Hovorilo sa, že za socializmu kradli všetci, lebo ak niekto nekradol, okrádal rodinu. Pravdou je, že za krádež sa často pokladalo aj odpratanie toho, čo bolo určené na likvidáciu – napríklad nekvalitných výrobkov, ktoré sa síce dali sfunkčniť, ale neprešli by cez výstupnú kontrolu kvality u výrobcu.
Skúsme teda brať za fakt, že za socializmu kradlo 100% ľudí, ktorí pracovali. Napriek tomu štát fungoval a dokázal zabezpečiť všetky služby obyvateľstvu, a dokonca končil svoju socialistickú existenciu v roku 1990 s pomerom 1:1 (pohľadávky voči záväzkom). Inou vecou je, že zásluhou Venca Lahvu bola väčšina našich pohľadávok odložená ako charita pre dlžníkov, hoci sa jednalo o miliardy dolárov.
Orientačne sme vypočítali, že po roku 1990 sa na kradnutí podieľalo 0,0023% občanov. A po dvoch desaťročiach je štát na pokraji bankrotu.
Ťažko sa dá potom veriť, že socializmus bol odsúdený na krach a zmiznutie v hlbinách zabudnutia. Kde asi urobili súdruhovia demokrati chybu, že za krachujúcej éry kradli všetci, a bolo dosť … ale po nej kradne len zlomok percenta obyvateľstva, a máme holý zadok ?