Šetriť, šetriť, šetriť … nikde nepočujeme nič iné. Najviac hovoria o šetrení tí, čo na sebe nikdy nešetria a žiadne hodnoty netvoria. Nevedia ich tvoriť, keďže základom ich príjmov sú prázdne reči.
Hovorí sa o šetrení, a plytvá sa verejnými financiami na kupovanie dočasných pracovných miest od spoločností, ktoré v nejednom prípade majú závažné problémy. A neraz im v domovskej krajine hrozí prepúšťanie zamestnancov, znižovanie platov či dokonca krach. Prídu na Slovensko a ajhľa – zrazu začnú prosperovať. Nečudo – neplatia dane, na platy zamestnancov dostávajú od štátu dotácie … a keď skončí obdobie výhod, fraška pokračuje prosbami politika, aby neodchádzali, lebo sa síce šetrí, ale pre ich potreby sa vždy niečo nájde. Absurdné ?
Skúsme sa teda pozrieť na životopisy našich „odborníkov“ – a bez mien,skúste hádať, o koho ide.
Predstavte si autoškolu – mesiac vás učia dopravné predpisy a potom pošlú na skúšky. Žiadna prax za volantom, priamo skúšky a v prípade úspechu (teda správneho vyplnenia testov) vydanie vodičského preukazu. Ako to asi dopadne, keď si kúpite auto a sadnete za volant ? A myslíte, že bezpečnosti na cestách prospeje, ak namiesto praxe v autoškole vás naučia, ako sa dá auto tlačiť ?
Niekto ma presviedča, že budem mať viac, ak ušetrím to, čo nemám. Iný ma presviedča, že sa budem mať lepšie, ak to málo (čo mám) dám tomu, čo mi vráti desatinu. Alebo vôbec nič, lebo všetko si nechá, a ešte aj zarobí.
Vitajte v prosperite podľa Bruselu … vitajte v blázinci, kde rozhodujú duševne chorí o liečbe – lekárov …