Poľsko dá rekordnú sumu na obranu, chce sa brániť pred Ruskom … tak znie titulok článku v denníku SME. (nájdete ho tu) Priznám sa, titulok ma zaujal a tak som sa skúsil pozrieť na stránky poľských médií. A ostal som prekvapený, ale aj poriadne nazlostený.
Nikde a nič podobné som nenašiel – ani o rekordnej sume na obranu, a už vôbec nie v spojitosti s Ruskom. Našiel som len rozhovor s nejakým politológom, ktorý medzi rečou podotkol, že história poľsko-ruských vzťahov je komplikovaná, a isté napätie medzi krajinami nezmizne nikdy. Napätie medzi národmi má však oveľa hlbšie korene, než je masaker poľských dôstojníkov v Katynskom lese. Siaha do čias, keď bolo Poľsko významnou, európskou mocnosťou a naopak Rusko sa zmietalo v nepokojoch, spôsobených vládou rôznych cárskych samozvancov.
Poliaci nikdy neodpustia Rusom delenie krajiny koncom 18. storočia, keď si poľské územie delili medzi seba Rusko, Rakúsko a Prusko. Ruský cár bol zároveň poľským kráľom, a to až do roku 1831, keď došlo k povstaniu, a po jeho potlačení sa stala z poľského územia obyčajná ruská gubernia. A tento stav vydržal až do konca I. svetovej vojny.
Rusi sa nikdy nevedeli zmieriť s faktom, že Poľsko bolo počas dlhých stáročí mocnosťou, ktorej územie zahŕňalo aj významnú časť Ukrajiny. Poľsko-litovská únia (názov ostal krajine dodnes) bola významnou európskou mocnosťou, ktorá by možno pretrvala do dnešných čias, nebyť toho, že fungovala na báze šľachtickej republiky, čo v praxi znamenalo platnosť akéhokoľvek rozhodnutia len v prípade, že s ním súhlasili všetci členovia snemu. V istej dobe sa poľské vojská dostali až do Moskvy, a ich poľský kráľ sa vyhlásil za ruského cára.
Príčin na poľsko-ruskú nevraživosť je síce dosť, to však neznamená, že by Rusi plánovali konflikt s Poľskom. Doba je už dávno iná. A ani umiestnenie ruských rakiet v kaliningradskej oblasti neznamená nič viac, ako technické opatrenie, ktoré sa dalo očakávať po odmietnutí ruských návrhov na stiahnutie amerických rakiet z európskeho územia, hlavne Turecka. Nehovoriac o šialenom návrhu na umiestnenie amerického protiraketového štítu na poľskom území, ktorý nemal žiadnu logiku v spojitosti s argumentami americkej strany.
Preto sa začína manipulovať verejná mienka v krajinách, ktoré susedia s Ruskom, alebo sa nachádzajú v jeho okolí. Robí sa to pomocou klamstiev a prekrúcania faktov, ako vo vyššie spomínanom článku denníka SME. Nikde som nenašiel ani náznak vyjadrenia, že by sa Poľsko cítilo ohrozené Ruskom. Poliaci nedosiahnu ani povinné 2% HDP, čo sa ihneď prekrúti do formy štvrtiny rozpočtu, aby to číslo vyzeralo lepšie. A verejnosť sa zavádza aj inými správami, napríklad neustálym poukazovaním na neúčasť významných osobností politiky na olympiáde v Soči. Pričom účasť odmietajú presne tie isté persóny, ktoré pokojne prišli do Londýna, hoci britská vláda nevzala na vedomie prebiehajúce konanie proti T. Blairovi a neskôr ani nereagovala na jeho formálne odsúdenie za podiel na genocíde. V tejto záležitosti sú všetci ticho – naopak, v prípade Putina stačí na bojkot odmietnutie homosexuálnej agendy (čo len na okraj, pokojne tolerovali v Chorvátsku).
Nemali by sme sa nechať manipulovať novinármi a ich tendenčnými článkami. A mali by sme si začať overovať ich tvrdenia. Miera klamstiev v našich médiách už dávno presiahla hranicu komunistickej propagandy – a toho by sme sa mali obávať.