Za dvadsať rokov sa vytvorila spoločenská elita aj na Slovensku. Šľachta … disponujúca množstvom privilégií, vyňatá z opatrení, ktoré tak komplikujú život bežnému obyvateľstvu. Vŕta mi hlavou, kto je hlúpejší – či ľudia, ktorí sa do tohoto stavu natlačili a tvária sa ako SMOTÁNKA spoločnosti, alebo tí, čo tento cirkus platia a ich práva sú čoraz viac okliešťované. Ktovie … na túto odpoveď si asi počkám … a priznám sa, radšej sa odpovede nechcem dočkať. Asi by sa mi nepáčila.
Defilé zlodejov, klamárov a prostitútok v rôznych reláciách a pri rôznych spoločenských akciách mi pripadá ako zvláštna forma sado-masochizmu. Mám pocit, že väčšina ľudí v týchto kruhoch si vôbec neuvedomuje, aké následky môže ich správanie vyvolať. Smradi z vrcholovej politiky sa honosia svojím majetkom, ktorý by v mnohých prípadoch zrejme neobstál pri dôslednom uplatnení zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Provokujú luxusným oblečením, šperkami, jachtami či autami. A nemajú žiadny problém hovoriť o skromnosti a potrebe šetrenia v ťažkej dobe – z čoho samozrejme vylučujú sami seba a svoje rodiny,priateľov, či kumpánov. Navariť svinstvo dokážu bez problémov, konzumácii sa vyhýbajú. Tak funguje súčasné Slovensko, rovnako aj tzv. zjednotená Európa.
Výsledkom sú rastúce zástupy pracujúcich bedárov a polovičných bezdomovcov. Ľudí, ktorí napriek poctivému rešpektovaniu zákonov, plateniu daní a plneniu povinností padli tak hlboko, že v súčasnosti musia platiť svojím zamestnávateľom, aby dostali prácu, pri ktorej ich okrádajú, zneužívajú … doslova otročia. Podnikateľská šľachta prichádza, dostáva generálny pardon na platenie daní, a dokonca aj finančnú podporu na zachovanie a rast ziskov. Paradoxom súčasnej doby je, že prispievajúci živnostník či malopodnikateľ nemá nárok na nič, ale na druhej strane si vlastnými daňami financuje konkurenciu. A tento systém chce nazývať niekto pokrokom … dokonca aj ľudia, ktorí začiatkom 90. rokov tvrdili, že štátne dotácie pre podniky sú deformáciou trhového mechanizmu, a v zdravej konkurencii má prežiť len to, čo je schopné konkurencie … jedným z autorov tejto myšlienky bol aj I. Mikloš, bývalý minister financií. Dnes mu dotácie zjavne neprekážajú.
Vládnuca šľachta nielen vytvára hladové doliny, ale dokonca ich aj provokuje svojím spôsobom života. V čase krízy (ktorú vyvolala svojími nezodpovednými krokmi) by mala ísť príkladom (napríklad znížením platu poslanca na 1/3, aj tak pracujú v priemere len 6-7 dní v mesiaci), oklieštením benefitov a výdavkov … zrušením luxusných prázdnin, však práve teraz potrebuje štát plné nasadenie. Progresívnu daň nazvala trestom pre úspešných – lenže, môžeme pokladať za úspešného človeka, ktorý získal svoje postavenie na základe bydliska, či rodinnej spriaznenosti ?
Chýbajú nám už len šľachtické tituly … mal by som aj niekoľko návrhov …. napríklad vojvoda von Riťoplesk, markíz z Nemaníc … alebo gróf z Debilakus …. veru, treba si to užiť, lebo aj mafiáni žijú každý deň naplno, keďže nevedia, ktorý môže byť posledný. Len by som si dovolil doporučiť štúdium kapitoly z wikipédie s názvom – defenestrácia – a začať trénovať hlavičku do betónu – vtedy človek minimalizuje možnosť dožitia na invalidnom vozíku.
Naštvatý a zbedačený ľud nevie odpúšťať … a dnes už nemáme stredovek, aby neustále nastavoval chrbát a hovoril … ponížene ďakujem, veľkomožný pán … a veľké možnosti sa aroganciou zvyknú zredukovať na jednu, obvykle nepríjemnú – let s kolmým štartom nadol a tvrdým pristátím … a niekedy aj oveľa horšie, keď má napríklad spupný zbohatlík absolútne všetko, vrátane majetku a chorôb … na háku … ako Jánošík …
Ale šľachta to zjavne nechápe … lebo sýty hladným neverí.