Založ si blog

Dom prázdnych ilúzií . . .

Váž si každú chvíľu života, nikdy nevieš, ako môžeš ľutovať, že si ju nevyužil … a možno už nebudeš môcť povedať to, čo si chcel povedať … a už nikdy sa tá možnosť nenaskytne.

Čas letí ako šialený, niekedy si to ani neuvedomujeme. A mnohí si ho ani nevážia, hovoria si – zajtra bude lepší a krajší deň Možno, ale môže to byť aj inak. Môže prísť deň, keď budú ľutovať, že sa včerajšok nemôže vrátiť. A obvykle to zažijeme všetci, len každý v inej súvislosti. Niekto ľutuje viac, iný menej. A potom sa môže zo života stať – dom prázdnych ilúzií.

Napadlo ma to vo chvíli, keď som stretol niekdajšiu kolegyňu. Oblečená v čiernom kostýme sa niekam ponáhľala … na môj pozdrav reagovala akosi neisto, v prvej chvíli to pôsobilo skôr tak, akoby ma radšej ani nevidela. Iste, nevideli sme sa nejaký čas, naše cesty sa rozišli, keď sme zmenili zamestnávateľov, a okrem práce sme nemali nič spoločné. Nakoniec zastala, odvetila na môj pozdrav a išli sme si sadnúť na kávu, zrazu sa proste ukázalo, že niekedy sa človek ponáhľa … zbytočne.

Na môj pohľad a nevyrieknutú otázku v očiach len prehodila – včera pochovali Fera, jej študentskú lásku.

Súdiac podľa jej výrazu v očiach, zrejme to nebola len študentská láska. Akoby nemala iskru, hoci sa snažila pozerať neutrálne, nemohla zakryť istú prázdnotu v pohľade. A nakoniec sa rozhovorila, spomínala na všetko možné i nemožné, čo s Ferom zažili. Posedenie bolo skôr jej monológom, kde som počúval a nereagoval. Akosi mi došlo, že sa potrebuje vyrozprávať a naopak vôbec nepotrebuje, aby som odpovedal, alebo akokoľvek inak reagoval. Keď skončila so spomienkami, v rozpakoch sa na mňa pozrela … prepáč, asi ťa nudím … nie, len som akosi nevedel, čo jej mám povedať, alebo čo mám vôbec urobiť. A tak som radšej nerobil nič … kedysi mi niekto povedal, že horší variant, než iniciatívny blbec – neexistuje. A tým som rozhodne nechcel byť.

Ľudia robia vo zvláštnych situáciách čudné rozhodnutia. Niekto sa v smútku opije, iný sa uzavrie do seba … a ďalší si naivne myslí, že sa dá zabudnúť aj tak, ak nahradí chýbajúci diel skladačky – iným. Čo z toho urobila exkolegyňa, neviem a nemal som ani odvahu, ani drzosť, aby som sa na to opýtal. No nech to bolo čokoľvek, rozhodne to rýchlo oľutovala. Pripadalo mi to, akoby chcela vrátiť dávno vyprchaný zážitok z krásnej spomienky, a nasledovalo kruté prebudenie do reality.

Káva sa dopila … účet zaplatil … a naše cesty sa opäť rozišli. Ona jedným smerom, ja druhým …

V hlave mi vírilo množstvo otázok. Ako jednoducho dostane človek od života množstvo faciek v priebehu krátkeho času, minút, hodín či jedného dňa. Ako sa slovo – nikdy – veľmi ľahko otočí proti tomu, kto ho vyriekol. A ako ľahko môže človek oľutovať to, čo nepovedal. Ako rýchlo môže pochopiť … kto mu nechýbal, môže mu zrazu chýbať pri každom ďalšom kroku životom. Len už nemôže na tom nič zmeniť.

