Včera som niekde počul, myslím od nového kandidáta na prezidenta Milana Kňažka, niečo v tom zmysle, že štát nie je na to, aby sa staral o občanov.
Roky zisťujem, že naši potentáti si predstavujú štát ako zlatú sliepku, ktorá znáša vajcia privilegovaným, a ostatní sú na to, aby túto sliepku živili. Tak vyznieva aj výrok Kňažka. Súhlasím, štát nie je opatrovateľkou, ktorá by mala vodiť občana za ručičku. Na druhej strane, ak štát nemá slúžiť občanom, nepotrebujú ho. Je potom prežitou formou spolunažívania.
Rovnako sme sa od kandidáta na prezidenta dozvedeli aj to, že integrovanú ľavicu tvoria komunisti, esenesáci, zbytky degenerovaného HZDS a pár opilcov. Skutočne impozantný výrok – takto si niekto predstavuje kampaň v prezidentských voľbách ? Okydávaním ľudí, ktorí majú iný názor ? Asi ….
Ako sa do hory zavolá, tak sa zvykne aj ozvať. Ak sa pozrieme na hereckú kastu optikou Milana Kňažka, tak zistíme, že ju tvoria sukničkári, opilci, narkomani, ľudia s náhle objavenou inou orientáciou (nič proti skutočne inak orientovaným), a niekoľko zúfalcov, ktorí ešte stále veria, že – so slušnosťou, poctivosťou a skutočným umeleckým pohľadom na svet to niekam dotiahnu.
Kam asi dospejeme, ak sa budeme pozerať na ľudí a svet cez optiku vlastných komplexov ? Nikde, pretože negativizmus a komplexy len brzdia – nie sú motorom pokroku a porozumenia.
Možno si Milan Kňažko myslí, že jeho postoj v novembri 1989 a neskôr voči Mečiarovi ho dostáva na určitý spoločenský piedestál. Omyl – vtáka poznáš po perí, a človeka po reči. Niekto si môže myslieť, že vrátením titulu zaslúžilého umelca v októbri 1989 prejavil svoj občiansky a ľudský postoj – iný to môže vidieť tak, že šťastnou náhodou mal informácie, ku ktorým iní nemali prístup. Niekto môže vidieť jeho odpor voči Mečiarovi ako prejav odporu voči mocenskému diktátu a kultu osobnosti, ktorý Mečiar počas celej kariéry budoval a presadzoval – iný to môže vidieť tak, že Kňažko otočil, lebo pochopil beznádejnosť svojho postavenia v tieni Mečiara, a nemožnosť dosiahnutia vrcholu na mocenskej pyramíde. Veci a udalosti sa dajú vidieť v rôznom svetle.
Aký je teda rozdiel medzi osobnosťou a úbožiakom ? Osobnosť dokáže prekonať svoje vnútorné antipatie, a bez ohľadu na svoje pocity si vždy zachová dôstojnosť a snaží sa nájsť cestu, ako spolupracovať s každým, bez ohľadu na rozdielnosť názorov. Nepotrebuje tituly ani postavenie, aby všetci chápali, že je osobnosťou. Naopak – úbožiak stavia svoje postavenie nad všetko, vrátane spoločenských záujmov Potrebuje pocit moci a viditeľný prejav úcty, aby sa cítil v pohode. A obvykle mu nevadí ani to, že ním ľudia opovrhujú. Však je niekto ….
Aj preto by som si nikdy nedovolil kandidovať na prezidenta. Mám priveľa antipatií voči mnohým ľuďom, a sotva by som ich vedel prekonať. Nepokladám sa ani za osobnosť. A nechcem skončiť ako – úbožiak. Škoda však, že to nechápu kandidáti na prezidenta … a úbožiakov zo seba vyrábajú. Hoci … ako by povedal klasik, niektorí úbožiakmi aj možno sú …. ktovie ….
Slovensko potrebuje osobnosť, ktorá spojí národ …. Milan Kňažko však osobnosťou podľa mňa nie je. Je hercom …. a to je dosť málo.