Mier … keď prestaneš kľučkovať, zamierim. Mám ťa rád, objal priateľa okolo pliec a pošepol – sľubujem, že ak ma budeš počúvať a plniť moje želania, nebudem ťa biť … však si môj priateľ, nie ? Každý národ má právo na sebaurčenie, a slobodnú voľbu ľudí, ktorí budú vládnuť … (samozrejme, musia sa páčiť aj nám …)
Stačilo polstoročie kolonizácie amerického kontinentu, a priamym následkom bola smrť desiatich až pätnástich miliónov domorodcov. Jedni zomreli na choroby, iných surovo zavraždili. Krvavé dejiny amerického kontinentu začali príchodom „civilizácie“ spoza oceána. Tá priniesla vieru, choroby, alkohol a bezmedznú chamtivosť. V honbe za majetkom sa kolonizátori neštítili ničoho. Zašli tak ďaleko, že platili odmeny za skalpy domorodcov, bez ohľadu na vek a pohlavie. Neboli výnimkou ani skalpy detí. Dobrý Indián – mŕtvy Indián. Dnes sa odhaduje, že na kontinente žije približne dvestodvadsaťtisíc príslušníkov vyvraždených kmeňov. V roku 2007 odstúpili od niekdajších zmlúv, a začali požadovať právo na sebaurčenie. Odpoveď neprišla dodnes – vláda nemá čas, keďže sa venuje boju za práva tých, čo o jej krvavú pomoc nestoja.
Môj syn je dobrý chlapec, vychovaný – povedala istá matka na americkej škole reportérom istej americkej televízie. Dobrý chlapec si priniesol do školy automatickú pušku a začal strieľať po svojich spolužiakoch a učiteľoch. Výsledok ? Sedem mŕtvych detí, dvaja učitelia a množstvo zranených. Keď sa ho pýtali, prečo to spravil – cynicky sa usmial a povedal, že vždy chcel vidieť, ako ľudia zomierajú.
21. júla 1973 v neskorých večerných hodinách vystúpil z autobusu v Lillehammeri manželský pár. Žena kráčala ťažšie, keďže bola tehotná, muž ju podopieral. Keď prichádzali k bytu, ozvala sa streľba. Muž padol k zemi po štrnástich výstreloch útočníkov a neskôr zomrel v nemocnici. Atentát vykonala izraelskou tajnou službou vytvorená skupina, ktorá sa mala pomstiť za obete počas útoku na mníchovskej olympiáde. Ako sa ukázalo – nielen konala nezákonne na cudzom území, ale navyše zavraždila človeka, ktorý s mníchovskou tragédiou nemal nič spoločné.
Na konci II. svetovej vojny sa zrodil šialený plán. Židia sa chceli pomstiť za holokaust, a tak sa rozhodli zabiť rovnaké množstvo Nemcov – šesť miliónov. Najprv chceli otráviť vodný zdroj, našťastie ich niekto predtým udal. Záložným plánom mal byť pokus o zavraždenie 12 – 15 tisíc nemeckých zajatcov za pomoci otráveného chleba. Ochorelo 207 zajatcov, ktorí boli prevezení do nemocnice, ale žiadny nezomrel. Spoluautor tohoto šialeného plánu Aba Kovner sa neskôr stal významným izraelským básnikom. Bol pokladaný za hrdinu, a nikdy nebol súdený za svoje činy.
Zvrátené predstavy o mieri a spravodlivosti zabíjajú aj dnes … vlastne, vôbec nejde o mier a spravodlivosť. Vždy ide len o jedno – moc a peniaze. Vždy, keď počujem spomienky na holokaust, spomeniem si aj na pokusy o pomstu … spomeniem si na nevinného čašníka z Lillehammeru, nešťastných domorodcov na americkom kontinente – a množstvo iných, ktorí sa stali tiež obeťami zločinov a genocídy – ale nikto ich nespomína. Sú spomienky, ktoré sa nehodia … mocným tohoto sveta.
________________________________________