Ako vzniká prirodzená zamestnanosť ? Skúsme si spomenúť …
Sedliak si na svojom dvore robil väčšinu prác svojpomocne. Niečo urobil sám, niečo žena, iné syn či dcéra … a tak mal prirodzene prácu každý, pričom konečný prospech mali všetci. Celá rodina.
Každá vláda označuje výstavbu diaľnic slovným spojením – národný záujem. Je v národnom záujme, aby sa prepojil Západ s Východom, a to čo najskôr. Budem oponovať – nie je to v národnom záujme, a nie je ani žiadna snaha, aby to bolo realizované v najkratšom možnom termíne, a za primeranú cenu.
Napríklad výberové konania sa riadia zásadami, ktoré som spomenul v titulku príspevku – niekoho vyradia, okamžite si nájde stovky námietok, musí zasadať komisia, posudzovať, výdavky na konanie rastú, realizácia sa odkladá. Komu to prospieva ? Národu ? Nie, ten len platí toto divadlo. Prospieva to tým, čo na tomto cirkuse zarábajú. A treba to ukončiť. Nie sme takí bohatí, aby sme vyhadzovali milióny eur na náklady, spojené s výberovými konaniami a zástupmi „odborníkov“, ktorí v nich rozhodujú.
Máme armádu štyristotisíc nezamestnaných. Živíme a udržiavame ju na hranici biedy, hoci máme pre ňu dostatok práce – na výstavbe ciest, pri obnove potravinovej sebestačnosti krajiny. Prestaňme plytvať miliónmi na konania, obnovme štátny podnik na správu a výstavbu ciest (alebo zriaďme nový), ktorý bude realizovať výhradne zakázky v prospech štátu, a zabijeme dve muchy jednou ranou – vzniknú prirodzené pracovné miesta (ako v rodine sedliaka), ktoré nebude potrebné dotovať a pretrvajú napriek tomu. Navyše – budeme si riadiť všetko sami.
Ešte k tým diaľniciam. Nie sú v národnom záujme, sú len v záujme úzkej skupiny ľudí. Povedzme si otvorene, že 80% Slovákov použije diaľnicu raz-dvakrát ročne. Denne však jazdia po cestách, ktoré sú pre výstavbu diaľnic trvalo zanedbávané, dočasne plátané a akákoľvek námietka je vždy riešená čarovnou formulkou – nemáme peniaze. A tak platíme opravy nášho majetku, ktorý nám ničí nezodpovednosť štátnych úradníkov. Nehovoriac o tom, ako sa pri výstavbe diaľnic ničia ostatné cesty, ktoré po ukončení prác neraz ostanú v dezolátnom stave. Stavebník ich využil a neopraví, štát platí stavebníkovi a na zničené nemá. Občan trp a plať.
Skôr či neskôr by malo dôjsť aj k obnove roľníckych družstiev. Ak to niekto pokladá za bláznovstvo, nech sa pozrie do krajín, ktoré príklad našich bývalých družstiev nasledovali a upravili podľa vlastných potrieb. Naopak, na Slovensku leží množstvo úrodnej pôdy ľadom (lebo únia platí za to, aby sme nekonkurovali privilegovaným dodávateľom, a platili drahé potraviny), alebo sa táto pôda ničí výstavbou rôznych plechovíc. Skúsme si však položiť otázku – najedia sa naše deti v budúcnosti vlnitého plechu ? Alebo betónu ?