Sloboda názoru sa nosila … možno pár mesiacov po prevrate. Potom sa potichu vytratila. Perzekuuje sa aj dnes, len nie tak otvorene. Skôr skryte a premyslene.
V štátnej alebo verejnej funkcii vôbec nezáleží na tom, či ste odborník. Nikoho nezaujíma osud peňazí daňových poplatníkov. Nie sme ako oni … vyjadrili sa predstavitelia modrej (dobrej ?!) koalície tesne po voľbách 1998, keď voľby prehrali, ale intrigami získali vládu. Neviem, čo bolo horšie – či zotrvanie Mečiara pri moci, alebo zapredaná koalícia. Ktovie … isté je, že v priebehu pár mesiacov prišlo mnoho známych a priateľov o prácu.
Nie, neboli členmi HZDS, hoci niektorí s hnutím sympatizovali. Ich previnením bolo, že nesympatizovali so správnou farbou, alebo ju priamo nenosili, a sedeli na miestach pre tých, čo po nich túžili. Výsledky práce neznamenali absolútne nič. Ani poctivosť.
Počas minulého storočia si moja rodina hodne vytrpela. Prenasledovali ju mnohí – niekomu vadilo jej meno a pôvod, iným odstup od všetkého, čo smrdelo politikou a nepoctivosťou, ďalším otvorenosť – nikdy sme sa netajili, že so Sovietskym zväzom na večné časy do pekiel … či USA – bašta zločinu a úpadku. Paradoxne, dnes nám nadávajú do komunistov tí, čo nás kedysi komunistom udávali.
Neuchránili sme si krajinu, ktorá vznikla za ťažkých podmienok v 20. rokoch minulého storočia. Neuchránili sme dielo Štefánika a Masaryka, či mnohých iných. Z dnešnej generácie väčšina vôbec netuší, kto bol Michal Bosák, ani to, že jeho podpis svietil na desaťdolárovej bankovke z roku 1907. Málokto tuší, čo znamenala dohoda z Pittsburghu. Nikoho nezaujíma, že spoločný štát Čechov a Slovákov nebol o nerovnom vzťahu dvoch národov, ale naopak – o ich blízkosti, a spolupráci, ktorá vyplývala z ich stáročných vzťahov. O spoločnom záujme, ktorý veľmi chceli naplniť Štúr, Hurban, Hodža či mnohí iní. Neuchránili sme krajinu, ktorá mala svoje meno i povesť napriek vláde komunistov a ich mnohým prešľapom. Dnes za to platíme – sme handrou v rukách cudzích záujmov, postupne sme sa vzdali všetkého, čo identifikuje samostatný a nezávislý štát. Štúrovci by nám napľuli do tváre a nepodali ruku.
Bojíme sa pravdy. Žijeme v predstave, že musíme byť členmi niečoho, a počúvať niekoho. Je mnoho národov, ktoré sú rovnako malé ako ten slovenský, ale ani jeden nehazarduje so svojou identitou tak, ako Slováci. Čo vlastne chceme ? Vzájomne sa ponižujeme a urážame, aby sme boli svetoví. Pritom sme skôr na smiech. Pripomíname panáčkujúceho ratlíka v cirkuse, ktorý za vysušenú krekru naháňa vlastný chvost.
Pri hokeji kričíme – Slovenskoooooooooooooooooo, heja heja hej ….. ale keď máme naozaj bojovať za to malé a krásne Slovensko, keď máme jasne dať najavo, že naša kultúra nie je založená na kulte násilia a útlaku, tak stiahneme chvost a štekáme po tých, ktorí sa nezľakli a otvorene povedali – KRÁĽ JE NAHÝ !!! Nenávidíme ich, lebo nemajú strach povedať, že pravda je úplne iná, než nám médiá podsúvajú.
Kamarát bol veľkým obdivovateľom filmov so Stallonem, Seagalom a inými „hercami“. To je rana … ten ľahol …. výskal pri rôznych scénach, a krútil prstom na čele, keď som zhnusene odchádzal domov. Jedného dňa išiel na diskotéku a dostal nakladačku. Zlomená sánka, štyri vyrazené zuby, prasknutý malíček a ľahký otras mozgu … tak znela diagnóza. Keď som ho viezol z nemocnice domov, začal sa sťažovať … zadivene som na neho pozrel a opýtal som sa – prečo nejasáš, aká je to nádhera, ako si ľahol…? Nechápavo pozeral. Veru, na cudzie utrpenie sa veľmi ľahko hľadí, ak človek necíti bolesť. A netrpí … isté je, že dnes už podobnej „kultúre“ neholduje.
Sme akýsi pomýlení …odsudzovali sme sovietsku inváziu do Afganistanu, poľský výnimočný stav, okupáciu našej krajiny či krviprelievanie v Maďarsku. Dnes tlieskame niečomu podobnému v podaní inej veľmoci a nadávame tým, čo nám pripomínajú minulosť. Prečo ? Najskôr – na Sovietov sa nadávať môže, lebo to nikto nevráti. Na súčasných mocipánov radšej nie, lebo by to mohli nielen vrátiť.
Sme sluhami a otrokmi Európy úplne zaslúžene …….. až jedného dňa zistíte, že vás niekto sleduje, alebo odpočúva – nesťažujte sa, je to predsa boj za slobodu a demokraciu, proti terorizmu. Nie ste terorista ? No a čo … raz by ste mohli byť – napríklad pri obrane svojej krajiny.
Pomýlení ….