Deň zlomu – 13. marec 1939 – ako by ste sa zachovali ?

12. februára 2014, cudzinec, Nezaradené

Skúsme sa opäť (a zrejme nie naposledy) vrátiť k zlomovým udalostiam pred vznikom Slovenského štátu. Vžime sa do pozície vtedajších politikov, najmä však neskoršieho prezidenta J. Tisa.

13. marca 1939 bol J. Tiso pozvaný (či skôr predvolaný) do Berlína nemeckým kancelárom A. Hitlerom. Počas rozhovorov sa ukázalo, že Hitler mieni definitívne naplniť svoj plán na úplné rozbitie Československa, a J. Tiso dostal na výber – vyhlásenie samostatného štátu alebo jeho rozdelenie medzi susedné krajiny, teda Poľsko a Maďarsko. Jediným ústupkom (ak sa to vôbec tak dá nazvať) bolo, že Tiso dostal možnosť na vyhlásenie samostatnosti po návrate na Slovensko.

 

____________________________________________

 

14. marca 1939 bol na základe predošlej dohody s československým prezidentom E. Háchom a predsedom slovenskej vlády K. Sidorom zvolaný slovenský snem, kde podal Tiso správu o rokovaniach v Berlíne.

…otvorením snemu sa zniesla na poslanecké lavice ťažká, až dusivá nálada… Každý z nás vedel, že vyhlásením slovenskej štátnej samostatnosti sa staneme len nástrojom Hitlera, nie vyjadrovateľmi vôle národa …. (P. Čarnogurský)

Československo sa rozpadlo.

15. marca obsadili nemecké vojská Čechy a Moravu. Zo strany mocností, ktoré podpísali Mníchovský diktát (GB, F) nezaznela ani jedna námietka. Vznikol protektorát Čechy-Morava. Ríšskym protektorom sa stal Konstantin von Neurath.

 

_____________________________________________

 

Moja otázka znie jednoducho : Ako by ste sa zachovali na mieste J. Tisa ? Prijali by ste žiadosť A. Hitlera a vyhlásili samostatnosť, hoci vo vedomí, že budete len bábkou v rukách cudzieho záujmu ? Alebo by ste žiadosť odmietli a nechali rozdeliť krajinu medzi Maďarsko a Poľsko, a akceptovali definitívny zánik ?

 

_____________________________________________

 

Pozn. Položil som túto otázku viacerým diskutérom, ktorí opreteky nadávajú na všetkých, počnúc J. Tisom, cez komunistov a končiac súčasnou vládou. Odpoveď som nedostal od nikoho – predsa len, nadáva sa ľahko a myslenie zrejme veľmi bolí. Ak však chceme objektívne hodnotiť slovenské dejiny, mali by sme rovnako pristupovať aj k okolnostiam, ktoré ich ovplyvňovali.