Ako rýchlo sa stane zo sebavedomého a úspešného človeka kôpka nešťastia v čiernom habite, spadne maska a ostane len to, čo naozaj má ostať … ostane len tá podstata, bez pozlátka a možno práve to, čo naozaj robí človeka – človekom. Možno to pochopila aj ona, keď nastupovala do auta, ktoré by jej zosnulý Fero nikdy nemohol dať … možno to pochopila pri vstupovaní do domu, o ktorom by pri ňom nemohla ani len snívať … lenže práve vo chvíli, keď odišiel tam, odkiaľ sa nedá vrátiť, ona zrazu akosi pochopila, že

… čo jej dával ten človiečik bez perspektívy, pracujúci kdesi pri páse a žijúci v akomsi prenajatom byte, bolo oveľa cennejšie, ako všetko ostatné … a nikdy sa to nebude dať kúpiť … za žiadne statky sveta … a jej ostal – dom prázdnych ilúzií …

A už nikdy nebude môcť povedať, ako veľa stratila a ako málo … jej ostalo … keď odišiel ten, ktorý nemal nič a predsa mohol dať … veľa.

 

Sklamaný pätolízač Korčok perlil . ..

07.04.2024

Severoatlantický sluha Korčok to nezvládol. Aj tak prezidenta nepotrebujeme.Je hanbou,že nie sme schopní nájsť skutočné osobnosti. Na vlastný štát sme nedorástli….

Vysvetlenie pre ochranárske „trúby“

20.03.2024

Hlavne pre jedného magora Erika. Skúste napchať do 2-izbového bytu dvadsať ľudí.Stačí na pár dní.A pochopíte (ak máte čím),že potrebujete pomoc psychiatra. Slovensko nie je nafukovacie, v knihách nájdete,aké územie potrebuje jeden dospelý medveď. Na vaše sprosté rady,čo strčiť do záhrady,aby tam nechodili medvede,si nájdite seberovných magorov. A choďte príkladom [...]

Každý vládca má svojho šaša (akurát nám nie je do smiechu)

22.01.2024

Matovič a Heger mali Remišovú,Fico má Šimkovičovú Dámy majú jedno spoločné – nedostatok výbavy na pochopenie vlastnej neschopnosti.Niekto s priemerným intelektom by reagoval diplomaticky.A priznal by kritikom právo nesúhlasiť.V prípade hlupáka príde arogancia.Niečo na štýl „Čo si to dovoľujete? Viete,kto som ja ?“ Pri hlupákoch sa dobre vládne.Alebo [...]

súd, manhattan

Pred súdom na Manhattane, kde prebieha proces s Trumpom, sa zapálil muž

19.04.2024 20:37

K incidentu došlo krátko po tom, ako sa skončil výber 12 porotcov a ich šiestich náhradníkov v procese, v ktorom je Trump obvinený z podplácania pornoherečky.

Azerbajdžan / Vojak /

Arménsko súhlasilo s vrátením štyroch okupovaných dedín Azerbajdžanu

19.04.2024 20:07

Dohoda sa zrodila na stretnutí, ktoré viedli podpredsedovia vlád oboch krajín.

šimkovičová

Šimkovičová kritizuje slovenské umenie na Bienále v Benátkach: Nerobte hanbu kultúre už aj v zahraničí

19.04.2024 19:30

Ide o reakciu na prítomnosť bývalej ministerky kultúry Silvie Hroncovej na Bienále v Benátkach. Súčasťou vernisáže bol aj protest zástupcov kultúrnej obce.

Andrej Babiš, Monika Babišová

Šokujúci rozchod po 30 rokoch. Babiš s manželkou Monikou oznámili koniec vzťahu

19.04.2024 18:06

Ubezpečili, že ich rodinné väzby zostanú aj kvôli deťom pevné.

cudzinec

Kto sa nepoučí z vlastnej minulosti,je nútený si ju opakovať.Budúcu koalíciu volili tí,ktorí dali moc do rúk šialencov a hlupákov vo voľbách 2020.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,445
Celková čítanosť: 9457016x
Priemerná čítanosť článkov: 3868x

Autor blogu