Z času na čas vytiahnu politické špičky zaprášené návrhy na organizovanie/spoluorganizovanie olympiády na Slovensku. A snažia sa presvedčiť národ, akým prínosom by pre Slovensko bolo organizovanie olympiády, a ako by sa krajina zviditeľnila vo svete.
Možno … ale myslím si, že plytvať peniazmi na organizovanie megalomanského projektu, ktorý je z ekonomického hľadiska čistou stratou, si môžu dovoliť len bohaté krajiny. Medzi tie Slovensko nepatrí. Nehovoriac o tom, že vyhadzovanie peňazí na niečo podobné v čase, keď má krajina státisíce nezamestnaných, ďalšie státisíce ľudí živoriacich z práce za minimálnu mzdu, množstvo trpiacich dôchodcov či zdravotne postihnutých – to sa rovná vlastizrade.
Chlieb a hry … hovorilo sa počas slávnej éry Ríma. Na Slovensku žije množstvo ľudí pod hranicou biedy, alebo na jej úrovni, a denne bojujú o svoju skyvu chleba, hoci poctivo pracujú. Ponúkať im v tejto situácii hry, zaplatené z ich vrecka – to je otvorený pľuvanec do ich tváre. Prejav výsmechu a absolútnej neúcty k ich osudom a osudom ich rodín.
A mimochodom – ak niekedy zdvihnete svoj hlas za olympiádu na Slovensku, mali by ste vedieť, že zároveň podporujete aj prezentáciu politikov, ktorí roky na slovenský šport kašlú, a spomenú si naň len vo chvíli, keď sa objaví nejaký úspech, a oni sa môžu pretŕčať v lúčoch jeho lesku. Stačí si spomenúť na sľuby smradov po striebre hokejistov v Petrohrade, či zisku titulu majstra sveta v tom istom športe na švédskej pôde. Čo po nich ostalo ?
Len smrad tých, čo tieto sľuby dávali ….