Často sa stretávam s názorom, že nevoliči sú vlastne nepriateľmi voličov, lebo svojím postojom k voľbám dávajú moc do rúk lotrov. Omyl … moc do rúk lotrov dávajú ľudia, ktorí volia menšie zlo.
Voľby ignorujem od roku 1998. Výmena Mečiara za Dzurindu situáciu obyčajných ľudí nezlepšila, skôr naopak. Mnohé veci sa zhoršili, a stali sme sa otrokmi kapitálu. Taká je realita. Z našich odvodov sa zachraňovali banky, aby ich následne za žobrácku mincu získali rôzni pobehaji, niektorí dokonca s prepojením na taliansku – presnejšie sicílsku – mafiu. Štátny majetok, ktorý dlhé roky budovali naši rodičia, skončil v rukách rôznych podvodníkov a špekulantov, a dodnes im musíme platiť aj za zotrvanie na Slovensku a okrádanie zamestnancov, aby sme mali aspoň na príjmy rovné hranici biedy. Takže – čo a kto mi chce vytýkať ?
Vagabund je pre mňa vagabundom vždy – či už je malý, alebo veľký. Dať hlas niekomu len preto, že mi dá facku, v snahe o odmietnutie toho, kto ma skope do bezvedomia – je podľa mňa prejav mentálnej retardácie. Podľa mňa si má človek vybrať to najlepšie – a ak má vyberať zle, tak radšej nič. Je to ako pri jedle – nemám rád tekvicu, a je mi úplne jedno, či je zelená alebo biela. Stále je to tekvica, ktorú nemám rád. Takže ju – nejem.
Voľby sú podľa mňa o zodpovednosti. Voliť menšieho zlodeja, aby sa nedostal k moci veľký zlodej, je prejavom nezodpovednosti. Ba – podľa mňa i hlúposti. Ak dáva niekto hlas zlodejovi, nech sa neskôr nesťažuje, že ho okráda. Skôr by mal ísť na psychiatriu, a dať sa vyšetriť, či nie je idiot. Však má len to, čo si sám vybral, nie ?
Som nepriateľom voličov, lebo nevolím ? Omyl – prejavujem zodpovednosť za osud štátu oveľa viac, ako každý somár, čo volí menšie zlo a neskôr narieka, ako ho okrádajú.