozhodne nebude. Nič na tom nemenil ani fakt, že nejednu partiu som vzdal aj po niekoľkých ťahoch, ak som sa dopustil hrubých chýb. Aj mi vŕtalo v hlave, ako je možné, že Fero sa tak zlepšil a na mňa sa šachové poznanie akosi – nelepí.

Šachové sklamanie z vlastnej neschopnosti trvalo do novembra minulého roka. Vlastne … tak trochu zaúčinkovala náhoda.

Išiel som na seminár a stretli sme sa aj s Ferom, keďže v mieste konania seminára býva. Zašli sme na kávu, podebatovať o rôznych veciach a pritom obaja vytiahli tablety, keďže sme si chceli aj zahrať partičku. Fero si samozrejme neodpustil, aby mi hrdo neukázal svoju fantastickú štatistiku s počítačom … v prvej chvíli som ani nemal nejaký záujem, kým som neuvidel vedľa jeho skvelých čísel iný údaj – o náročnosti, ktorú si zvolil. Hrdo tam svietilo číslo – jedna.

Nie, nepovedal som nič, už nie som dieťa, aby som rýpal a vyškieral sa. Akurát som si v duchu povedal, že predsa len na tom nie som až tak zle …  pretože na jednotke úrovni som odohral jedinú partiu po inštalácii programu, a keďže súper (počítač) hral (s prepáčením) ako „idiot“, tak som si nastavil po dlhšom skúšaní osmičku (pri desiatke, čo je maximum, som obvykle neodohral ani pätnásť ťahov, a to sa mi už naozaj nepáčilo). Iste, aj dnes skoro stále prehrávam, a som nadšený, ak dokážem vzdorovať a udržať sa vo hre … ale falošné ideály som akosi nikdy nemusel.

Len Fero akosi nevie pochopiť, prečo pri jeho skvelej štatistike pravidelne prehráva s hráčom, ktorý má tak mizernú štatistiku, ako ja. Najskôr to bude tým, že to vlastne nevieme hrať ani jeden … a šach je pre mňa dodnes rovnakou záhadou, ako ženy. Alebo pre inú myšlienku a niekoho iného …

Šachy sú neľútostné – musíte byť pripravený zabiť ľudí … (Nigel Short)

A na to naozaj nie som pripravený … hoci niekedy by aj pri mne lietali figúrky, najmä vo chvíľach, keď sám hrám – ako idiot. Čo je pomerne často … čo už, s tým dokážem žiť, horšie by bolo žiť v ilúzii, že som šachová hviezda … ako niektorí žijú v ilúzii, že sú hviezdami v niečom úplne inom … a pritom do tmy svieti len ich – sebaklam. Tak zle na tom nechcem – byť ….

Morálka ideologických dromedárov . . .

21.01.2019

Nič ma tak nepobaví, ako dnešné horlivé masírovanie svedomia tých, ktorí kedysi donášali na svojich susedov (a niektorí aj na príbuzných) bývalej ŠTB (alebo komukoľvek inému), či oddane viac »

Richter neočakáva a richtuje . ..

20.01.2019

Meno poslankyne, ktorá diskutovala s ministrom Richterom o problémoch pracovného trhu, mi akosi utieklo. Pamätám si len príslušnosť k OĽANO a nezmysly, ktoré tvrdila. Vlastne to bol súboj - viac »

Mistrík nechce byť zvolený ? !

19.01.2019

Súdiac podľa jeho rétoriky na adresu protikandidáta M.Šefčoviča - nechce. Ak je totiž biľagom na štíte protikandidáta podpora SMER-u, potom musí byť rovnakým biľagom aj podpora SaS. Prečo viac »

rivlin, porošenko

Porošenko dúfa, že Izrael uzná hladomor na Ukrajine za genocídu

21.01.2019 23:02

Hladomor v Sovietskom zväzr umelo vyvolal vtedajší diktátor Josif Stalin.

Gazprom

Rusi sľúbili, že plyn naďalej potečie cez Ukrajinu a Slovensko

21.01.2019 22:23

Rusko sa zaviazalo, že bude pokračovať v dodávkach plynu do Európy cez Ukrajinu aj po roku 2019, uviedol eurokomisár Maroš Šefčovič.

kostol, maren ueland

Nórsko sa rozlúčilo s v Maroku zavraždenou Uelandovou

21.01.2019 21:45

Na pohrebe 28-ročnej študentky sa k smútiacim pridal aj minister.

taliban

Taliban v Afganistane zabil 120 vojakov, povstalci rokovali s Washingtonom

21.01.2019 21:27, aktualizované: 22:17

Afganské jednotky usmrtili dvoch bojovníkov hnutia.

cudzinec

Zásluhou politikov som sa stal cudzincom na Slovensku, pretože každý pobehaj má viac práv, ako slovenský občan. Je čas ukázať politikom, že sú volení, ale nie vyvolení. Národu majú slúžiť, a nie rozkazovať. Budem voliť KSS. Majú aspoň program pre ľudí, ostatní si všimnú ľudí len vtedy, keď po nich šliapu.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,913
Celková čítanosť: 4534731x
Priemerná čítanosť článkov: 2370x

Autor blogu