Realitou dneška je, že zásluhou bezohľadného vládnutia pravicových strán je na Slovensku najsilnejšou stranou SMER-SD, a najsilnejším politikom R. Fico. O to komickejšie vyznieva, ak nejaký politik z bezvýznamnej strany, ktorá sa sotva preplazí do parlamentu vykrikuje, že pravidlá nebude určovať najsilnejší …
Je mi jedno, či je niekto Maďar, Poliak, černoch, cigán, alebo Žid. Nelustrujem ľudí podľa rasy, národnosti či pohlavia. Skôr podľa schopností. Béla Bugár sa mi donedávna zdal ako jeden z mála politikov, ktorý sa snažil, aby si nešliapal po jazyku. Zdal … zdá sa však, že aj on prestáva po rokoch pohodlia v parlamente vnímať realitu. Realitu, že niekto iný určuje pravidlá. A rovnako aj fakt, že pravidlá určuje víťaz, ktorý zarobil na chamtivosti a naivite iných. Pretože Fico zarobil práve na chamtivosti, naivite a bezohľadnosti pravice. Na jej ignorovaní obyčajných ľudí, a klamstvách, ktoré boli nespočetné. Navyše – ako jediný pochopil, že rôzne koalície s mnohými vodcami sú len cestou do pekla. Cestou, ktorá nikdy nepovedie k úspechu. A tak šikovnou politikou na báze rímskeho – rozdeľuj a panuj – zlikvidoval a pohltil oponentov z ľavicového spektra a vytvoril silnú stranu. Skoro štátostranu. Kto jeho ciele pochopil, prežil, hoci len vo forme podriadeného. Kto to nepochopil – zanikol.
Pravica nechápe a postupne upadá. Nepochopila, že cigánska férovka v štýle jeden proti jednému (s desiatimi kamošmi za rohom) môže osprostiť voliča raz, možno dvakrát. Potom však pravda vypláva na povrch, a tá je v prípade slovenských pravicových strán nemilosrdná – všetci chcú kreslo šéfa, a nikto nechce robiť. Aj preto padla vláda s maskotom I.Radičovou, kde boli skutočnými šéfmi ľudia, ktorí museli odstúpiť z kandidátky, aby úplne nepotopili vlastnú stranu. A volič na podrazy nezabúda. Nezabudne ani na to, ako „uznávaný“ politik M.Dzurinda zneuctil pozíciu preméria tým, že oklamal voličov a zadnými dverami sa prepchal do kresla ministra. Hoci, počas výkonu funkcie veľmi rýchlo pochopil, že svet neodpúšťa faux pas, ktoré sa na Slovensku toleruje.
Mucha chce biť slona. Pravica, rozbitá na márne kúsky, chce určovať pravidlá a tlačiť k múru stabilnú stranu. Ako to asi dopadne ? Komicky, alebo typicky slovensky. Pred voľbami sa bude vykrikovať, že s Ficom nikto a nikdy … a po voľbách sa bude špekulovať, ako splodiť vládu bez Fica, nestabilnú a zloženú z kopy záujmov … s ignorovaním toho podstatného – záujmu voliča.
O ekonomike štátu sa spieva v dobrom hlavne o obdobiach počas dvoch vlád M.Dzurindu, keď ekonomika neuveriteľne rástla a stabilizovala sa. Teda, malo to tak byť podľa slov slovutných analytikov (čo v živote neriadili ani stánok s cigaretami), a podľa diplomami otapetovaných ekonómov (ktorí reálnu ekonomiku ani nevideli). Môžem súhlasiť s tým, že štátna pokladnica bola plnšia. Vždy je to tak, keď sa predáva zariadenie bytu – majiteľ má istý čas peňaženku preplnenú peniazmi. Len jedného dňa sa zobudí na dlážke – v holobyte. A čo potom ? Na tejto politike bol založený úspech Dzurindových vlád – čo videli, to predali. Dnes vykrikujú, že ekonomika štátu ide za Ficovej vlády dolu vodou. Súhlasím, ide dolu vodou. Lenže, kde nič nie je – tam ani smrť nechodí, a nech by bol na Ficovom mieste ktokoľvek, vyzeralo by to rovnako. Dnešný stav je priamym následkom politiky pravice.
Ale mucha chce biť slona a vykrikuje – ale dupeme, čoooo ?