Vývoj na Ukrajine má nielen množstvo obetí, ale nájdu sa aj pozitíva. Napríklad môžeme vidieť v praxi, ako si predstavujú vyspelé krajiny západnej Eúrópy a predstavitelia Bruselu demokratické hlasovanie a právo na sebaurčenie.
Samozrejme, toto konštatovanie sa rovnako týka USA, ako aj Ruska. Skúsme si však predstaviť, ako by sa správali vo Washingtone, ak by Moskva vyvolala prevrat v Mexiku a pomohla k vláde rôznym živlom, napríklad mexickým narkobarónom. To by bol cirkus, nie ? …
Hlasovanie na Kryme prinieslo veľmi dôležitý poznatok – uplatniť právo na sebaurčenie si môžu len tí, ktorým to požehnajú veľmoci – Washington, Moskva, Brusel. Ak v prípade Moskvy je postoj ľahko pochopiteľný, šokuje skôr v prípade bruselskej administratívy. A v prípade Bieleho domu vieme už roky, že si nemusíme robiť žiadne ilúzie – v mene svojej imperiálnej politiky podporí či zatratí hocikoho. Napokon – aj bin Ládin či S. Husajn boli svojho času spojencami USA.
Krásny sen Bieleho domu o hliadke neďaleko dôležitých ruských základní sa rozplýva, a preto neoprávnený nositeľ ceny za mier tak horlivo protestuje. Zrejme už zabudol, ako jeho krajina reagovala v prípade exportu rakiet na Kubu, a možno by mu to mal niekto pripomenúť.
Postoj Bruselu dokumentuje, že aj údajne demokratická únia pokladá hlasovanie ľudu za legitímne len vtedy, ak to vyhovuje jej plánom. Preto svojho času tak pobúrene reagovala na slovenské odmietnutie eurovalu, a preto sa aj dnes pohoršuje nad postupom Moskvy na Kryme. Nenamýšľajme si – Brusel na osudy obyčajných ľudí kašle (nechcem použiť neslušné slovo), a aj vraždenie v Kyjeve mu padlo vhod, preto nenalieha, aby boli udalosti vyšetrené a vinníci potrestaní. Tým skôr, že dávnejšie sa prevalilo, kto vlastne strieľal.
Nedivím sa Kotlebovi, že použil hanlivé vyjadrenia na adresu vlajky únie. EÚ bola prezentovaná aj na Slovensku ako záujmový spolok krajín, ktoré majú spoločné ciele, ale rozhodne nikto nehovoril o tom, že sa jednotlivé krajiny vzdajú svojej politickej a ekonomickej nezávislosti. Napokon – koľko Slovákov by asi hlasovalo za vstup do únie, ak by mali tieto informácie k dispozícii ? Myslím, že aj pri nadštandardnom počte zadubencov, ktorí ešte nepochopili, že nie je rozdiel medzi politikou Bruselu a Moskvy, aj tak by bolo referendum o vstupe do únie – neúspešné.
Niektorí hovoria, že referendum na Kryme nie je legitímne a je protiústavné. Súhlasím s názorom, že Moskva využila situáciu, ktorú vyvolali Brusel a Washington za pomoci domácich, ukrajinských priateľov. Podcenili však iné faktory – napríklad v Kyjeve sa s výnimkou jednej demonštrácie nekonali protesty, ktoré by boli z hľadisku pomeru účasti a počtu obyvateľstva významné. Ak protestuje dav, ktorého početnosť predstavuje 0,2 – 2%ˇpodiel na populácii, je tento protest skoro bezvýznamný.
Skúsme si však namiesto Kyjeva a Krymu predstaviť manželstvo. Kyjev je manžel, Krym manželka – a manželka má milenca. Myslíte si, že sa bude pýtať manžela, či jej dovolí žiť s milencom ? Myslíte, že pri rozvodovom súde by bolo legitímne odmietnuť jej žiadosť o rozvod so slovami – manžel nesúhlasí, a kašle na to, čo chcete vy ? …. Sotva ….
_________________________________
Niekto si pripravil špinavý kšeft. Nebavme sa o Janukovyčovi a jeho domácej politike – ktokoľvek by bol na jeho mieste a dostal by na stôl neurčité prísľuby od Bruselu, a na druhej strane mešec peňazí – rozhodne sa presne rovnako. Navyše – ak by boli Ukrajinci naozaj nespokojní s jeho spôsobom vládnutia, a trpeli tak, ako opisovali zahraničné médiá, vyšlo by ich do ulíc omnoho viac. A to sa nestalo. Proste – špinavý kšeft nevyšiel, a navyše odhalil aj skutočné predstavy Bruselu a Washingtonu o demokracii.
Ak mali kosovskí narkobaróni a skorumpovaní politici právo na jednostranné odtrhnutie od Srbska, má rovnaké právo aj Krym. Kto tvrdí niečo iné – je podvodník a treba sa zamyslieť nad pohnútkami jeho konania.
Slováci by sa mali zamyslieť. Dnes je jasné, že únia nie je prosperujúcim spolkom, ako sa tvrdilo pred slovenským referendom o vstupe. Rovnako je jasné, že neplatia rovnaké pravidlá pre všetkých. A je jasné aj to, že strácame svoju nezávislosť, a Brusel je vo vleku Bieleho domu. V praxi to znamená, že nás pokojne zatiahne do akéhokoľvek konfliktu, ak to bude v záujme niektorých vplyvných skupín … bez ohľadu na následky. Je Brusel naozaj pre nás prínosom ? ….