Viete pracovať, variť, prať, žehliť, nakupovať, jazdiť autom, alebo plávať … zvládate bežné činnosti svojho života ? Zlepšil sa váš život tým, že do jeho priebehu zasahujú úradníci v Bruseli ?
Na prvú otázku odpovedám – áno, na druhú – nie. Brusel nepotrebujem, naopak ho pociťujem ako mlynský kameň na krku, lebo musím živiť ľudí, ktorí pre zlepšenie môjho života nič neurobili. Nezaujíma ma, čo sa deje na opačnom konci sveta, netúžim po svetovláde, alebo živote v nejakom digitálnom impériu. Nepotrebujem si dokazovať spoločenský status vlastníctvom luxusného auta, rozdávaním pozlátených vizitiek, honosnými stretnutiami v luxusnej vile, alebo táraním výrokov slávnych … nič z toho mi netreba, stačí mi obyčajný život s rodinou, ktorú mám rád. So ženou, ktorú som si vybral.
Kto teda potrebuje funkcie a moc ? Kto potrebuje zástupy fanúšikov, mileniek a „náhodné“ fotografie luxusných hodiniek či odhaleného spodného prádla, alebo „náhodne“ odhalených orgánov ? Kto potrebuje obdiv majetku a postavenia ? Duševní úbožiaci, zlodeji a klamári. Ľudia, ktorí trpia deformáciou a nevedia sa s ňou vyrovnať. Ľudia, ktorí sedia na viacerých stoličkách, a tvrdia, že práca sa aj tak dá vykonávať kvalitne – hoci za nimi nevidieť ani kvalitu, ani výsledky.
Tak mi povedzte, prečo týmto ľuďom dávame moc ? Moc nad vlastnými životmi, spojenú so širokou paletou práv a nulovou zodpovednosťou …
Sme blázni ….a hlupáci.