Hlavným snom novembrových bardov bol odchod sovietskych vojsk z Československa. Neustále a všade pripomínali, že cudzie vojská v tejto krajine nemajú žiadne miesto. A nazývali ich okupantmi …
Skoro mi oči vypadli, keď som otvoril vydanie denníka SME na internete. Názov znel – “ Kam môže prísť NATO ? …. “ a pokračoval úvahami, kde by mohli prísť jednotky NATO, keďže v susednej Ukrajine pokračuje kríza … ktorú, len tak na okraj, vyvolali podporovatelia väznenej J. Tymošenkovej a členovia jej zločineckého klanu. (vlastný názor)
Uvedenú úvahu nemôžem chápať inak, než ako zvrhlosť najvyššieho stupňa. A stačilo štvrťstoročie, aby sme sa k nej dopracovali. Naozaj krátky čas … k cieľu, ktorým je zatiahnutie Slovenska do konfliktu, s ktorým nemá absolútne nič spoločné. Ukrajina nie je členom NATO, nepokoje v tejto krajine vyvolali násilníci a banditi, ktorí dnes vládnu v Kyjeve a chodia na najvyššej úrovni vyjednávať – s demokratmi.
Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá … tak by sa dalo definovať nielen uvažovanie médií, ale aj postup medzinárodných organizácií v probléme Ukrajiny. Môžeme sa diviť, že Obamova administratíva pokojne rokuje s banditami, ktorí sa dostali k moci krvavým prevratom, keď sama pokojne a beztrestne vraždí na územiach nezávislých štátov používaním bezpilotných lietadiel ?
Viacerým našim poslancom som poslal niekoľko otázok … odpovede som sa nedočkal. Všetci majú spoločné jedno – zarputilo zastávajú správanie Bruselu a Bieleho domu, pričom Rusko je pre nich nepriateľom svetového mieru č. 1. Bol som zvedavý, ako a či vôbec odpovedia. Smola … volič zaujíma týchto pánov len vtedy, keď potrebujú jeho hlas. Ináč ho majú, ľudovo povedané, na háku.
Otázky zneli –
– z akého dôvodu by malo Rusko sponzorovať dodávky plynu pre Ukrajinu, keď ostatné krajiny platia oveľa vyššie ceny ?
– prečo sa máme ako slovenskí občania podieľať na splácaní dlhov, ktoré narobila ukrajinská verchuška (a najväčšie vznikli pod vedením Tymošenkovej) v Rusku ?
– prečo by sa malo Rusko ticho prizerať na to, ako priamo v jeho susedstve vzniká zárodok konfliktu, ktorý vyvolali rôzni vagabundi v službách amerických tajných služieb a prečo malo mlčať počas neodôvodnenej provokácie počas olympiády v Soči, keď sa v jeho blízkosti pohybovala vojnová loď (nie jedna) amerického námorníctva ?
Boli ťažké ? Myslím, že nie. Skôr mám pocit, že odpovede v duchu americko-bruselského záujmu boli neobhájiteľné, a tak si možno povedali, že radšej budú mlčať. Neviem … možno dostávajú desaťtisíce e-mailov a nestíhajú odpovedať. Možno im krivdím … ale súdiac podľa skúseností z minulosti sa skôr prikláňam k možnosti, že na voliča jednoducho – kašlú. Prečo by sa mali špiniť stykom s plebs, nie ?
Vráťme sa k špekulácii SME v otázke jednotiek NATO na slovenskom území … fakty sú jasné – naša krajina nie je ohrozená, konflikt v Ukrajine je formou občianskej vojny, hoci zatiaľ len tlejúcej. Na čele Ukrajiny je nelegitímna vláda samozvancov, ktorá neprešla voľbami a jej úradovanie bolo vynútené hrubou silou. Kde ostala povestná demokracia ? A ako som spomenul, Ukrajina nie je členom aliancie. Iste, kdesi v pozadí zaznieva hlas Poľska, ktoré sa špára špendlíkom v otvorenej rane a naznačuje, že má obavy zo správania Ruska. To sú však len prázdne frázy politikov, ktorí si prihrievajú polievočku na vlne tradičnej poľsko-ruskej neznášanlivosti, a nemajú nič spoločné s realitou.
Skúsme si zhrnúť útržky informácií, ktoré máme k dispozícii –
Čo je teda skutočným cieľom ? Nie, konflikt s Ruskom to určite nebude, aspoň nie na vojenskej úrovni – na to nemajú Pentagon a Brusel odvahu, keď Moskva nie je územím, obývaným sedliakmi, ktorí sa s plačom prizerajú, ako bezpilotné lietadlá vraždia ich príbuzných a priateľov. Cieľom je skôr vyprovokovanie Moskvy ku krokom, ktoré by uvrhli Rusko do politickej a ekonomickej izolácie, a postupne ho oslabili na úroveň čias po rozpade ZSSR. A postupné priblíženie sa k hraniciam Ruska s vojenskými silami (teda vybudovanie vojenských základní a “ obranných dáždnikov “ NATO).
