Stúpenci stredovekých cirkevných praktík zaslali veriacim pastiersky list. Po jeho prečítaní ma najprv napadlo, aký bude osud stáda oviec, ak spravíme vlka pastierom. Zrejme neradostný …
Vlci v biskupskom rúchu veľmi radi poučujú o pravda, láske a iných hodnotách. Ako ich chápu naozaj, to sme videli v prípade R. Bezáka. Nehľadali pravdu, ale hľadali spôsoby, ako ju nevidieť. Nezaujímalo ich ani to, že veriaci si Bezáka vážia a má ich prirodzený rešpekt. Zaujímalo ich jedno – jediné … vlastný prospech, a strach z toho, že niekto je iný … ako oni. Niekto je hrozba … niekto mohol a môže ohroziť ich postavenie, a sňať z nich gloriolu svätosti. A tak sa ho zbavili.
Nič nové pod slnkom. Kážu vodu a víno pijú … o slovenských biskupoch to platí doslovne. Majú plné ústa človeka a jeho myšlienok, ktorými sa riadia len vo chvíľach, keď im to vyhovuje. Ak to nevyhovuje – nepoznajú brata ani sestry. A využijú čokoľvek, aby podrazili nohy. Aj udavačstvo a ohováranie. Každá zbraň je dobrá. To je ich skutočné posolstvo, skryté za slovami pastierskeho listu – jediná pravda je tá pravda, ktorú šíria sami.
Preto v minulosti ich predchodcovia upaľovali ľudí, ktorí tvrdili, že Zem nie je doska. Preto upaľovali ľudí, ktorí kritizovali predaj odpustkov. Preto chceli upáliť všetko, čo bolo iné – nielen ľudí, ale aj knihy. Preto dodnes skrývajú mnohé svedectvá o minulosti. Všetko v mene matky Cirkvi …. nie pravdy, ale prospechu ich spolku.
Koľkí z našich biskupov by prežili, ak by sa museli živiť tým, čo kedysi bolo ich povinnosťou – službou veriacim, chudobným a chorým ? Koľkí by prežili, ak by neviseli na štáte, ako dojča na matkinom prsníku ? Myslím, že z tých súčasných by neprežil skoro nikto. Dávno si odvykli slúžiť ľuďom, dávno zabudli na pravdu a lásku.
Starý otec spomínal, ako sa žilo za jeho detstva a mladosti. Spomínal, ako pán farár zakazoval deťom, aby sa hrali s jeho synom (mojím ujom), lebo je to neznaboh. Spomínal, ako pán farár v návale „lásky“ bil deti, ktoré sa pomýlili pri odriekaní. A spomínal aj mnoho iných príkladov „lásky“ v podaní farára, ktoré sa sem vôbec nehodia. Kedysi som si myslel, že je to nejaký komplex, alebo niečo podobné. Názor som zmenil až oveľa neskôr – v dobe, keď biskupi nadšene hovorili o odluke cirkvi od štátu, aby sa jej neskôr vyhýbali ako čert krížu. Nehovoriac o Vatikánskej zmluve, ktorú tomuto národu neskôr vnútili. Vtedy som si ilúzie už vôbec nerobil.
Pastiersky list … vlci chcú pásť stádo. Hovoria o láske a porozumení, ale sami prejavujú len závisť a nenávisť. Prázdne reči – plné bruchá … to je ich zásada. Kto nie si s nami, si proti nám.
Možno aj preto Vatikán dlhé roky zakrýval rôzne zločiny kňazov … možno aj preto kládol Bezákovi nahlúple otázky, aby niekto dosiahol svoj cieľ.
Puch pokrytectva však nezakryje žiadne slovo, žiadna kutňa … vždy a všade sa vyvalí.