“ Úlohou NATO je udržanie Ruska mimo západnej Európy, Ameriky v Európe a Nemecka pri zemi …„
(Hastings Lionel Ismay, prvý barón Ismay a prvý generálny tajomník aliancie)
1952 – členmi NATO sa stávajú Grécko a Turecko
Začiatok budovania celoeurópskej siete odboja GLADIO, ktorá mala bojovať v období studenej vojny partizánskymi formami boja proti sovietskej armáde na okupovaných územiach. Sieť bola budovaná pod priamym dohľadom a vedením NATO.
1953 – ZSSR prejavilo záujem o členstvo v NATO. Jeho návrh bol odmietnutý pre obavy, že chce týmto spôsobom oslabiť alianciu.
9. máj 1955 – do NATO bolo prijaté Západné Nemecko (NSR), desať rokov po skončení najkrvavejšieho konfliktu v dejinách ľudstva, ktorý vyvolalo hitlerovské Nemecko.
14. máj 1955 – vznik Varšavskej zmluvy
____________________________
Ešte máte pocit, že pri vzniku NATO išlo európskym politikom o udržanie mieru v Európe ? Ak by to tak bolo, mali ideálnu príležitosť stabilizovať situáciu na kontinente po Stalinovej smrti, keď ZSSR malo záujem o členstvo v aliancii.
“ Priateľov maj blízko … nepriateľov ešte bližšie …. „
Táto stará zásada platila a vždy bude platiť.
Viete, čo predchádzalo začiatku karibskej krízy (umiestneniu sovietskych rakiet na Kube) ? Už počas II. svetovej vojny uzrela svetlo sveta dohoda o vzniku vojenskej základne v Turecku, ktorá mala slúžiť americkým silám. Na jar 1951 ju začali budovať a po jej dokončení boli na tejto základni umiestnené americké rakety.
Išlo tu o udržanie mieru v Európe ?
Karibská kríza neskončila jadrovým konfliktom len zázrakom. Zásluhu na jej ukončení nemala ani blokáda Kuby americkými vojnovými loďami, či diplomatické kvality kabinetu prezidenta Kennedyho, ako sa často tvrdí. Dalo by sa povedať, že nukleárny konflikt odvrátil len strach zainteresovaných strán, ktoré si príliš dobre uvedomovali, že by nemal víťaza … ale len porazených.
Karibskej kríze však predchádzalo aj niečo iné, okrem inštalácie amerických rakiet v Turecku a Taliansku. Zmena režimu na Kube, pád diktátora Batistu a nástup Castra k moci. A následne, po niektorých reštrikčných opatreniach novej kubánskej vlády (napríklad – vysoké zdanenie ťažby ropy, či znárodnenie firiem, ktoré roky zdierali domáce obyvateľstvo za žobrácke mzdy – aká to zhoda so súčasnosťou, nie ?) došlo k začatiu amerického obchodného embarga (trvajúceho dodnes od roku 1959), a tým nevyhnutnému príklonu kubánskeho režimu k opačnej strane – ZSSR.
Len na okraj si spomeňme, že USA dlhodobo podporovali režim diktátora Batistu, ktorý bez škrupulí odstraňoval svojich oponentov, chránil zisky amerických firiem a toleroval nezákonné aktivity americkej mafie (kasína a podobne). Kuba sa stala terčom amerických sankcií (a sankcií ich európskych prisluhovačov) až potom, ako sa k moci dostal režim, ktorý tiež používal praktiky svojho predchodcu, ale nechcel sa deliť o moc a peniaze – s USA.
Dva metre na rovnaké postupy … demokracia ? Nie … korporátny fašizmus. Môžeš kradnúť, klamať, podvádzať a ničiť … len sa musíš deliť so správnymi ľuďmi.
A jediní správni v dnešnej dobe sedia v Bruseli a Washingtone … ak by ste nevedeli.
NATO nebolo a nebude nikdy zárukou mieru v Európe …. či na svete. K zmluvám sa jeho predstavitelia stavajú jednoducho – vždy zaväzujú len tých druhých. Sami ich rešpektujú len vtedy, kým sa im to vyplatí.
Napríklad prísľub nerozširovania aliancie do strednej a východnej Európy bol len taktickým manévrom, ktorý mal viesť k rozpadu silného protivníka – Varšavskej zmluvy. Oba pakty boli zárukou rovnováhy, jeden je len znakom dnešnej doby a dominancie bezohľadného amerického imperializmu, ktorý je priamym vinníkom za súčasnú situáciu na Ukrajine – čiže zúriacu občiansku vojnu pod slušivým kabátom pomenovania – protiteroristická operácia.
Ako sa označuje režim, v ktorom môže skupina privilegovaných občanov zvrhnúť legitímnu vládu, zavraždiť alebo vyhnať vlastného prezidenta a prevzať moc v krajine bez toho, aby rozhodli občania – voliči v legitímnych voľbách ? Vážení páni a dámy, takýto režim môžeme pokojne a bez váhania nazvať – fašizmus.
Skúste zistiť, kto, kedy a pri akej príležitosti tieto slová (hoci nie doslovne) použil …. možno budete veľmi prekvapení. Isté je, že tieto slová presne vystihujú stav v Sýrii, Líbyi, Iraku, Afganistane … a dnes na Ukrajine.
Alebo – prečo sa organizácia, ktorá tak veľmi túži po mieri, dodnes nevysporiadala s cyperským problémom, ktorý pretrváva od roku 1974 ?
Odpoveď je jednoduchá – NATO je organizáciou, ktorá chce riešiť len tie problémy, na ktorých sa dá dobre a ľahko – zarobiť.