Opäť sa potvrdilo, že množstvo nenahradí kvalitu. A kvalita silvestrovskej zábavy v podaní slovenských televízií bola do slova a do písmena – ÚBOHÁ.
Jeden vysielateľ postavil svoj program na neprerušenom vysielaní obohratých komédií s Budom Spencerom a T. Hillom. Iný skúsil poskladať večerný program na vulgarizmoch. Ďalší skúsil vykradnúť archív starších programov a filmov z čias totality. Našiel sa aj odvážlivec, ktorý skúsil postaviť zábavu na treťotriednych produktoch typu Mafstory a Profesionáli, či Panelák. Úžas …
Kritika éry socialistickej kultúry a života začína čoraz častejšie vo mne vyvolávať záchvaty hurónskeho rehotu. Všetko z tej bývalej éry bolo poznačené ideológiou, a treba sa od toho celoročne dištancovať. Ale sotva prídu vianočné a novoročné sviatky, televízie sa zúfalo vrhnú po tomto „prašivom“ obsahu, aby si zaistili akú-takú sledovanosť. Zrazu nič nevadí, ani povestný ideologický podtón. Stručne povedané – ak ide o peniaze, vysielatelia by predali aj vlastnú matku do bordelu.
Novoročné ráno … a všetko sa vracia do starých koľají. Na jednom z programov (Film plus) „superkvalitka“ pod názvom – Krvavá hostina. Na Dajto niečo podobné – Neľútostný zabijak a Legionár. A tak by sme mohli pokračovať. Zrkadlo nám ukazuje nemilosrdnú pravdu – štátna televízia nemá na kvalitu peniaze (aj napriek koncesionárskym poplatkom), a súkromné médiá dostatok intelektu a umeleckého cítenia.
___________________________________
Nadšenie z pokroku od novembra 1989 môže pociťovať len tvor s utlmenými emóciami a cítením na úrovni spaľovača mŕtvol v krematóriu (nič proti pracovníkom krematória nemám). Všetci ostatní, s minimálnou dávkou umeleckého cítenia a zmyslu pre niečo krásne sa musíme cítiť ako v zlom sne.