Kedysi taká reklama bežala v súkromnej televízii, zjavovala sa v mnohých časopisoch a novinách. Dokonca aj tých „serióznych“. Dnes mlčia, alebo sa hrajú na rozhorčených ochrancov poškodených. Uhádli ste ? Veru, reklama patrila Horizontu a BMG.
Najprv jedno konštatovanie – ak kúpite ukradnuté auto, a polícia sa zjaví pri vašich dverách. nikoho nezaujíma, že ste zaplatili poctivo – auto vám vezmú a s náhradou škody vás odkážu na občiansko-právne konanie. Skúste si položiť otázku – ako je možné, že rôzne médiá inkasovali peniaze, pochádzajúce z trestnej činnosti a nikto nežiadal, aby ich vrátili podvedeným občanom ? Veru … niektorí sú pred zákonom rovní, a iní – rovnejší.
V súčasnosti plnia maastrichtské kritériá len tri krajiny. Oficiálne sa neuvádza, ktoré sú to, ale trúfnem si tipovať – Fínsko, Luxembursko a …. tretia je trochu problém, ale odhadujem, že to bude Estónsko. Ostatné krajiny kritériá neplnia. Vstupné kritériá na prijatie eura splnili tiež tri krajiny – hovorilo sa, že to boli neskoršie pristupujúce, teda Slovensko, Slovinsko a … opäť Estónsko. U ostatných krajín sa vždy prižmurovalo oko. Ako asi funguje systém, ktorého požiadavky plní čosi vyše desať percent členov ? Súdiac podľa situácie – nefunguje.
Majitelia Horizontu a BMG dostali dlhoročné tresty väzenia. Za sľuby, ktoré neplnili – za škody, ktoré spôsobili klientom. Bankári a politici, ktorí roky okrádali klientov a daňových poplatníkov – napríklad vydávaním a nakupovaním nekrytých dlhopisov Portugalska, Grécka, Španielska či Talianska – dostali euroval. Druhú šancu, aby ešte raz okradli okradnutých a zakryli tak vlastné zlodejiny. Prečo ?
Už som spomenul, že na Slovensku sa ozdravovali banky za 140 miliárd slovenských korún z vrecka daňových poplatníkov, aby sa následne predali za sumu, v ktorej chýbala prvá jednotka. Čistá strata sto miliárd. Zaujímavé je, že ľudia, ktorí sa motali okolo uvedeného kšeftu, dostali rôzne medzinárodné ocenenia a významné posty. Prečo ?
USA opustili zlatý štandard v roku 1971. V roku 1988 kritizovali bývalé Československo, že za svoju existenciu si prinajmenej štyrikrát doplnilo zásoby chýbajúcej hotovosti spustením rotačiek a dotlačením potrebného objemu. V roku 2013 vieme, že rotačky únie sa spúšťajú pravidelne (zlé jazyky tvrdia, že každý mesiac), ale nikto z bývalých kritikov neprotestuje. Prečo ?
Európa už zažila časy, keď ľudia potrebovali na výplatu dva fúriky (aby ju dokázali odviezť), ale na nákup im stačila – malá sieťka. Skončilo to príchodom maliara-natierača, ktorý sa prehnal celým kontinentom, a miliónmi obetí. Smerujeme k niečomu podobnému ? Zisk z rozumu – u jedného trestný čin, u iných geniálny nápad, ktorý je jedinou „rozumnou“ voľbou. V čom je rozdiel ? V ničom … len to nechceme vidieť.
31. decembra 2008 stála káva v istom lepšom žilinskom podniku osemnásť korún. O mesiac neskôr pýtali – euro dvadsať. …. asi to o niečom vypovedá. Napríklad o tom, akú chybu sme urobili, keď sme neverili nadávajúcim Slovincom.
Zisk z rozumu … len kto zarobil ?