A doplatil na ľudskú chamtivosť, bezcharakternosť a podlosť. Možno sa teraz zdesíte nadpisu a prvej vety, ale ak ste čítali moje blogy dodnes, možno dokážete čítať do konca aj tento.
Najprv si položme jednu otázku – existuje v úspešných firmách demokracia ? Je možné, aby ste si zvolili svojho nadriadeného ? Je šéf povinný rešpektovať názor podriadeného ? Hoci sa to nebude nikomu páčiť, odpoveď je negatívna – nemôžete si vybrať nadriadeného, nie je povinný rešpektovať váš názor, a demokracia v úspešných firmách neexistuje.
Každý má presne definovanú svoju prácu, a rovnako aj nesie zodpovednosť za výsledky svojej práce. Neexistuje ani kolektívna nezodpovednosť, ako v prípade riadenia štátu, kde sa mnohí ministri s obľubou vyhovoria, že rozhodnutie prijala vláda a za vzniknuté škody nenesú zodpovednosť – keďže kolektívna vina je zakázaná. (určitou výnimkou sú v tomto smere niektoré americké finančné spoločnosti s prepojením na vládne kruhy, kde manažéri najprv spôsobili miliardové škody – ktoré následne v záujme upokojenia verejnej mienky vyrovnal štát formou dotácií – a to využili manažéri na rozdelenie miliónových odmien za okradnutie vlastných klientov … nič na tom nemení ani fakt, že neskôr boli prinútení tieto odmeny vrátiť)
______________________________________
V čom bol teda socialistický systém pokrokový ? Napríklad v presnej definícii platov (formou mzdových tabuliek), kde každý presne vedel, na čo má nárok. Nemohlo sa tak stať, že napríklad upratovačka na škole dostane 1,50 € za hodinu upratovania, a naopak upratovacia firma, ktorá vyhrala výberové konanie na služby štátu, dostane 6,50 € za tú istú hodinu práce. (už klasikou je príklad upratovania na železniciach, kde dostávali upratovači saponát v poldruhadecovom kelímku a jedno vedro teplej vody, s čím pokojne prešli celý vlak – nedivme sa, že sme cestovali a cestujeme v pojazdných kontajneroch na odpadky) Ale upratovač opäť dostane to isté, ako vyššie spomínaná upratovačka – niekedy však aj dvojnásobok, ak prijme „prácu“ na živnosť, čiže sa vzdá všetkých benefitov, vyplývajúcich z trvalého pracovného pomeru.
Určitou pokrokovou myšlienkou bolo aj plánovanie – tzv. päťročnice, z ktorých sa mnohí vysmievali. Je asi iróniou osudu, že tí, čo sa tak z tohoto systému vysmievali, sedia dnes vo verejných funkciách a nedodržiavajú žiadne plány. (čo tam po nejakom desaťročí omeškania pri výstavbe diaľnic, nie ?) Iste, mnohí to nakoniec prekrútili, alebo fabrikovali vymyslené výsledky, aby sa povestná päťročnica naplnila … a strana bola spokojná. Lenže – za to nemôže myšlienka, ale ľudia, ktorí ju zámerne pošpinili.
_______________________________________
Čo je väčšia hlúposť – vláda jednej strany s presne definovaným plánom rozvoja, alebo hra na koalíciu a opozíciu s presne definovanou nezodpovednosťou, a neurčitým plánom riadenia štátu podľa toho, ktorí kumpáni sa medzi sebou dohodnú na založení spoločnej mafie? Keď si vezmete predvolebné plány politických strán po roku 1990, veľmi rýchlo zistíte, že z každého sa stal zdrap bezcenného papiera po skončení volieb. Oficiálna príčina – ústupky voči koaličným partnerom. Ak má byť však výsledok volieb podmienený klamstvami, ktoré sa nikdy nesplnia – potom voľby nie sú vôbec potrebné.
Aký je rozdiel medzi feudalizmom, kde ste museli na panské, potom cirkevné a nakoniec – možno – ostal čas na to, aby ste sa venovali vlastnej obžive … a súčasným systémom, ktorý je založený na jedinej povinnosti – zaplatiť dane – a potom si môžete robiť, čo uznáte za vhodné, len neotravujte poslancov a vládcov …. ??? Len na ilustráciu – v čase, počas ktorého poslanci údajne pracujú vo svojich regiónoch, som dosiahol neuveriteľnú štatistiku – zo štyridsiatich poslaneckých kancelárií, ktoré som náhodou objavil, som našiel poslancov – v troch.
