Od dverí sa na mňa vyškiera vyžratá papuľa, a nadšene mi opisuje, ako sa jej život zlepšil pádom socializmu. Nikto ho nenúti pracovať, dokonca získal nenávratný úver v banke (ten, čo potom splácali v rámci ozdravenia bánk z našich úspor v sociálnom systéme, aby ich mohli za polovicu predať vagabundom v cudzine – napríklad talianskej mafii), podnik samozrejme rozpredal a ľudí vyhodil – však si zazvonili a dostali čo chceli, nie ? Veď hej – drahé zvonenie, napadlo ma.
Zapnem televízor, a z obrazovky sa na mňa vyškiera iná papuľa. Splieta čosi o význame novembra, počas ktorého sa vraj venovala rekonštrukčným prácam na svojej králikarni, a čosi tára o morálke, zodpovednosti, slušnosti a láske. Veď hej, aj jej vlastník je dokonalým dôkazom lásky, ktorú k nemu pociťujú občania tejto gubernie – býva za vysokým múrom, na každom rohu kamera, a pravidelne sa okolo presúšajú fízli … ktovie, prečo – možno sa obáva, aby ho ľudia nezadusili od samej lásky a vďačnosti, nie ?
Otvorím internetový denník a vyškiera sa na mňa kutňa, a splieta čosi o láske nebeskej a tolerantnosti. Miluj blížneho svojho hlása – v duchu sa však riadi aj druhou časťou tohoto výroku, takže v plnom znení to vyzerá asi takto – miluj blížneho svojho, ak drží hubu, platí a poslúcha … ak nie, je tu krízový variant B – griluj blížneho svojho … tfuj, na čo to vlastne myslím, veď dnes sa už negriluje na pomaly horiacom ohníčku (len blázni veria v blčiace hranice, naši predkovia v stredoveku si vedeli vychutnať grilovačku zadara, a nepotrebovali ani prírodu – dnes by skákali od radosti pri pohľade na štadióny a skvelý výhľad zo všetkých strán ) …. dnes sa rozdávajú náhubky v podobe rozhodnutí, že za všetkých hovorí výhradne najvyššia rada – však tá presne vie, čo druhí chcú povedať, nie ?
Pomáhaj a ochraňuj majú dvaja chlapíci načmárané na aute. Ej veru, naozaj nás chránia a pomáhajú. Stojíme na kraji cesty, zamyslene študujú naše papiere a skúmajú, či máme reflexné vesty skutočne po ruke. Zatiaľ okolo lietajú privilegovaní stovkou, čo tam po nejakej vyhláške a obmedzeniach v akejsi zapadnutej smradľavej obci … jááááj, už som pochopil, zastavili nás, aby nás ochránili pred týmito bláznami a pomohli nám … od starostí, čo urobíme s tými drobnými v peňaženke. Však ich dáme im, a nemusíme si trápiť gebule, čo si za ne kúpime a či budeme mať dosť … skvelá pomoc, nie ?
Poviem vám, prežral som sa novembrovej lásky. Prežral som sa aj jej sestry pravdy. Všetci ma tak milujú, že ma chránia aj pred krutou pravdou, a radšej mi klamú. Možno preto, aby som sa nezľakol poznania, že milujú len sami seba a neskolaboval … dojemné, ako myslia na moje zdravie. Len neviem, prečo sa v nemocnici budím na chodbe a sestra na mňa zazerá, akoby som jej zožral dieťa na večeru … nečerti sa zlatko, nemôžem za to, že si v robote … čoskoro sa dočkáš vďaky – budeš za robotu platiť, a o výplate snívať….
Novembrová láska a pravda nás skutočne obohatili – netrápime sa, čo urobíme s peniazmi, neplánujeme žiadne dovolenky, nemáme žiadne obavy o budúcnosť … proste pohoda, nie ? Čo nás môže trápiť, keď každý deň bojujeme o – prežitie. Mladosť v prdeli, dôchodok v nedohľadne, čo bolo včera – je jedno, čo bude zajtra – zistím, ak sa dožijem ….