Naši (bývalí) bratia v Česku majú strach z návratu komunistov k moci. Umelci organizujú koncerty, upozorňujú na zločiny komunizmu, a robia všetko možné i nemožné, len nech sa KSČM nedostane k moci. Lenže …
Ak sa pozrieme na slovenskú súčasnosť, a budeme ju posudzovať optikou umelcov, použitou v súčasnosti proti komunistom, musíme si položiť otázku – kde boli a čo robili posledných dvadsať rokov ? Prečo neprotestovali proti tomu, ako sa v našich krajinách kradne, podvádza, zneužíva postavenie a podobne ? Prečo neprotestovali proti tomu, že klamári a podvodníci tvoria zákony ?
… ten, kto uvedie iného do omylu alebo využije omyl (za účelom vlastného obohatenia) ….
Koľkí to urobili na svojej ceste k moci ? Koľko politických strán dodržalo svoje predvolebné programy ? A koľko politikov si zaistilo zásluhou nenaplnených sľubov pokojnú a pohodlnú budúcnosť ? Pokojne môžeme povedať – všetci.
Ak niekomu sľúbite, že mu dodáte auto za tisíc eur, vezmete peniaze a tovar – auto – nedodáte, skončíte pred súdom, a môžete čakať trest. Naopak, ak niekomu sľúbite, že v prípade získania jeho hlasu dostane napr. dvojnásobný plat, dostanete sa k moci, získate nadštandardný plat, rôzne benefity a svoj sľub nedodržíte – ste politik, nič sa nedeje a nikto vás trestať nebude – hoci ste všetko získali rovnakou cestou, ako v prípade auta a spôsobili oveľa väčšiu škodu. Paradox ? Nie, základné pravidlo spoločnosti, ktorá od roku 1990 stojí na klamstve, moci a peniazoch.
(zlatým klincom je snaha o legalizáciu čiernych stavieb, často stojacich na cudzích pozemkoch bez súhlasu vlastníkov)
Kde boli protestujúci umelci, ktorí si sľúbili lásku i pravdu vravieť len …. počas dlhých rokov lží a prospechárstva, počas okrádania obyčajných ľudí a devastovania štátu, v ktorom žijú ?
Mlčali a ťažili z podvodníckeho systému. Nevideli, nepočuli zlo. V Česku sa ozvali počas opozičnej zmluvy, ale aj tam bolo pozadie trochu iné. Na Slovensku sa ozvali proti Mečiarovi, ale ináč mlčali. Ignorovali ničenie štátu a zbedačovanie jeho obyvateľov. Niektorí si bahnili v treťotriednych súťažiach … iní sa stali „podnikateľmi“, a tak podobne.
Dnes sa boja. Myslím, že sa mali báť pred rokmi, keď to všetko začínalo. Pripomínajú dvestpäťdesiat popravených z politických dôvodov. Lenže – nikto nespomenie tisíce (samo) popravených nemilosrdnou súčasnosťou, ktorá ich často vyhnala na pokraj zúfalstva (bez práce, nevyplatenou výplatou či inými dôvodmi), a siahli si na život sami. Aj tých popravil systém – nie pre politické dôvody, ale z ľahostajnosti. Sýty hladnému neverí – a smrť obyčajného človeka je pre politické špičky už roky len štatistika.
Politické strany dostávajú miliónové dotácie za volebné úspechy zo štátnej pokladne …
A ako dosahujú svoje úspechy ? Klamstvami v predvolebných kampaniach, podvodmi, za ktoré nenesú žiadnu právnu zodpovednosť.
Možno prichádza čas, aby si uvedomili, že väzeniu sa dokážu i napriek podvodom vyhnúť, lenže účet aj tak príde. Ten český sa volá jednoducho – KSČM. Ako sa bude volať slovenský ? Uvidíme, lebo sa dočkáme.
Spoločnosť, ktorá bohatne na okrádaní vlastného národa a podplácaní otrokárov, aby ho za žobrácku mzdu zotročovali – si nezasluhuje prežiť. A je oveľa horšia, než komunistická diktatúra.