Obchod je podľa mojej skromnej mienky vzájomnou výmenou hodnôt podľa dohody – napr. ja dávam tovar a klient peniaze, prípadne si vymieňame tovar za tovar. Iným formám “ obchodu “ – napr. výmene tovaru za sľuby hovorím – charita. Nikdy nie je isté, či budú obe strany spokojné a prax skôr potvrdzuje, že spokojné nakoniec nie sú. Stačí si spomenúť na množstvo ľudí, čo zaplatili a nič nedostali … či tých, čo dávali a nikto im neplatil.
Obchod medzi Ruskom a Ukrajinou sa dá tiež nazvať charitou – najmä v spojitosti s plynom. Rusko dodávalo, a Ukrajina platila podľa toho, ako sa jej pánom chcelo – či skôr nechcelo. A vznikla sekera, ktorá je vo svete obchodu málovídaným javom. Nehovoriac o tom, že odberateľ (teda Ukrajina) v prípade potreby okrádal aj iných klientov Ruska a tak poškodzoval jeho povesť dodávateľa.
Vždy som tvrdil – ak chce niekto robiť charitu, nikto mu v tom nebráni. Nech ju však robí za svoje peniaze. Zavolať niekomu a oznámiť – chceme pomôcť nášmu (budúcemu) kamošovi, ty nám môžeš pomôcť … tak to urob a nešpekuluj … a očakávať, že to niekto urobí bez otázok a istoty poskytnutia protihodnoty – tieto postupy pokladám za otvorené vydieranie. A tvorov, ktorí si týmto spôsobom napĺňajú svoje ambície, radím do kategórie bezstavovcov s prívlastkom – sviňa.
Váhy sú postavené a kladiem na ne prínos vzťahov (obchodov) s Ruskom a ako protiváhu vzťahy (obchody) s úniou a USA. V prvom prípade kupujeme ropu, plyn, zarábame na ich preprave k ďalším klientom Ruska … v druhom prípade je každý prínos vyvážený stratou, ktorá ho často prevyšuje – stačí sa pozrieť na osudy nášho potravinárstva a svinstvo v regáloch našich obchodov, či vojnové konflikty, do ktorých sme boli ako “ spojenci “ zatiahnutí a nakoniec sa zistilo, že boli motivované len túžbou po moci a bohatstve. Dodnes zabudnutým sľubom je niekdajší prísľub Busha st., že krajiny, ktoré sa zúčastnili na prvej vojne proti Iraku (v mene Kuvajtu) si nahradia svoje straty účasťou na obnove krajiny. Nahradili si ich – USA, Veľká Británia a Francúzsko …. ostatní utreli hubu a odišli so zaťatou sekerou a zoznamom obetí. Sekeru zaplatili obyvatelia krajín, na obete sa len spomína v rodinách.
Do koľkých vojenských konfliktov bola zatiahnutá bývalá ČSSR počas členstva vo Varšavskej zmluve ? Nenašiel som žiadny. Jediným konfliktom, v ktorom sa vojská VZ aktívne zúčastnili,. bolo paradoxne – obsadenie Československa v auguste 1968. Iné konflikty si riešilo bývalé ZSSR vo vlastnej réžii, bez účasti ostatných členov paktu.
_____________________________
Nie som proti partnerstvu s Ukrajinou – stačí, ak Brusel a USA položia na stôl protihodnotu pre Rusko a zaplatia sekeru, ktorú si Ukrajina vyrobila počas svojej existencie. Nevidím však žiadny dôvod, aby Slovensko prispelo jediným centom na tieto účely, tým skôr, že na Ukrajine vládnu samozvaní banditi a vrahovia. Kto chce tovar, musí platiť … a ak chce niekto robiť charitu (v mene svojich veľmocenských ambícií), nikto mu nebráni – nech si ju však platí sám.
Pre Slovensko sú dobré vzťahy s Kremľom cennejšie, než pochybná podpora a priateľstvo Bieleho domu … kde môže o dianí vo svete a ľudských životoch rozhodovať akýkoľvek dement, ak má dosť peňazí.