Liga majstrov – zrkadlo európskej morálky

9. decembra 2013, cudzinec, Nezaradené

Vždy, keď ma niekto začne presviedčať o európskych hodnotách, ukážem mu ako príklad nemorálnosti súčasnej doby – Ligu majstrov vo futbale. Dodnes som netušil, že čoskoro vznikne ešte nemorálnejší projekt – Liga majstrov v hokeji. Ale o tej si povieme len na okraj, obšírnejšie inokedy.

Doba je taká, že všetko sa podriaďuje peniazom – ľudia i pravda. Morálka je úplne na okraji spoločenského záujmu, takže padáme rýchlejšie, ako parašutista so zatvoreným padákom. A ukazujeme, akí sme vlastne úbožiaci, pretože mlčíme a nebúrime sa proti otvorenému klamstvu, ktorého podstata sa vôbec neblíži ani samotnému názvu.

Takže môžeme začať spomienkou na bývalý formát Ligy majstrov, ktorý sme sledovali pod názvom EPM – európsky pohár majstrov. Vtedy zaznievali kritické hlasy na adresu UEFA zo strany bohatých klubov, ktorým sa nepáčilo, že musia cestovať do východnej Európy, pričom neraz sa vracali neúspešne. Brali to ako neprimerané riziko, ohrozujúce ich záujmy, samozrejme na prvom mieste – finančné. A postupne začali celkom otvorene vydierať federáciu, že ak sa niečo nezmení, vytvoria si vlastnú súťaž a odídu. A UEFA podľahla. Výsledkom je dnešný, skorumpovaný formát, ktorý nemá so športom a etikou nič spoločné.

Na jednej strane sú kluby, ktoré majú svoje miesto v hlavnej súťaži zaistené aj v prípade, že v domácej súťaži nezískajú titul. Na druhej strane sú kluby, ktoré môžu získavať majstrovský titul aj každý rok, a napriek tomu sa do hlavnej súťaže nikdy nedostanú. Bráni tomu systém,ktorý je nastavený tak, aby svoju energiu vybili v predkolách, pričom poslednou prekážkou je obvykle silný a bohatý klub, ktorý mohol pokojne vo svojej národnej súťaži skončiť niekde na piatom mieste, a možno už roky nezískal domáci titul. Ale veselo hráva v najlukratívnejšej súťaži, lebo niekto tak nastavil pravidlá … a zarába. Napríklad FC Liverpool – posledný raz vyhral domácu súťaž v rokoch 1989/90. V Lige majstrov však hráva pravidelne. Naposledy ju vyhral v sezóne 2004/05. Ak by platili pravidlá fair-play, nebolo by to možné.

Na upokojenie vášní splodila UEFA Európsku ligu, kde mali účinkovať majstri menej zaujímavých krajín. Chyba lávky…. aj tu dôjde neraz ku predieraniu sa lesom, lebo sú opäť uprednostnené bohaté kluby západnej Európy, a tak sa neraz stane, že aj majster krajiny, ktorého korupcia a ziskuchtivosť okradli o právo účasti v Lige majstrov, sa musí aj v európskej lige predierať predkolami.

Veci pôsobia o to zvrátenejšie, ak si všimnete hospodárenie tzv. bohatých klubov – plodia stámiliónové dlhy, pretože kupujú to, na čo nemajú. Ak by museli hospodáriť s tým, čo reálne majú k dispozícii – ako by asi vyzerala Liga majstrov ? Sotva by v nej kraľovali Barcelona či Madrid. Možno by trvale vládol Bayern Mníchov…. ktovie. Veci sa však majú inak, a tieto dve súťaže sú dokonalým obrazom pokrivenej morálky.

Keď svojho času malo účinkovať v európskej lige nejaké mužstvo z jedenásteho či dvanásteho miesta talianskej ligy, napadlo ma, že sotva ešte uvidím niečo horšie. Chyba – veľmi som sa mýlil. V týchto dňoch sa pripravuje Liga majstrov v hokeji pod kuratelou IIHF a podržte sa – miesto v nej budú mať kluby z Rakúska, Česka, Fínska, Švédska, Nemecka a Švajčiarska. Slovensko dostane len voľnú kartu (náš klubový hokej naozaj za veľa nestojí, ale v porovnaní s Rakúskom sme hokejový gigant) … na druhej strane sa ráta s účasťou druholigového švédskeho klubu. Jednoducho – paráda.

Nie, nerobím si ilúzie o slovenských funkcionároch. Potešia sa „úžasnej“ možnosti a aj napriek tomu, že im niekto týmto spôsobom pľuje do tváre, dokážu sa poďakovať. Len mi vŕta hlavou jedna otázka – nie sme medzi zakladajúcimi krajinami tejto súťaže preto, že nás nechceli (ako na turnajoch Eurohockey Tour, kde nás najčastejšie odmietali „bratia“ Česi), alebo skôr pre neschopnosť slovenských funkcionárov ?

Šport je často zrkadlom spoločnosti. Tá súčasná je skorumpovaná a odsúdená na zánik ….