Keď som čítal nezmysel z pera Karola Ondriaša
, napadla ma opačná otázka – či škodí vývoj dieťaťa náboženstvu a rôznym ideológiám. A musím konštatovať, že škodí.
Keď sme boli deti, našou najväčšou túžbou bolo dostať sa medzi iskričky. Dodnes si pamätám sklamaný pohľad jedného spolužiaka, ktorý sa medzi iskričky z neznámych dôvodov nedostal. Aj cesta medzi pionierov a pioniersky sľub bola pokladaná za potešenie a „kariérny“ postup. Avšak – so zväzáctvom touž bolo trošku komplikovanejšie. Pri maturitách sa ukázalo, že mnohí nemajú ani povinnú kravatu, nehovoriac a plánovanom štvorročnom vyhýbaní sa akciám, ktoré s členstvom v SZM súviseli. Napríklad také pochodovanie v prvomájových sprievodoch s kusom látky na tyči bola nesmierna nuda – a vyžívali sa v tom len šprti. Ostatní sme čo najkratšou cestou mydlili preč od podobných „zážitkov“.
Strana ? No, mali sme jedného aktivistu, ktorý sa tam nesmierne pchal. Bol to mládežnícky zberateľ funkcií, ak by vymysleli post riaditeľa galaxie, aj tam by sa nejako vopchal. O to kurióznejšie vyznelo, keď som ho raz stretol, ako vylieza z kostola po nedeľnej bohoslužbe. Vždy bol vraj veriaci, prehodil vtedy … plne som s jeho konštatovaním súhlasil, lebo naozaj vždy pôsobil dojmom úprimne veriaceho človeka – vždy veril, že jeho miesto je tam, kde sa dá urobiť kariéra. Neklamal … ale ju ani neurobil. Čo už … stáva sa.
Škodí teda vývoj dieťaťa ideológiám a náboženstvu ? Veru, veľmi často škodí. Najprv prestanete túžiť, neskôr aj veriť a nakoniec sa svojmu ružovému obláčiku aj smejete … toľká naivita. Začnete premýšľať, a prestanete veriť kalerábom, ktoré vám niekto usilovne sadil do hlavy. Navyše pribudnú životné skúsenosti, ktoré neraz potvrdia, že to boli plesnivé kaleráby. Nemusí to platiť v každom prípade, to je jasné.
Osobitnou kategóriou sú tzv. zadubenci. Nech ich postihne v živote čokoľvek, vždy tomu zatlieskajú a konštatujú, že to bolo súčasťou božieho plánu. Čo na tom, že za volantom auta, ktoré ich zmrzačilo/alebo poslalo na jednosmernú návštevu Najvyššieho … milovaných príbuzných, sedel ožratý Fero, navyše bez vodičáku, ktorý mu zobrali pár rokov predtým. (a určite sa nepodobal Najvyššiemu) Tak sa malo stať, povedia. Neviem, ale ja mám pri týchto argumentoch vždy pocit, že Najvyšší –
iné mi akosi logiku nedáva. Ktovie, ako to je naozaj …
Kedysi som chcel ísť do mauzólea, kde je uložený Lenin. To som bol sopliak na základnej škole. Neskôr mi vŕtalo hlavou, či s vodcom proletariátu zabalzamovali aj povestnú šiltovku. Spýtal som sa na to otca, ale ten ma vtedy zahriakol, aby som čušal, ak sa nechcem pozerať na mrežu. Akú ? Predsa väzenskú, nie…
Vývoj dieťaťa naozaj škodí ideológiám – a je jedno, o ktoré sa jedná. Asi by sme mali v rámci pokroku naklonovať človeka, ktorý by nerástol, nemyslel a neodvrával – to by bolo radosti vo vláde a chrámoch, nie ? Konečne by sme slúžili božiemu plánu – u jedných to znamená moc a naplnenie vreciek … u tých druhých zase akceptovanie, že pedofil v kutni je celkom normálny človek s kladným vzťahom k Najvyššiemu a neuveriteľnou záplavou lásky k deťom. Asi by sa mali opýtať v Írsku, čo si o tom myslia …
Šibnuté úvahy … idem radšej na pivo. Tak teda – Do vypitia, priatelia !!!