Daňová licencia je ďalším dôvodom na úvahu, či nie je lepšie opustiť Slovensko, a nechať autorom tejto myšlienky na platenie daní tých, čo im tak štedro rozdávajú – tzv. investorov, ktorí na Slovensku neinvestovali zo svojho ani cent.
Nie, Peter Kažimír ničím nevybočuje z radu svojich predchodcov. Skôr majú veľa spoločného, napríklad žiadne skúsenosti z reálneho života, a výhradne len potulovanie po symbolických funkciách. Tých, ktoré neskôr vedú do vysokých funkcií. Potom sa nemôžeme diviť, ako vyzerá štátna pokladňa. Je to logický následok riadenia tých, čo nikdy nezarábali a neniesli za svoje rozhodnutia aj zodpovednosť.
Sú medzi podnikateľmi v strate aj špekulanti ? Určite sú. A určite ich nie je málo. Lenže, ak si pozrieme ako funguje celý systém, nemôžeme sa im diviť. Napríklad péenky u živnostníkov – nech by sa akokoľvek snažili, počas ochorenia obvykle nedostanú nič. Systém je nastavený tak, aby akýkoľvek nárok zablokoval posledný „stopér“ v línii – lekár. Ten je totiž ziskový podľa toho, koľko ľudí odmietne – nepredpíše lieky, prípadne nepredlžuje péenku nad limit. A tak nie je žiadnym prekvapením, keď dostanete antibiotiká a lekár vás požiada, aby ste sa prišli ukázať – za tri dni. Hoci dávka antibiotík je na sedem dní.
Dotácie a dlhodobé daňové prázdniny ? Zabudnite, hodia vám pod nohy toľko polien, že sa potkne aj potomok, ktorý sa narodí o desať rokov neskôr. A skutočný cirkus začne, ak váš partner príde o prácu. Zrazu zistíte, na čo všetko nemá nárok,lebo vy ste živnostník. Trestajú vás za to, že nevisíte štátu na krku a nežiadate sociálne príspevky. Čo im všakna druhej strane nebráni v tvrdej kontrole všetkého, čo sa dá nájsť a rozdávaní peňazí, ktoré z vás vytrieskajú, rôznym pobehajom,ktorí do štátnej pokladne nedali a nedajú – nič. Príklad za všetky – US STEEL.
Takže, máme len dve možnosti – buď sa vysťahovať a nechať privilegovanú zberbu, nech sa žerie za svoje peniaze, alebo ju vyhnať (pár stoviek ľahšie ako pár miliónov), zobrať jej nakradnuté majetky a skúsiť začať od začiatku. Bez únie, bez papierika s názvom euro a bez – ľudí, čo o práci a každodenných problémoch obyčajných ľudí nevedia nič – napríklad ministra financií Kažimíra.