Komu zvonia do hrobu – Deň faciek

16. marca 2014, cudzinec, Nezaradené

Vždy a v každej dobe sa hovorilo, že najväčším umením je – umenie odísť v pravý čas. Je tragédiou mnohých, že ich nikto tomuto umeniu nenaučil. Niekto škriabe na zatvorené dvere dovtedy, kým ho niekto nezmláti palicou, iný zase dovtedy, kým úplne neznehodnotí aj to málo dobrého, čo pri výkone povolania – napáchal (často skôr omylom).

Včerajší deň bol dňom faciek. A niektoré zaduneli s parádnou ozvenou. Najväčšiu schytal zrejme J. Čarnogurský, ktorý musí dnes definitívne pochopiť, že jeho čas je dávnou minulosťou a ľudia nezabúdajú. Napríklad nezamestnaní roľníci v Pliešovciach, ale aj inde na Slovensku. Parádna rana sa ušla aj P. Hrušovskému, a nepriamo aj jeho strane – KDH. V jeho prípade sa dá konštatovať, že je zázrakom, koľko podpory získal. Hodnota 3,3% je však najlepším dôkazom skutočnosti, že zvonec v záverečnom kole P. Hrušovský premeškal, preteky už dávno skončili, diváci sedia doma a on krúži na prázdnom štadióne.

Slušnú ranu schytala celá politická scéna na Slovensku. Je varovaním, že trpezlivosť slovenského voliča už dávno skončila, a vo väčšine volieb sa rozdávajú hlasy ľudí, ktorí sú s politikou nejakým spôsobom spriaznení. Týka sa to hlavne tzv. pravice, ktorá opäť ukázala, že nedokáže spolupracovať ani na tom jedinom cieli, ktorý už roky spoločne deklaruje – všetci proti Ficovi. Otrepaná taktika síce vyšla svojho času proti Mečiarovi, ale tá doba je dávno preč. Tým väčšiu hanbu pravica zažila včera, keď prehrala nielen s Ficom, ale dokonca aj s kandidátom, ktorý v aktívnej politike vôbec nepôsobí, čo bolo vidieť aj na neustálom zdesení jedného z komentátorov volieb, ktorý sa na istom televíznom kanáli snažil manipulovať verejnú mienku do poslednej možnej chvíle, a to upozorňovaním na neskúsenosť kandidáta s politikou.

Nuž, na druhej strane, národ má až priveľké skúsenosti s politicky ostrieľanými kandidátmi, ktorí nehovoria pravdu ani pri pozdrave – Dobré ráno. Aj vtedy sa oplatí pozrieť na hodinky, či nie je náhodou čas vysielania správ zo stoky … údajného televízneho spravodajstva.

Čo teraz ? Kiska alebo Fico ? Tí dvaja si pomerne veľa vykričali pri televíznej diskusii, dokonca Kiska chce podať na premiéra trestné oznámenie. Lenže … voliči budú teraz čakať na to, čo sa bude diať. A Kiska bude stáť medzi dvoma mlynskými kameňmi – ak trestné oznámenie podá a stane sa prezidentom, bude mať proti sebe celú vládnu moc. A keďže nie sme v ére M. Kováča, tento boj sotva vyhrá. Ak sa nestane prezidentom, netreba si robiť ilúzie – vládna moc mu to spočíta legálnymi nástrojmi a bude to mať ešte ťažšie.

A nechcem si predstaviť situáciu, že by príslušné zložky na Kisku niečo našli, a následne by prezident Fico veľkodušne povedal – máte pardon.

___________________________________

Demokracia je sprostosť. Aj tieto voľby potvrdzujú, že v demokracii nikdy nevyhrávajú najschopnejší, ale vždy vyhrajú – najširšie lakte. Bezohľadnosť víťazí nad slušnosťou … a len skutočný hlupák by popieral, že tadiaľto cesta nepovedie. Napokon, stačilo necelé štvrťstoročie vládnutia demokratov, a máme na pleciach balvan obrovskej zadĺženosti, pričom štát nemá skoro žiadny majetok.

V danej situácii nepotrebuje krajina niečo také, ako je prezident. Pokiaľ nemá na čele krajiny stáť skutočná osobnosť, všeobecne rešpektovaný človek, ktorý bude krajinu nielen reprezentovať, ale v prípade potreby bude mať jeho slovo váhu v zahraničí – je to zbytočná funkcia. Tým skôr, že politické strany ani nemajú záujem, aby ponúkli skutočné osobnosti. Každá ponúka takého kandidáta, ktorý je v prípade úspechu zárukou napĺňania jej cieľov.

Ak by sme prijali tézu, že prezidentom môže byť hocikto, prečo nenahradíme drahé a zbytočné voľby hrou na náhodu – napríklad losovaním. Som presvedčený, že vylosovaný kandidát by nebol o nič horší, ako plesniví nominanti politických strán, či samokandidáti. A na kandidátnej listine by mohli byť mená všetkých, plnoletých obyvateľov štátu.

____________________________________

A tak môžeme len potichu dúfať, že včerajší Deň faciek prinesie aspoň jedno – staré a plesnivé ksichty si konečne uvedomia, že stačilo … a národ už nemieni ďalej financovať ich ŽRANICU BEZ HRANÍC.