O Slovensku

Musím sa smiať do popuku, keď vidím, koľko škuľavcov sa dalo na poľovačku. Hlavným cieľom je odvolanie prezidenta policajného zboru, pričom úlohou pre mediálnych (poľovníkov) je zásah akýmkoľvek spôsobom. A tak to aj vyzerá … niektorí skúšajú všetko možné, a nechcú si priznať, že by netrafili ani vráta na stodole, a to ani v prípade, ak by im tie vráta prišli v ústrety.

Najprv by som chcel poďakovať diskutérovi LukyLuky, ktorý v inej diskusii upozornil v súvislosti s útekom odsúdeného Okoličányho na §113 Trestného poriadku, ktorý rieši situácie, súvisiace so sledovaním osôb a vecí.

(1) Sledovaním osoby a veci (ďalej len „sledovanie“) sa rozumie získavanie informácií o pohybe a činnosti osoby alebo pohybe veci, ktoré sa vykonáva utajovaným spôsobom; sledovanie možno vykonať v trestnom konaní o úmyselnom trestnom čine, ak možno dôvodne predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné konanie.

(2) Príkaz na sledovanie vydáva písomne predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor.

(3) Sledovanie vykonáva príslušný orgán Policajného zboru. Ak sa pri sledovaní zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nemožno použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť; to neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej advokát nezastupuje obvineného ako obhajca.

(4) Ak je nevyhnutne potrebné, aby sa sledovanie vykonalo v iných priestoroch alebo na pozemkoch, ktoré nie sú verejne prístupné, alebo ak sa má popri sledovaní súčasne použiť informačno-technický prostriedok a sledovanie nie je spojené so vstupom do obydlia, príkaz na sledovanie vydáva predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora, ak skutočnosti významné pre trestné konanie nemožno získať pri vykonaní sledovania iným spôsobom; v príkaze sa uvedú iné priestory alebo pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, v ktorých sa má vykonať sledovanie, a druh informačno-technického prostriedku, ktorý sa má použiť. Ak vec neznesie odklad, môže namiesto príslušného sudcu pre prípravné konanie vydať príkaz sudca pre prípravné konanie súdu, v ktorého obvode sa má vykonať sledovanie. Pri vstupe do priestorov neslúžiacich na bývanie alebo na pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, sa nesmú vykonať iné úkony ako tie, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie sledovania.

(5) Príkaz na sledovanie podľa odseku 2 sa môže vydať len na základe písomnej žiadosti policajta alebo príslušného orgánu Policajného zboru a v konaní pred súdom na písomnú žiadosť prokurátora. Žiadosť sa musí odôvodniť podozrením z konkrétnej trestnej činnosti a tiež údajmi o osobách a veciach, ktoré majú byť sledované, ak sú tieto údaje známe. V príkaze sa musí ustanoviť čas, v ktorom sa bude sledovanie vykonávať, a to najviac šesť mesiacov. Ten, kto vydal príkaz na sledovanie, môže dobu sledovania písomne predĺžiť najviac o ďalších šesť mesiacov, a to aj opakovane. Ak sledovanie trvá dlhšie ako dvanásť mesiacov, príkaz na sledovanie pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vydáva sudca pre prípravné konanie.

(6) Policajt alebo príslušný útvar Policajného zboru je povinný sústavne skúmať trvanie dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na sledovanie. Ak dôvody pominuli, sledovanie sa musí skončiť, a to aj pred uplynutím času uvedeného v odseku 5. Túto skutočnosť bez meškania písomne oznámi tomu, kto vydal príkaz, v prípravnom konaní tiež prokurátorovi.

(7) Ak vec neznesie odklad a písomný príkaz nemožno získať vopred, sledovanie možno začať aj bez príkazu, ak nejde o prípady uvedené v odseku 4. Policajt alebo príslušný útvar Policajného zboru je však povinný bez meškania dodatočne požiadať o vydanie príkazu. Ak príkaz nebude do 24 hodín vydaný, musí sa sledovanie skončiť a takto získané informácie nemožno použiť a musia sa predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.

(8) Ak sa má záznam vyhotovený pri sledovaní použiť ako dôkaz, postupuje sa primerane podľa § 115 ods. 6.

(9) V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej bolo sledovanie vykonané, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre úmyselný trestný čin.

(10) Ak pri sledovaní neboli zistené skutočnosti dôležité pre trestné konanie, musí sa vyhotovený záznam predpísaným spôsobom bez meškania zničiť.

(11) Pri postupe podľa odseku 1 možno, ak je to potrebné, použiť prostriedok na zaznamenanie priebehu úkonu a prostriedok technického sledovania. (§113 Tr.por.)

Z uvedeného vyplýva presný postup, akým sa realizuje sledovanie osôb, ale aj to, kto a akým spôsobom rozhoduje o sledovaní. Pripomeňme si, že prípad sa ťahal pred súdmi vyše desať rokov, a prvý raz bol verdikt doživotie vyslovený v roku 2009. Súdne konanie sa ťahalo roky, pojednávania sa pod rôznymi zámienkami odročovali a pokiaľ aj došlo k vyneseniu rozsudku, odvolacia inštancia ho vždy zrušila.

