Takže, najprv zhrnutie faktov – druholigové švédske mužstvo dostalo A-licenciu v Lige majstrov na tri roky, slovenský majster bude mať C-licenciu na rok a potom sa uvidí, či budeme hodní tej „cti“, aby sme sa mohli merať s druholigistom. Hovorím o súťaži v hokeji. Tej istej, ktorú odmietla akceptovať KHL.
Podľa tvrdenia jedného slovenského funkcionára mali zakladatelia súťaže právo na nomináciu klubu podľa svojich predstáv. A tak Švédi vybrali druholigistu. Typický, slovenský alibizmus. Niekto urobí absurdný krok, a my ho akceptujeme bez výhrad. Tu niekde bude aj koreň odmietnutia KHL, ktorého dôvody údajne nepoznáme. Naopak, myslím si, že dôvody boli úplne jasné – KHL si buduje meno, a rozhodne si ho nemieni poškodiť účasťou klubov v súťaži s pochybnými pravidlami.
Vrátim sa k olympijskému turnaju v Salt Lake City. Keď sme prvý raz videli herný model turnaja, navrhovali sme v diskusiách, aby Slovensko odmietlo účasť na tomto paškvile. Priama nominácia vybratých mužstiev do hlavného turnaja bola kombinovaná s kvalifikáciou pre ostatných, ktorí navyše nemohli postaviť svojich najlepších hráčov, lebo ich NHL neuvoľnila. Nemohli sme sa čudovať, ako dopadlo Slovensko, ktorému vtedy nepomohol ani šachový ťah s nasadením minimálneho množstva hráčov, aby sa udržali miesta pre posily z NHL. Chceli sme, aby si hokejový zväz zachoval tvár, a nelegitimizoval našou účasťou neférové podmienky turnaja. Smola, nikto nepočúval kritické hlasy a spravili sme si hanbu.
Horkú chuť z tejto blamáže síce osladil výsledok neskorších majstrovstiev sveta, kde sme získali zlato, ale spomienka na podraz v réžii IIHF a NHL nevymizla.
Dnes tu máme niečo podobné, tentoraz v samostatnej réžii IIHF. Hodila nám kosť, poriadne ohlodanú a smradľavú.A my chceme ďakovať. Pýtam sa – za čo chceme ďakovať ? Za pľuvanec do tváre od IIHF, ktorá sa prizerá zaistenému miestu druholigistu na tri roky, a divokej karte pre majstra krajiny na jeden rok ? Potom sme padli veľmi hlboko.
Slovenská extraliga sa borí s množstvom problémov, hlavne systémových a finančných. Keďže systém výchovy mládeže sa rozpadol, talenty ubúdajú a úroveň slovenského hokeja upadá. Navyše kluby sa boria s nedostatkom financií, a niektoré by asi už neexistovali, ak by ich nefinancovali odchovanci, ktorí uspeli v NHL. Je celkom možné, že extraliga sa v blízkom čase rozpadne, keďže problém s financiami rastie. To je realita.
Aj tak si však myslím, že nemáme právo, aby sme hazardovali s menom slovenského hokeja. Pokiaľ máme pocit, že kvalitatívne do Ligy majstrov nepatríme, môžeme účasť odmietnuť. Ale ďakovať za ohlodanú kosť by sme nemali. Účasť s súťaži s pochybnými pravidlami uškodí ešte viac menu nášho hokeja, ktorý už dostáva primnoho faciek zo všetkých strán. A keďže vládne hnidy v kravatách sa vedia len vyhrievať na slnku úspechu (ako v spomínanom 2002 na MS), a rozdávať prázdne sľuby, nič lepšie nás nečaká. A je len otázkou času, kedy vypadneme aj z elitnej skupiny MS.Trocha sebaúcty by však nezaškodilo.
Čo myslíte ?