Rozhorčené hlasy lietajú internetom, prečože Dominika Cibulková išla na akýsi turnaj v Ázii a nepomohla reprezentácii, ktorá následkom absencie troch špičkových hráčok (Cibulková, Hantuchová, Rybáriková) vypadla z elitnej skupiny Fed-cupu. Nuž, kto nehral … nepochopí.
V tenise platí, že ak sa dostanete do absolútnej špičky, udržíte sa v nej pár rokov. Niektorí dva-tri roky, iní dokonca len pár mesiacov a hráči ako Federer sú doslova bielymi vranami. Ich výkonnosť a výsledky môžeme zaradiť skôr do kategórie zázrakov.
Ak dáte dieťa na tenis, čaká vás doslova krížová cesta … a netýka sa to len tenisu. Každý cent, každé euro dvakrát otočíte a radšej si odtrhnete od úst, ale tu zaplatíte nový výstroj, tu lepšieho trénera, inde nejaké sústredenie, neskôr hradíte výdavky spojené s účasťou na turnajoch, ktoré rastú podľa toho, akého turnaja sa zúčastníte. Peniaze od vás utekajú … až si myslíte, či nemáte nejakú civilizačnú chorobu, alebo čo … Pomoc štátu ? Nedajte sa vysmiať – je určená len pre pár vyvolených, a podmienky jej získania sú často nastavené tak, že ak niekoho nepoznáte – nič sa vám neujde. A vy len platíte, platíte a platíte … a v kútiku duše dúfate, že sa vaše dieťa uchytí a vaše odriekanie bude odmenené naplnením cieľa – úspechom a šťastím vášho potomka.
Dieťa pomaly dospieva a začínajú prichádzať prvé úspechy. A ajhľa … zrazu tí, čo vás ešte nedávno nepoznali, priliezajú a ponúkajú účasť na rôznych spoločenských podujatiach … kde má byť vaše úspešné dieťa hosťom a niekto sa môže vyhrievať na lúčoch úspechu, ku ktorému nijako neprispel – lietajú rôzne prejavy a reči typu – tento úspech je dôkazom, že to v našej krajine funguje … hov … prepáčte, ale nefunguje nič.
V skutočnosti patrilo vaše dieťa medzi to málo šťastných, čo mali nielen talent, ale hlavne aj podporu zo strany rodiny, ktorá to našťastie nejako zvládla.
V tenise začnete zarábať vo chvíli, keď sa stabilizujete v prvej päťdesiatke rebríčka. Dovtedy sú príjmy a výdavky buď vyrovnané, alebo ste skôr v strate. Skutočné zisky začínajú prichádzať po prerazení do elitnej dvadsiatky, a o extra-príjmoch sa dá hovoriť len v prípade absolútnej špičky – najlepšej desiatky. Až vtedy môžete povedať, že sa začína tvoriť základ pre budúci život, teda po skončení aktívnej kariéry.
Dieťa dospelo, a zaradilo sa medzi elitu. Lietajú pozvánky na turnaje, exhibície, hlásia sa sponzori … a naťahuje ruku aj štát. Hoci dlhodobo ho úspešný športovec nezaujímal, vo chvíli úspechu pribehne a začne žiadať svoj podiel – napríklad reprezentáciu krajiny v rôznych súťažiach. Však treba prejaviť národné cítenie a hrdosť na to, odkiaľ pochádzate, nie ? Čo tam po fakte, že do dosiahnutia prvých úspechov na vaše dieťa všetci srdečne ..sra.i.
Istý čas váš potomok pobehuje ako na povrázku a plní želania funkcionárov, ktorí pre neho síce nič neurobili, ale zrazu si robia nárok na podiel zo smotany, ktorá pláva na jeho tanieri. Trpezlivo a oddane bojuje za farby svojej zeme … a neraz v prípade sklamania znáša aj ohováranie, či rôzne nepodložené obvinenia. Napríklad po prehre z laxného prístupu …
Ale jedného dňa príde zlom – môže dosiahnuť absolútny vrchol, ale zistí, že nemôže sedieť na dvoch stoličkách. Musí sa rozhodnúť – pôjde za svojím cieľom, alebo sa bude i naďalej podriaďovať želaniam rôznych obsmŕdačov a možno nikdy nedosiahne to, po čom od detstva túžil ?
_____________________________________
Tenis je rovnakým povolaním, ako mechanik, predavačka, úradník a podobne. Rozdiel je v tom, že konečný účet príde veľmi rýchlo – po skončení aktívnej kariéry, čo obvykle býva okolo tridsiatky. Vtedy začnete robiť nielen sumár toho, čo ste dosiahli a koľko ste zarobili, ale aj – zranení a ich následkov. Následkov, ktoré si ponesiete do konca života. Ak ste dokázali využiť kariéru naplno, a boli ste úspešní – máte úspory a môžete si pokojne budovať svojui budúcnosť. Ak nie – máte smolu. Štát sa na vás opäť vykašle (už sa nikto nemôže vyhrievať na lúčoch vášho úspechu), a vy môžete skončiť ako istý môj známy – na invalidnom vozíku v nejakej trafike.
Ak niekto dnes hovorí, že Dominika sa neprejavila ako srdciarka, môžem sa ho aj ja spýtať – budeš srdciar, ak tvoj zamestnávateľ stratí klientelu na nejaký čas a nebude mať na výplaty ? Budeš tam vtedy pracovať zadarmo a hrozíš tak nielen svoju existenciu, ale aj napríklad existenciu svojej rodiny ? Neverím …. že by to niekto urobil. Jedine tak – samovrah.
Takže – nežiadajme od nej to, čo by sme sami neurobili a tešme sa z toho, čo už pre nás urobila. A položme si iné, oveľa presnejšie mierené otázky – prečo je slovenský tenis bez troch špičkových hráčok v beznádejnej situácii ? Ako je možné, že sú len tri ? Čo robili a robia funkcionári ?
A tieto otázky môžeme položiť nielen v tenise – ale aj hokeji, futbale či iných športoch. Spomeňme si na lyžovanie, kde zväz nevie zohnať sponzorov, ale vyhradzuje si nielen právo na cenzurovanie sponzorských zmlúv (teda kontraktov, ktoré si lyžiari zaistia vlastnou iniciatívou) … ale dokonca aj podiel z toho, k čomu nijako neprispel.
Vinníci sú inde …