_______________________________________
Takže, čo si môžeme zo socializmu zobrať ? Niektoré myšlienky, a trochu ich upraviť podľa vlastnej potreby a požiadavky doby.
Poslanecká funkcia by mala byť čestná funkcia, odmena pre človeka za jeho prácu pre spoločnosť. Nie je žiadny dôvod, aby bola platená. Tým skôr, že podľa dostupných štatistík strávia poslanci v parlamente päť-šesť dní v mesiaci. Vieme rovnako dobre, že mnohí poslanci sú zároveň aj v iných funkciách, kde dostávajú slušné platy a zubami-nechtami sa bránia obmedzeniu výkonu viacerých štátnych a verejných funkcií súčasne. Mohli by sme teda funkciu poslanca zmeniť na čestnú, jej vykonávateľom preplatiť len stravné a ubytovanie podľa bežných pravidiel.
_______________________________________
Štátny dlh, ktorý vyprodukovalo Slovensko za svoju existenciu, je jasným dôkazom, že plánovanie rozvoja je povinnosťou, nie smiešnym princípom. Problémy sú dva – kto tento plán pripraví, kto bude dozerať na jeho plnenie a kto bude vyberať ľudí, ktorí budú realizovať požiadavky týchto plánov.
Vieme, kto to robiť nemôže – politické strany. Tie zlyhali vo všetkých ohľadoch – nedokážu osloviť odborníkov na jednotlivé oblasti (ani nechcú, lebo pri odborníkovi sa nedá kradnúť), nedokážu kontrolovať, a hlavne – napriek svojmu sľubu je väčšina poslancov verná výhradne potrebám svojej strany a vlastným. Nedivte sa potom, že niekto je najprv Európan a potom Slovák.
V podstate by to chcelo kompletnú zmenu systému vládnutia. Dane by sa mali prerozdeľovať podľa trvalého bydliska poplatníkov v pomere 65:35 – to znamená 65% daní regiónu, zostatok štátu. Voľby by mali ponúkať odborníkov na riadenie regiónov, kde by bol podmienkou dlhodobý pobyt v danom regióne, prehľadná činnosť kandidáta v minulosti a jeho odborné znalosti. V prípade štátu by stačili funkcie prezidenta, premiéra, ministrov zahraničia, spravodlivosti, obrany a vnútra. V rozhodovaní o hospodárení štátu by mal byť nadriadený záujem regiónov nad záujmom štátu.
Prečo by mal potenciálny investor rokovať s ministrom, ktorý rozhodne o regióne, kde bude investor podnikať ? Prečo by nemohli jednať o príchode investorov priamo regióny, bez účasti štátu a skorumpovaných politických strán ?
Nedávno sme chceli opraviť prístupovú cestu. Boli sme ochotní zaplatiť náklady na jej opravu, a tam sme kontaktovali správu ciest – aké stroje majú k dispozícii ? Žiadne !!! A ako opravujete cesty ? To pre nás vykonávajú externí dodávatelia ..,. znela odpoveď. Podobne sme dopadli aj na regionálnej úrovni – žiadny stroj, žiadni ľudia. Prečo sa divíme, že kilometer slovenskej diaľnice stojí niekoľkonásobne viac, ako inde vo svete ? Však živíme množstvo nepotrebných úradníkov, nie ?
______________________________________
Skúsme sa zamyslieť – potrebujeme politické strany ? Skúste nájsť firmu, ktorá je úspešná, a vedená na demokratických princípoch, či plná rôznych spolkov s množstvom členov, ktorí sa neustále bijú o moc a postavenie. Môžete hľadať roky, žiadnu nenájdete. Úspech si vyžaduje poriadok, jasné definovanie cieľa a ľudí, ktorí sú schopní za týmto cieľom nielen ísť, ale aj viesť k nemu ostatných. V žiadnej úspešnej firme neplatia za slová, ale len za výsledky.
______________________________________
Chceme úspešný štát ? Plaťme za výsledky …
______________________________________
V čom teda socializmus predbehol dobu ? V myšlienke poriadku, pravidiel a plánovania … v čom zlyhal ? V kontrole ….
A súčasnosť ? V tej zlyháva všetko – plány sú len slová, výsledky nekontroluje nikto, a za škody nemôže byť nikto trestaný, lebo kolektívna vina je zakázaná … len mi vŕta hlavou, prečo sa môže kolektívne kandidovať a prosperovať ….