Keď pôjdete do obchodu, skúste venovať chvíľku tomu, čo nakupujete. A potom si položte dve otázky – prečo máme vysokú nezamestnanosť a prečo si kupujeme pracovné miesta.
Zemiaky, kukurica, reďkovka, uhorky, jablká, hrušky, čerešne, slivky, paradajky, paprika, mrkva, petržlen, hrach … a tak by sme mohli pokračovať. Všetko z dovozu. Predražené, často nechutné – Slovensko má bezmála tristotisíc bývalých poľnohospodárov, ktorí stratili prácu, a dnes robia všetko možné – ale my dovážame predražené a často nezdravé produkty zo zahraničia. Mnohým bývalým poľnohospodárom dokonca platíme sociálne dávky. Prečo ?Je to výhodnejšie ? Pre nás určite nie, lebo udržujeme zamestnanosť v iných krajinách.
Poďme ďalej – múka, cukor, soľ, rôzne druhy polotovarov, kurence, husi, kačky, bravčové, hovädzie, …. opäť prevaha dovozu. Prečo, keď máme množstvo ľudí, ktorí by vedeli dochovať a spracovať doma ?
A tak môžeme ísť výrobok za výrobkom. Zistíme, že živíme a udržiavame zamestnanosť po celej Európe, a ešte platíme aj premrštené ceny. Slovenský producent mlieka nemôže konkurovať výkupnou cenou dovozu, hoci má nižšie náklady na prepravu i výrobu. Prečo ? Odpoveď je jednoduchá – zahraničný výrobca je štedro dotovaný. Na slovenského všetci kašlú, a neraz ho ešte šikanujú.
Európske normy ? Obyčajný právny paškvil, či skôr zvratok. Kúpite chlieb v celku – nedá sa krájať. Kúpite krájaný – nedá sa natrieť. Ako čierny chlieb sú predávané výrobky, ktoré sú len zafarbené. Rožky sú ako huby prášivky – stlačíte, a rozpadnú sa na prach. Klobásy, párky, salámy sú preplnené sójou a mletými kosťami. A desaťnásobne drahšie. Chuť ? Svinstvo.
Jogurty, termixy, rôzne druhy syrov a nátierok – trh máme opäť zaplavený dotovaným svinstvom (s extra veľkými kúskami ovocia), a naši výrobcovia živoria, hoci produkujú kvalitu. Prepúšťajú ľudí, zmenšujú prevádzky. Prečo ?
Pribúdajú nám deti s problémami, ktoré spôsobuje nekvalitná obuv (najmä z čínskej produkcie), či odevy, vyrobené z treťotriedneho odpadu. Máme okolo stotisíc bývalých šičiek a obuvníkov, ktorí živoria, robia iné – nekvalifikované práce, alebo sú na sociálnych dávkach … prečo ?
Máme stovky kilometrov rozbitých ciest, niektoré úplne nepoužiteľné. Stovky opustených priemyselných areálov. Cesty plátame odpadom, a platíme sociálne dávky tým, čo ich kedysi udržiavali. Namiesto opustených priemyselných areálov ničíme úrodnú pôdu, aby „páni investori“ mohli čo najrýchlejšie vyrábať. Čo budeme robiť v prípade potravinovej krízy, ktorá je len otázkou času – budeme sa pásť na betóne ?
_____________________________________________
Ak niekto tvrdí, že sme závislí na kupovaní pracovných miest, nemusíme hľadať dôvody, prečo mu to vyhovuje – ťaží zo zámernej devastácie hospodárstva a ekonomiky tejto krajiny, a možno aj niečo horšie. Ak niekto tvrdí, že v tejto krajine nie je práca – klame. Ak niekto tvrdí, že sme závislí na príspevkoch od únie (ktoré pochádzajú zo ziskov, vytvorených devastáciou nášho priemyslu a poľnohospodárstva) – klame.
Ak vieme vyprodukovať to, čo dnes dovážame – potom je práce dostatok. Lenže závislosť krajiny na dovoze niekomu vyhovuje. Najmä v oblasti, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou bezpečnosti štátu. A každý, kto tento stav podporuje, je – zradca a zapredanec. Vlastenec nikdy nedovolí, aby jeho krajina bola domovom – otrokov. Naopak – chráni ju.