Rusko je v súčasnosti označované za porušovateľa dohôd, ktoré západná Európa a Washington nikdy nedodržiavali a nemienili dodržať ani v čase ich podpisu. Či už sa to týka rozširovania únie, alebo NATO. Médiá cielene masírujú verejnú mienku poukazovaním na správanie Ruska v súčasnej kríze, na čo využívajú aj vyjadrenia vysokopostavených prisluhovačov Bieleho domu, ktorým vôbec nevadilo zločinné napadnutie Iraku, ale na druhej strane kritizujú oprávnené obavy inej krajiny z nepokojov na jej hraniciach a možných následkov. A hoci som sa snažil, na žiadnej mape som nenašiel ani centimeter spoločnej hranice Iraku s USA (či Veľkou Britániou) … naopak, Ukrajina má s Ruskom spoločnú hranicu v celkovej dĺžke 2245 km, a je so svojím susedom spriaznená aj kultúrne či jazykovo. Čo sa o Iraku, Afganistane a USA nedá určite povedať.
Žijeme v storočí vlády zločincov a zradcov. Neexistuje žiadny dôkaz o spojitosti útoku na dvojičky z 11. septembra 2001 s činnosťou vlád v Iraku či Afganistane. Týmto dôkazom nie je ani dlhoročný pobyt U. bin Ládina v Afganistane, napokon bol tam už za čias, keď jeho aktivity proti sovietskym okupantom financovala CIA a iné, americké služby. Rovnako sa dá pochybovať, ako bin Ládin skutočne zomrel – ak je vôbec mŕtvy. Isté je však jedno – krajinám západnej Európy a USA dochádzajú rôzne suroviny, a začína obrovská bitka o ich zdroje. A v pozadí všetkého nemusí byť vôbec ropa, či zemný plyn. Postupne začína v dôsledku preľudnenosti planéty aj boj o najcennejšie zdroje pre ľudský život – zdroje pitnej vody.
Takže – nezabudnime, akú cenu má pre Slovensko Žitný ostrov. Nezabudnime, že Slovensko je bohatou krajinou na zdroje rôznych minerálnych vôd. A hlavne nezabudnime na jedno – všetky vojská ľahko prichádzajú, ale odchod býva obvykle veľmi problematický – stačí si spomenúť na “ dočasný “ pobyt sovietskych vojsk u nás. Nedovoľme, aby nás západné veľmoci zatiahli do konfliktu s Ruskom, krajinou, ktorá je nám napriek nedávnej minulosti oveľa bližšia. Zamyslime sa nad vývojom na Slovensku po roku 1990 a položme si otázku – správajú sa k nám západné veľmoci ako k partnerovi, spojencovi alebo skôr ako ku kolónii ?
V období mečiarizmu na Slovensku sa M. Albrightová vyjadrila o našej krajine ako o čiernej diere. Vyjadrila sa tak o legitímnej vláde, o občanoch a národe Slovenska, ktorí hlasovali podľa svojho presvedčenia a výsledkom bola vláda V. Mečiara. Právo na hodnotenie tejto vlády nemala česko-americká slúžka, ale len slovenskí voliči – ktorí jej vystavili vysvedčenie, a podvedení sľubmi pravicovej verchušky otvorili dvere na vykradnutie tejto krajiny nadnárodnými korporáciami, čomu nadšene tlieskali nielen v Bruseli, ale aj vo Washingtone. Zrazu sme boli – OK … Podvodom nás vtiahli aj do organizácií ako EÚ a NATO – prvá nie je o spolupráci a druhá nemá nič spoločné s obranou. Ešte väčším podvodom nás zbavili vlastnej meny a “ darovali “ nám menu podvodníkov – euro. Menu, ktorej podmienky prijatia splnili len najchudobnejší a najslabší – Slovinsko, Slovensko, Estónsko a Lotyšsko. Menu, ktorej podmienky užívania neplní absolútne nikto. Naši partneri nás neskôr “ vydierali “ , aby sme prijali euroval. (Slováci si svoje banky zachraňovali zo svojich zdrojov po páde Mečiara, a nikto im neprispel) Odmietli legitímne hlasovanie parlamentu, ktorý slovenskú účasť na eurovale odmietol, a tlačili k opätovnému hlasovaniu, ktoré už bolo – úspešné … pre ich potreby.
Budete hlasovať dovtedy, kým nezahlasujete – správne.
Naozaj veríte, že Radičovej vládu položil R. Sulík ? Skúsim pripomenúť, že v predvolebnej kampani, ktorá nakoniec viedla k vzniku vlády I. Radičovej (pod vedením I. Mikloša a M. Dzurindu), všetky významné strany odmietli – euroval. Jedinou stranou, ktorá zotrvala na svojom sľube z tejto kampane, bola práve SaS. Čo z toho vyplýva ?
Podviedli voličov, aby sa dostali k moci a následne v mene záchrany cudzích záujmov okradli vlastný národ.
21. storočie je naozaj prelomové – žijeme v ére vládnutia zločincov, podvodníkov a zradcov. Ak dovolíme príchod akýchkoľvek vojenských jednotiek na Slovensko, nechápem, prečo sme tak veľmi volali po odchode Sovietov.
A zase tu budú – okupanti … na ako dlho ?