Krym nám potvrdil (pobúrenie okolo prvého odmietnutia eurovalu naznačilo), že EÚ nie je klubom slobodných, demokratických a nezávislých štátov. Je to klub, ktorý je v područí záujmov Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie a USA. Teda dvoch veľmocí, ktoré v roku 1938 predali svojho spojenca, a jednej – ktorá ho roztrhala ako toaletný papier, a zaviedla krutovládu. A tá posledná ? Dlhý čas na utrpení národov zarábala a prizerala sa. Kam ďalej, Slovensko ?
Nálada obyvateľstva v rámci únie nie je dobrá. Nie je žiadnym tajomstvom, že je otázkou času, kým dôjde k referendu ohľadom členstva Veľkej Británie, dlhší čas vládne nespokojnosť aj v Nemecku (hoci to médiá starostlivo ignorujú), nenápadné náznaky o zhnusení z únie prichádzajú aj z Talianska. V pozadí stále tlie plán na dvojrýchlostné euro, teda Nemecko a pár vyvolených s cennejšou verziou, a plebs so slabšou. Čo na tom, že tzv. krízu spôsobili práve bohaté krajiny, ktoré v strachu zo šírenia vplyvu bývalého ZSSR roky nakupovali za peniaze svojich daňových poplatníkov bezcenné štátne obligácie krajín južnej Európy, a tak podporovali obchod so vzduchom. Nakoniec, práve na náhradu týchto škôd bol zriadený euroval, a sprostí Slováci sú jedným z národov, ktorý bude platiť za záchranu “ vyspelej “ západnej Európy pred krachom začiatkom 90. rokov.
Ak odmietnutie asociačnej dohody Ukrajiny s úniou vyvolalo veľký poprask v Bruseli, skúsme si predstaviť, aký cirkus by sa začal, ak by sa niektorá krajina pokúsila opustiť – úniu. Vyhrážky by lietali vzduchom ako holuby, prichádzali by rôzne demarše od kadejakých zapredancov (ako napríklad čierna diera Madlénka), a nerobme si ilúzie – tajné služby by hľadali spôsob, ako všetko zastaviť, aj za cenu stoviek mŕtvych podľa vzoru Majdan. A dosadenia bábkovej vlády na spôsob Jaceňuka a spol. Povedzme si otvorene, že prípadné opustenie únie by bolo veľmi ťažké, a zrejme by muselo byť spojené s otvorenou žiadosťou k Rusku o pomoc a ochranu. Skúsenosti hovoria, že každý, kto má iný názor ako Brusel – je zlodej a terorista.
Premrhali sme potenciál, ktorý sme mali po páde socializmu. Neboli sme zadĺžení, mali sme vybudovaný priemysel a poľnohospodárstvo, a mali sme aj inteligenciu, schopnú riadiť rozvoj štátu a jeho napredovanie. Žiaľ – majetok štátu sme zverili do rúk podvodníkov a diletantov. Dnes platíme za to, čo sme mali – pracovné miesta.
___________________________________
Prečo sa Brusel tak vehementne bije o Kyjev ? Prečo mu ponúka na počkanie výhody, o ktoré museli Slovensko, Slovinsko, Lotyšsko, Estónsko, Česko, Poľsko a Maďarsko bojovať dlhé roky a plniť vydieračské kritériá ? Odpoveď je jednoduchá – prebytok nepredajných a predražených produktov, neustály pokles odbytu a trvalé ohrozenie spoločnej meny, ktorá stráca hodnotu v dôsledku nových a nových emisií. A rast zadĺženosti malých krajín, ktoré predtým pomohol Brusel okradnúť o majetok, a následne ich za pomoci pôžičiek giganticky zadĺžil, pričom si neuvedomil, že kde nič nie je – tam ani splátky dlhov nebudú. Ale bude tam niečo iné – sociálne nepokoje a ohniská budúcich konfliktov.
___________________________________
Riešenie ? Iniciovanie referenda o opustení EÚ (a to bude poriadny problém, lebo politické strany kašlú na Slovensko, a stačí im potľapkanie z Bruselu), a následne veľké upratovanie v správe štátu, spojené s prijatím reality. Žiadna pravica, žiadna ľavica či stred, ale riadenie štátu výhradne odborníkmi, dokonale preverenými a s jasnou minulosťou. V praxi by to znamenalo úplnú zmenu systému, zrejme aj zákaz politických strán, ktoré sa chovajú viac ako mafia, než ako legitímne subjekty. Minimálne však zrušiť ich financovanie zo štátneho rozpočtu (bez ohľadu na volebné výsledky, nech si ich živia členovia), zavedenie plnej hmotnej i trestno-právnej zodpovednosti za výkon verejnej funkcie a schválenie zákonov, ktoré by zaväzovali politikov pod hrozbou trestno-právnej sankcie k plneniu programov, ktoré predložili voličom v kampaniach. A ešte niečo – zavedenie povinnosti pre všetky subjekty, ktoré uspeli vo voľbách, aby plne spolupracovali pri riadení štátu. Kto si chce vyberať partnerov, nech si založí firmu. … a ešte niečo – zavedenie statusu poslanca ako dobrovoľnej a neplatenej funkcie bez nároku na akékoľvek benefity (vrátane mzdy, asistentov a podobne), s preplatením primeraných nákladov na výkon funkcie – stravného, ubytovania a cestovného podľa bežných noriem. Výkon funkcie poslanca by mal byť poctou, nie cestou k preplnenému válovu.