Ľahostajnosť veľmocí spôsobila, že natierač bytov a neúspešný maliar sa prehnal európskym kontinentom, a vyvolal vojnu, ktorá mala približne päťdesiat miliónov obetí. Ako začínal ?
Plamennými prejavmi po rôznych pivniciach, hlásaním absurdností a napísaním knihy. Keď sa dostal k moci v Nemecku, ovládol národ za pomoci prejavov, kde neustále zdôrazňoval postavenie nemeckého národa, jeho výnimočnosť a nadradenosť. Od rečí prešiel k násiliu, neustále zdôrazňoval nemecké záujmy a ich ochranu, čo skončilo anšlusom Rakúska, rozbitím Československa … a nasledovalo napadnutie Poľska pod falošnou zámienkou. Ostatné už nemá zmysel spomínať, vieme, akými krvavými cestičkami sa uberala história. Nestihlo uplynúť ani storočie, a európske veľmoci sa opäť prizerajú podobným praktikám.
Dnes neprichádzajú z nemeckej strany, ale spoza oceána. Opäť sa niekto vyhráža každému, kto nekoná podľa jeho predstáv. Opäť niekto prevádzkuje koncentračný tábor, kde sa pošliapavajú všetky ľudské práva, zakotvené v medzinárodných zmluvách. Opäť niekto napáda suverénne krajiny, a svoje zločiny zakrýva veľkohubými vyhláseniami o ochrane národných záujmov. Opäť si niekto vyhliadol ako prioritného nepriateľa jedno etnikum (moslimov) a snaží sa ho viniť za všetky svoje zločiny. Zabíja nevinných civilistov, vraždí ľudí s označením teroristov bez riadneho súdu … je to málo ? Je to málo, aby sme pochopili, že
HISTÓRIA SA OPAKUJE ?
Mlčme, prizerajme sa a nazývajme spojencom niekoho, kto neuznáva žiadne pravidlá. Len sa neskôr nedivme, ak budeme obeťami jeho agresie aj my – však stačí nesúhlasiť s jeho názormi a požiadavkami ….