Isté však je, že práca polície v tomto prípade skončila uzatvorením vyšetrovacieho spisu a postúpením celej veci prokuratúre. Nasledovalo podanie obžaloby a odvtedy mal celú vec v rukách súd. Alebo skôr – súdy ? Množné číslo by lepšie vyjadrovalo, čo sa dialo počas dlhých rokov. Nech je to už akokoľvek, ďalej mohla konať polícia len na základe nariadenia súdu, alebo v prípade, ak by sa začala zaoberať trestnou činnosťou, ktorú ukončené vyšetrovanie nezahŕňalo. Niekoľkokrát rozhodli súdy o vzatí R.Okoličányho do väzby, pričom opakovane bol prepustený. Tieto rozhodnutia sa týkali iných prípadov.

Kto zlyhal ? Médiá a hlavne tie mienkotvorné, pravdu nehľadajú. Hlavným cieľom súčasnosti je odvolanie prezidenta policajného zboru T.Gašpara a tomuto cieľu sa podriaďuje všetko, pričom neraz si kritici nedajú ani toľko práce, aby sa aspoň na chvíľku zamysleli, čím vlastne argumentujú.  Dá sa však konštatovať, že v súčasnej situácii už nikomu nezáleží na tom, akým kameňom hodí a či vôbec dohodí. Vznikajú tak zvláštne situácie, ktoré vo verejnosti vyvolávajú nepokoj, hoci nejedno z tvrdení stojí na vode.

Nikto však nepoloží zásadnú otázku, alebo skôr niekoľko otázok – po prvé, akým spôsobom je nastavený právny systém, ak umožňuje, aby obžalovaní rôznym spôsobom naťahovali konanie počas dlhých rokov ? Po druhé, aké opatrenia prijal príslušný súd, aby nedošlo k úteku odsúdených po vynesení právoplatného verdiktu ? Po tretie, ako je možné, že na poslednom pojednávaní bola dosiahnutá 100% úspešnosť v neúčasti obžalovaných, pričom väčšine hrozili dlhoročné tresty odňatia slobody ? Zároveň treba pripomenúť, že z väzby, ktorá súvisela s právoplatným rozsudkom doživotia, bol R.Okoličány prepustený v máji 2008 po uplynutí troch rokov, pričom príkaz na prepustenie vydal Najvyšší súd SR na základe procesnej chyby, ktorej sa dopustili špeciálny súd a špeciálna prokuratúra, a konštatoval Ústavný súd v apríli 2008. Keďže došlo k porušeniu zákona v neprospech obvineného, neskôr už nebolo možné v tejto veci opätovne uvaliť väzbu. Vzatie do väzby bolo možné len v prípade, ak išlo o vyšetrovanie iných skutkov, nesúvisiacich s danou vecou, čo sa neskôr aj stalo.

Zlyhala polícia, alebo niekto iný ? Z vyššie uvedeného vyplýva, že základom pre dnešný stav boli chyby súdu a prokuratúry, ako aj neprimeraná dĺžka konania v tejto veci.

Ako vidieť, počas súdneho konania mohol dať prokurátor žiadosť o sledovanie obžalovaných. Odôvodniť ju mohol znením §113 ods.5 Tr.poriadku, kde mohol žiadať sledovanie osoby/osôb na základe obavy z marenia konania, alebo vyhýbania sa výkonu trestu. Nie som si však istý, či by vedel svoju žiadosť aj podložiť primeranými argumentami, ktoré by viedli k jej schváleniu predsedom senátu príslušného súdu. V podstate by mohol argumentovať len skutočnosťou, že obžalovanému/obžalovaným hrozia dlhoročné tresty odňatia slobody.

Z toho, čo bolo doteraz zverejnené, sa nedá zistiť, či žiadosť na sledovanie obžalovaných bola podaná, alebo nie. Avšak možnosti polície boli v zmysle vyššie spomínaného paragrafu značne obmedzené, v podstate mohla nezávisle sledovať obžalovaných len na základe podozrenie z inej trestnej činnosti, alebo na základe príkazu. Čisto teoreticky mohla konať aj bez príkazu na základe §113 ods.7 Tr.poriadku, ale len v lehote 24 hodín (pokiaľ by nedostala príkaz). Určiť však časový interval, kedy so sledovaním začať a odhadnúť ho na základe úsudku, vedúcemu k určeniu doby vynesenia rozsudku – to už skôr pripomína veštenie z kariet, než reálne možnosti policajtov.

Inde som napísal – policajt môže konať len v rámci zákona a len v súlade so zákonom. Naopak – zločinec si pravidlá určuje sám. Očakávať v podobnej situácii vysokú úspešnosť na strane policajta, je veľmi naivné. Nehovoriac o tom, že v nejednom prípade nemá policajt k dispozícii ani zlomok prostriedkov, ktorými disponujú zločinci. Je to druh akejsi „férovky“, kde jedna zo strán má vždy ruku za chrbtom a tá druhá nikdy nevie, čo v nej drží.

Nemali by sme preto posudzovať prácu policajtov podľa rečí a snáh rôznych darebákov, ktorí sa zapredajú za skyvu chleba a navyše v nejedno  prípade majú sami nielen hodne za ušami, ale aj často pokrivené videnie spravodlivosti. Nech im ide o čokoľvek, spravodlivosť to určite nie je. A mnohým z nich účelová „škuľavosť“ dokonale vyhovuje. Na jednej strane vykrikujú T.Gašparovi jeho príbuzenstvo a na strane druhej akosi ignorujú vlastné „úkazy“ v rámci rodinných vzťahov pod zámienkou, že sa s nimi nestretávajú … a to už nehovoriac o ich postoji k potenciálnym partnerom na spoluprácu – tam sa ich gumenné chrbtice dokonale prejavujú.