Veru, Angela Merkelová netušila pred niekoľkými týždňami, ako sa jej ľahostajnosť voči pobúreniu verejnosti vypomstí. Dnes spoznala pocity obyčajného človeka, ktorého práva pošliapavajú fašistické praktiky americkej vládnucej junty. Poznala, ako sa cíti človek, ktorého niekto bezdôvodne a zločinne odpočúva.
Nie, americkej paranoji sa nemôžeme diviť. Vychádza z toho istého základu, ako niekdajší strach fašistov zo slovenských lesov, kde videli za každým stromom partizána. Dnes sa tak cítia Američania. Základy strachu fašistov a Američanov sú pritom skoro identické – ublížili toľkým ľuďom, že sa musia triasť pri predstave, kto ich prepadne od chrbta. Praktiky násilníkov sa otáčajú proti svojim nositeľom.
Američania už dve storočia nezažili vojnu na vlastnom kontinente, vo vlastnej krajine. To je jeden z dôvodov, prečo pokojne a bez výčitiek svedomia posielajú bezpilotné lietadlá zabíjať do iných krajín, pričom to označujú za súčasť svojho práva na sebaobranu. V zmysle týchto amerických úvah by sme preto nemali pokladať 11. september 2001 za ´tragédiu, ale len prejav práva útočníkov na vlastnú sebaobranu. Na obranu pred bezohľadnými agresormi, ktorí roky väznia na Guantanáme (a nielen tam) ľudí bez akýchkoľvek práv na spravodlivý súd a primeranú obhajobu. Teda bez nároku na práva, ktorými tak fackovali ta studenej vojny východnú a strednú Európu v otázke disidentov.
Merkelová dnes cíti následky vlastného pokrytectva. To, čo jej nevadilo v prípade obyčajných ľudí a označila to za bežný spôsob boja proti terorizmu, sa obrátilo proti nej. Aj ona sa ocitla v pozícii bezmocnej obete, ktorá síce nič zlé nespravila, ale podľa amerických paranoikov by mohla. Takže teraz si môže nemecká kancelárka naplno vychutnávať americké priateľstvo v jeho najčistejšej podobe. Všetko v mene zásady – dnes sme kamoši, ale zajtra nemusíme byť a tak sa poistíme.
Ako kancelárka povedala, dôvera sa vytratila a je nutné jej obnovenia. Za seba poviem, že nikdy nebudem veriť človeku, ktorý chodí na mierové rokovania s kyjakom za chrbtom. A tak by sme mali zaviesť ako reciprocitu bezpečnostné opatrenia voči všetkým návštevníkom Európy, ktorý majú americký pas. Navrhujem snímanie odtlačku prsta a sken rohovky, implantovanie sledovacieho čipu pod kožu, a povinnosť, aby každý americký návštevník vyplnil formulár žiadosti o vstup do krajiny, kde presne uvedie svoje majetkové pomery,podrobný rodostrom s počtom obetí jeho kovbojských predkov, všetky údaje o svojich príbuzných a ich zamestnaní. Samozrejme, aj zaplatenie poplatku za spracovanie žiadosti – navrhujem 1000 €.
Pokladáte návrh za neprijateľný ? Tak si potom zistite, ako Američania lustrujú vás, keď chcete spoznať ich krajinu. Skúsme nájsť vlastnú hrdosť a konečne sa chovať podľa hesla – ako sa do hory volá, tak sa aj ozve.
Apropo, Angela – uži si tú srandu, že ťa niekto počuje … je to naozaj „príjemný“ pocit.