V roku 1208 rozhodol pápež Inocent III. o krížovej výprave proti albigénskym – katarom. Odôvodnil to vyhlásením, že každý, kto sa pokúša o vytvorenie osobného názoru na Boha, musí byť upálený.
A tak došlo k náboženskej vojne v rokoch 1208 – 1229. Jej cieľom bolo zničenie všetkých, ktorých pokladali za kacírov a nastolenie jedinej viery. Zbrane mali vyriešiť problém, ktorý cirkev nevedela odstrániť za pomoci putovných kazateľov, hlásajúcich jedinú – pravú vieru. Už dva roky pred začiatkom ťaženia sa k šíriteľom „pravej“ viery pridal Dominik Guzmán, ktorý neskôr založil dominikánsky rád.
Svätí bojovníci dostali prísľub, že za svoju ochotu bojovať v mene pravej viery si môžu ponechať územia, ktoré dobyjú. Rovnako im bolo prisľúbené odpustenie hriechov, ak by sa dopustili rabovania či znásilňovania počas výpravy. Výsledok výpravy bol tragický – vypálené mestá, tisíce obetí – znásilnených, upálených, či zabitých v bojoch. Križiaci nešetrili nikoho, ani ženy či deti. Niektoré mestá boli úplne vyvraždené, bez ohľadu na vierovyznanie.
Dominik Guzmán zomrel počas výprav v roku 1221 v Bologni, a neskôr bol v roku 1234 kanonizovaný pápežom Gregorom IX., ktorý bol jeho priateľom. Rád, ktorý Dominik založil, sa neskôr dal do služieb inkvizície, a významnou mierou sa podieľal na upálení mnohých „kacírov“,o.i. aj Jany z Arku, Jana Husa, či Giordana Bruna.
(zdroj : wikipedia / skrátené)